daň -e ž.
1. povinná platba odvádzaná štátu na krytie ver. potrieb: poľnohospodárska d., d. zo mzdy, z obratu, zaplatiť d.; d. z pridanej hodnoty, skr. DPH, podmienená zhodnotením tovaru vo výr. procese na ceste k spotrebiteľovi al. zhodnotením poskytnutej služby
2. morálny al. iný pod. záväzok, dlh, povinnosť: d. národu, d. mladosti, móde
● splácať, platiť d. niečomu a) byť poplatný niečomu b) doplácať na niečo;
daňový príd. k 1: d. systém, d-á politika; d-é prázdniny odpustenie daní právnickej osobe na istý čas
Dán Dána pl. N Dáni m.
daň dane daní ž.
daň dane daní ž. 1. ekon. ▶ zákonom al. rozhodnutím samosprávneho orgánu stanovená nenávratná, vynútiteľná povinná platba, ktorú odvádzajú fyzické a právnické osoby do štátneho rozpočtu al. do rozpočtu samosprávy v stanovenej lehote a výške: d. z príjmu obyvateľstva; d. zo mzdy, z obratu, z nehnuteľností; zákon o dani z príjmov; odvádzať, platiť d.; vyberať, vyrúbiť d.; oslobodiť niekoho od daní; vyhýbať sa plateniu daní; dôchodková d. zdanenie čistého príjmu z hospodárskej činnosti fyzických a právnických osôb; dovozná d. forma dane postihujúca dovoz niektorých druhov výrobkov; majetková d. odvádzaná z niektorých foriem majetku fyzických al. právnických osôb; priame dane napr. daň z príjmov, z úrokov, z majetku, z nehnuteľností; nepriame dane napr. spotrebná daň (z minerálnych olejov, tabaku a pod.), daň z pridanej hodnoty, clá; progresívna d. pri ktorej stúpa daňová sadzba s rastom dôchodku; spotrebná d. forma dane, ktorá postihuje príjem poplatníka pri nákupe spotrebných predmetov; poľnohospodárska d. odvádzaná za užívanie al. vlastníctvo poľnohospodárskej pôdy; d. z pridanej hodnoty nepriama daň postihujúca čiastky hodnoty tovaru, o ktoré cena tovaru narastá v jednotlivých fázach výrobného procesu až po spotrebiteľa, skr. DPH □ milionárska daň ekonomické opatrenie, na základe ktorého by sa mali zdaňovať príjmy nad určitou hranicou vyššou percentuálnou sadzbou 2. ▶ morálny dlh, záväzok: d. svojej rodine, národu; Bolo tu aj niekoľko veršov s jemným nacionálnym, ba aj nacionalistickým podtextom: bola to daň dobe. [V. Mináč]; Navráva si však, že je to povinná daň spoločnosti. [P. Jaroš] ◘ fraz. splácať/platiť daň niečomu a) byť poplatný niečomu b) doplácať na niečo; niečo si vyžiadalo/vybralo krutú daň niečo malo nepríjemné až tragické dôsledky (často straty na životoch)
Dánsko -ka s. ▶ štát v severnej Európe na Jutskom polostrove a na priľahlých ostrovoch medzi Baltským morom a Severným morom, Dánske kráľovstvo ▷ Dán Dána pl. N Dáni m.; Dánka -ky Dánok ž.
dan1 dana pl. N danovia m. ⟨jap.⟩ šport. ▶ majster al. učiteľ ázijských bojových umení (džuda, aikida, kenda a karate)
dan2 danu pl. N dany m. ⟨jap.⟩ šport. ▶ (v džude a karate) majstrovský stupeň vyjadrujúci technickú vyspelosť zápasníka, udeľovaný podľa miery ovládania teoretických základov, príslušných techník, počtu víťazných zápasov a pod.: držiteľ danu; mať osem danov
dan3 danu, danien -nu m. ⟨VM⟩ geol. ▶ najstarší stupeň paleocénu, najstarších treťohôr (podľa latinského názvu Dania pre Dánsko)
dan1 -a mn. N -ovia m. ‹jap› šport. majster a učiteľ džuda, karate a iných jap. športov
dan2 -u mn. N -y m. ‹jap› šport. v džude a karate majstrovský stupeň vyjadrujúci technickú vyspelosť zápasníka
dan3 -u m. ‹VM› geol. stratigrafický stupeň paleogénu, danien (podľa názvu Dánska, lat. Dania)
daň 1. povinná platba odovzdávaná štátu na krytie verejných potrieb • zastar. porcia: platiť dane, porcie • kniž. tribút
2. p. záväzok, dlh 2
dlh 1. nevyplatený peňažný záväzok • dlžoba • podlžnosť: zaplatiť dlh, dlžobu, podlžnosť
2. niečo, čo sa musí vykonať a čo je potvrdené sľubom al. zmluvou: mať dlhy voči rodine • záväzok: neplniť svoje záväzky • daň: daň mladosti • povinnosť: pokladať niečo za svoju povinnosť • kniž. podlžnosť: morálna podlžnosť
3. p. úver
záväzok niečo, čo sa musí vykonať a čo je potvrdené sľubom al. zmluvou: splniť záväzok, zbaviť niekoho záväzku • úväzok (pracovný záväzok): pracovať na plný úväzok • dlh • dlžoba (záväzok morálneho rázu): dlh voči rodičom • daň (morálny al. iný záväzok): daň mladosti • povinnosť: občianska povinnosť • kniž. podlžnosť: mať podlžnosti voči kultúre • kniž. zastar. obligo • pren. kniž. tribút
Dán, -a m. príslušník dánskeho národa;
Dánka, -y, -nok ž.;
Dánsko, -a str. severoeurópsky štát;
dánsky príd. i prísl.
daň, -ne ž. poplatok odvádzaný štátnej pokladnici na úhradu verejných potrieb: dôchodková, pôdohospodárska, domová, dedičská, zárobková, živnostenská d.; d. zo mzdy, z literárnej a vedeckej činnosti; oslobodený od d-e, podliehať d-i; vyrúbiť, platiť, odvádzať d.; pren. d. niekomu al. niečomu morálny dlh, záväzok: Osemdesiatšesť sonetov bola ľúbostná daň Míne. (Vlč.)
● splácať d. (komu, čomu za čo) byť závislý;
daňový príd.: d. úrad, d-á povinnosť, d-á úľava; d. kľúč sadzby, podľa ktorých sa vypočítava daň; d-á politika zásady, podľa ktorých sa ustanovujú a aplikujú daňové predpisy;
daňove prísl.: d. odbremeniť
daň i danka ž. (dáň) strsl, zsl poplatok štátu na úhradu verejných potrieb: Volačo sa s peňazí minulo, ostatnie na daňe (Lišov KRU); Takú velikú dáň mi fčíl virúbili (Skalica); Pret hodami predaľi śviňu, co bi daňku zaplaciľi (Kvačany PRE) L. daň o_domu (Parížovce LM); dan zo záropku (Rochovce ROŽ); daňový príd.: Búl som na danovom úrade (Kameňany REV); daňoví úrat (Bystrička MAR, Prievidza)
daňový p. daň
daň ž, zried dan m adm poplatok odovzdávaný vrchnosti (formou naturálií, peňazí ap.): na tom domu miestu schaze y dany i ponoczky (ŽK 1462); dani vychodi na každy rok zlatych 36 (LISKOVÁ 16. st LP); hoferi daňe penežiteg nedavaji (BOJNICE 1614 U2); chudobneho čloweka na geden rok wymazugj od ročneho danu a platu ((ŽBINCE) 1692); dane panske (NOVOŤ 1776 LP); x. pren Kristus prikazuje, abi sme mu dan platili (SJ 18. st) aby sme žili podľa jeho prikázaní L. rohová d. poplatok od kusa rožného dobytka: Ruže z dediny ma jednu krawu, rohoweg dani da d. 5 (ORAVA 1624 E); -ový, -ovný príd: danowne penize (ZVOLEN 1637); danjowjch peniezj (KRUPINA 1654); z restanty danowych (P. BYSTRICA 1720)