dakto dakoho dakomu dakoho dakom dakým zám. neurčité substantívne ▶ odkazuje na bližšie neurčenú osobu; syn. ktosi, niekto, voľakto: d. zvonil; je tu d.?; spýtajte sa dakoho; vyžalovať sa dakomu; Nezaslúži si, aby sa oňho dakto staral. [J. Lenčo]