dakto -koho zám. neurč. niekto, voľakto; ktosi: d. zaklopal
dakto dakoho dakomu dakoho dakom dakým zám. neurčité substantívne
dakto dakoho dakomu dakoho dakom dakým zám. neurčité substantívne ▶ odkazuje na bližšie neurčenú osobu; syn. ktosi, niekto, voľakto: d. zvonil; je tu d.?; spýtajte sa dakoho; vyžalovať sa dakomu; Nezaslúži si, aby sa oňho dakto staral. [J. Lenčo]
dakto p. niekto
niekto označuje osobu, ktorá nie je (bližšie) známa, nejaký človek, nevedno kto • dakto • voľakto: niekto, dakto zvoní; voľakto nám už pomôže • ktosi (so zdôraznením neurčitosti): ktosi nám rozbil okno
niektorý označuje osobu al. vec, ktorá je z viacerých (jedna) presne neurčená al. ľubovoľná • voľaktorý • daktorý: knihu ukradol niektorý, voľaktorý z nás; daktorí sa domnievajú, že sú najschopnejší • ktorýsi (so zdôraznením neurčitosti, nejasnosti): v ktorýsi deň ťa prídem navštíviť • ľubovoľný • jeden • niekto • ktosi • dakto • voľakto (iba o jednej osobe, veci): povedal to jeden, niekto, ktosi, dakto z vás; hráč si vyberie niektorú, ľubovoľnú figúrku • zried. ktorý: Ak sa ktorí z nás čo i len pohnú, uvidia! • dajeden • nejeden; mnohí • viacerí • istí (o množine osôb, vecí): nejeden z nás je presvedčený, že má pravdu; mnohí, viacerí si myslia, že vyhrajú; mnohé, viaceré, isté jedlá nemôže jesť • hovor.: poniektorí • podaktorí • podajedni (o množine osôb, vecí): poniektorí, podaktorí (z vás) sú skromní; poniektoré, podaktoré, podajedny dievčence odišli • jedni – iní (vo dvojici al. pri vyratúvaní): jedni odišli, iní zostali; niektoré, jedny sú pekné, iné škaredé
dakto zám. neurč. označuje neurčitú, neznámu osobu, niekto, voľakto: Poďte len bližšie, aspoň sa dakomu vyžalujem. (Stod.)
dafto p. dakto
dachto p. dakto
dak p. dakto
dakto i dak zám. neurč. (dachto, dafto) strsl, vsl označuje neurčitú, neznámu osobu; niekto, voľakto: Nuš choťe dakoho zháňať, čo ma ošetria dáko! (Kráľ. Lehota LM); Dakto len misel tam bič (Nandraž REV); Ňebojín sä, že mi dag vňíďe do izbi (Kokava n. Rim. RS); Zasa nán dachto zal ze siahovice (Čičmany ŽIL); Ic patredz do prikľetu, dafto vešol dnu! (Letanovce SNV); Žebi naz dachto ňezbačil! (Niž. Šebastová PRE); Bo to dachto šaľeni za teľo robic! (Dl. Lúka BAR)
dagdo p. dakto
dachto, dachtorý p. dakto, daktorý
dakto [-k-, -ch-, -kdo, -gdo] zám neurč niekto, voľakto: plač teho (dieťaťa) cy dagdo neslissel (SPIŠ 1724); žebi od dakoho gedneho peniza bity wzaly (IVACHNOVÁ 1736); jemu dahto rozkaze (TRSTÍN 1786); kamen dakdo praskom posipál (SJ 18. st)