dar -u m.
1. vec daná al. získaná bez protihodnoty: vianočný d.; odovzdať d.; dať niečo do d-u;
pren. kráľovský d. bohatý
2. čo človek má al. získa od prírody: d-y zeme; d. jazyka, reči i fraz. výrečnosť
● → danajský d.;
darček -a m. zdrob. k 1;
darčekový príd.: d-á služba
darček -ka pl. N -ky m. (i zdrob.)
darček -ka pl. N -ky m. 1. zdrob. ▶ menší dar: valentínsky, vianočný d.; d. na rozlúčku; dostať d. od niekoho blízkeho; venovať niekomu praktický, netradičný d.; A teraz, ak láskavo dovolíte, chcel by som svojej dcére Marianne odovzdať tento skromný darček. [P. Andruška] 2. ▶ pozornosť podniku, firmy, obchodu obyč. pri kúpe drahších predmetov, za účasť v súťaži a pod.: privítací, vecný d.; redakčný d. vo forme prílohy k časopisu; d. pre vyžrebovaných účastníkov; každé súťažiace dieťa dostane d. podľa vlastného výberu 3. ▶ dar nemateriálneho charakteru: k sviatku učiteľov žiaci pripravili hudobný d.; dostal najkrajší d. - týždeň samoty v mlyne
dar daru pl. N dary m. 1. ▶ vec venovaná niekomu bez náhrady, obyč. ako prejav pozornosti, priateľstva, úcty al. pri istej príležitosti: kvetinový, vianočný, svadobný d.; peňažný, vecný, sponzorský d.; dostať vzácny d. na narodeniny, na pamiatku; dať niekomu niečo do daru; rád dostáva dary; zahŕňať niekoho darmi; Jeho životným poslaním je rozdávať dary a doberať si deti. [J. Kot]; náb. dary Ducha Svätého stále dispozície, ktoré robia človeka ochotným riadiť sa vnuknutiami Svätého Ducha (múdrosť, rozum, rada, sila, poznanie, nábožnosť a bázeň voči Bohu); pren. kráľovský d. drahý, bohatý □ obetný dar dar božstvu, obeta, obeť; Boží dar potraviny, najmä chlieb; dary prírody, zeme čo človek má al. získa od prírody (bez vlastného pričinenia); dary mora morské živočíchy vhodné na konzumáciu 2. (i čoho) ▶ schopnosť, predpoklad na istú činnosť, nadanie, talent: výnimočný rozprávačský d.; mať d. kreativity, sebareflexie; iron. má zvláštny d. rozhádať kolektív ◘ fraz. danajský dar ktorý prináša namiesto úžitku al. radosti obdarovanému ťažkosti, nepríjemnosti, škodu a pod.; bohatým dary dáva o nerozumnej dobročinnosti; dar jazyka/reči/slova výrečnosť; dar nebies niečo priaznivé, príjemné, neočakávané, získané bez námahy; mať dar od Boha na niečo byť mimoriadne nadaný ◘ parem. dar oslepuje oči; dar za dar, zadarmo nič; kto je malému daru nevďačný, veľkého nie je hoden; nový mesiac a dar nikdy nechodí pozde ▷ zdrob. ↗ darček
darček p. dar
dar vec daná al. získaná bez protihodnoty • darček (niekedy zdrob. al. expr.): dostať dar, darček na narodeniny • pozornosť (vec darovaná ako prejav náklonnosti, vďačnosti): odovzdať niekomu pozornosť • expr. podarúnok: milý podarúnok • kniž. prezent: kupovať drahé prezenty • zried. podarok (Vajanský) • nádielka (čo je darované): nádielka bola veľká • suvenír (spomienkový dar): priniesť niekomu suvenír z dovolenky • ofera (dar na cirkevné ciele)
dar, -u m. vec, ktorú dávame niekomu do vlastníctva zo svojho, bez protihodnoty, bez náhrady: peňažný, kvetinový, svadobný, vianočný d.; d. k narodeninám, k meninám; dostať d., dostať niečo do d-u, dať d., dať niečo do d-u
● kráľovský d. veľmi cenný, hodnotný; ľud. boží d. chlieb; d-y zeme úroda, prírodné bohatstvo; d. ducha nadanie, múdrosť; d. jazyka, reči schopnosť hovoriť, pren. výrečnosť; danajský d. p. danajský;
darček, -a m. zdrob.: vianočný d.;
darčekový príd.: d-á akcia
dar m. csl darovaná vec: Krsní roďičia kúpiľi dar, ľebo ručňíg ľebo štrinfľe (Lišov KRU); Velkí dar som dostál (Kameňany REV); Dari ím odevzdau̯ (Záh. Bystrica BRA); Na veseľu pośilaja mladim dari (Dl. Lúka BAR) F. boží dar sa nesmí šlápat (Lukáčovce HLO) - chlieb; sťe zdravá? Veť som, ďakovaď Bohu za dar! (Sklab. Podzámok MAR) - chvalabohu; dar ňedodar (Bošáca TRČ) - nevhodný dar; dari oči zaslepujú (Bošáca TRČ) - ovplyvňujú príjemcu; darček m. zdrob. expr.: Dostál som mališkí dáršok (Kameňany REV)