dach dachu pl. N dachy m. ⟨nem.⟩ region. ▶ kryt na hornej časti domov, strecha: šindľový d.; Jeho dach bol pokrytý červenou škridlou, nad ktorú vyčnievali dva kochy, ustavične dymiace. [P. Jaroš] ◘ parem. kto si vytne horu, bude mu rásť hora na dachu o nerozumnom gazdovaní; mohol by si dach pokryť bankovkami je bohatý
dach p. strecha 1
strecha 1. kryt na vrchnej časti budovy: škridlová, plechová strecha • hovor. zastar. dach: prší nám cez dach • zastar. pokrov (Kukučín)
2. p. obydlie, dom 1
dach, -u m. ľud. zastar. strecha
dach m. 1. strsl, kys, vsl strecha (miestami vo význame šindľová strecha): Dah bou̯ pokrití šindolom (Sučany MAR); Náž dah je pokrití plechom (Vrútky MAR); Dva a dva snopki sa potom pripeuňiľi na dach (Iľanovo LM); Domi boľi po_dachom (šindeľ) aľebo slamenie strechi (Detva ZVO); Ňegdi sa pribíjal šendel na dach (Lodno KNM); Dah bil ze šingľami abo z inšim (Dl. Lúka BAR) L. šingľovej (eterňitovej, pľachovej, škríbľovej) dach (Ozdín LUČ) - pokrytý šindľom (eternitom, plechom, škridľou); šúpänej dach (Ozdín LUČ) - zo slamených snopkov; vipusťení dach, šťítní dach (Ratková REV) - druhy striech F. muśime od autobusa is_pešo a hore takim brehom jag dach (Smižany SNV) - veľmi strmým; dachi pukajú (Mur. Dl. Lúka REV) - je tuhá zima; taka bola zima, že až dachi strieľaľi (Zborov n. Bystr. KNM) - o tuhej zime; zachuchmanú má hlavu do ťeplích šaták, aňi čo bi dachi prašťaľi (Mošovce MAR) - ani čo by bola veľká zima; cerpec jak šingeľ na dachu (Studenec LVO) - veľmi trpieť; mrcha gazda, kerímu ešťe aj na dachu žíhľava rasťie (Prochot NB) - o lenivom gazdovi 2. povala: Vijďi na dah a tam pohladaj! (Beša VRB); dáštek i dáštik m. zdrob. k 1: Chceľi spravi_takí dášťek, strechu nad úľmi (Ratkovo MAR); dášťik (Žaškov DK)
dáštek p. dach
dáštik p. dach
dach [da-, do-] m, zried dacha ž nem strecha: chliewiky zrubem y z dachom prykrite (P. ĽUPČA 1584); nad pitworom pod dachj gest mjsto pro obilj (TRENČÍN 1589) na povale; (Macko) zachytil dachu (sekerkou) (N. PRAVNO 1631); na dachu oblok wypyleny (ZVOLEN 1642); wissel bez klobuka zpod dachu (L. MIKULÁŠ 1697 E) z domu; pobyganie dachu (ŽILINA 1700-02); culmen: domowy doch; displuviatum tectum: nezakryty doch (KS 1763); -ový príd: s dachowu slamu (ORAVA 1776 LP); dášok, daštek [-st-, -šč-] dem: gamy dwe, gedna z dasskem nowym prykryta (L. JÁN 1697); pod dasskom dwa sstoky ((NITRA) 1737); dal sem dasscžek nad kadu sprawit (PREŠOV 1756); kdiž hrusska na čely spadla, dasstek zrutila (BODICE 1777)
dášok, daštek p. dach
dochový p. dach
doch p. dach