Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

dať dá dajú dok.

1. odovzdať, poskytnúť do vlastníctva, na užívanie ap.: dal mu na narodeniny platňu daroval; d. niekomu odmenu, d. dcére peniaze na kúpu chaty; d. deťom obed, chorému liek podať; d. niekomu dcéru za ženu vydať ju za niekoho; d. život dieťaťu porodiť ho; d. chlapcom po jablku; d. kupujúcemu potvrdenku vydať; d. čas na rozmyslenie; dal za to 1000 korún zaplatil

2. predať: dal mu to za 50 korún; dajte mi to lacnejšie

3. umiestniť, položiť, uložiť, vložiť niekde: d. kvety do vázy, klobúk do skrine, list do zásuvky; daj to sem! podaj mi to! d. deti spať uložiť do postele; d. gól streliť; d. kôš hodiť

4. i nedok. spôsobiť, spôsobovať, zapríčiniť, zapríčiňovať (námahu, starosť): kniha mu dala veľa práce; výchova dala rodičom hodne námahy vyžiadala si

5. i nedok. venovať pozornosť, všimnúť si, všímať si, (po)dbať: daj na mňa, neobanuješ, d. na niečie slovo počúvnuť ho

6. zariadiť, aby sa niečo urobilo, stalo; rozkázať: d. si ušiť oblek, d. text prepísať, d. niekoho sledovať; nech ti dá Pán Boh zdravie! želanie

7. podrobiť sa, podvoliť sa (istému výkonu): d. sa vyšetriť, ostrihať, d. sa zvábiť

8. (často v zápore) dovoliť, pripustiť, umožniť, nechať: nedal mu dopovedať; daj sa konečne presvedčiť; nedaj, Bože, aby sa to stalo! kiež by sa to nestalo; neos. nedalo mu dýchať

9. poslať na štúdiá, do práce ap. a tým pripraviť na zamestnanie: rodičia ho dali za učiteľa; d. syna do učenia

10. ako formálne sloveso tvorí význ. celok s pripojeným podst. m. (v A) al. iným slovným druhom: d. prednosť uprednostniť; d. príkaz niekomu prikázať; d. radu poradiť; d. odpoveď odpovedať; d. na vedomie oznámiť; d. za úlohu uložiť; d. najavo niečo prejaviť niečo; d. ďalej niečo odovzdať

d. si pozor na jazyk opatrne sa vyjadrovať; dá, dal by aj poslednú košeľu je veľký dobrák; dám na to krk, na to môžeš d. krk je to nepochybné, isté; d. niekomu kôš, košom, košík odmietnuť ho; krk, hlavu na to nedám neručím za to; expr. nedá si popod nos brnkať nedovolí útočiť na seba; nedal by zaň(ho) deravý groš vôbec si to, ho necení; expr. ruku dá zaňho do ohňa verí v jeho spravodlivosť; svedomie mu nedá nemôže nechať veci tak; to si nedá za klobúk s tým sa nepochváli;

nedok. dávať -a

1. k 1 – 10

2. predvádzať; usporadúvať: čo d-jú v rozhlase? d. slávnostný obed

// dať sa

1. začať robiť niečo, pustiť sa do niečoho, podobrať sa: d. sa s neznámym do reči, d. sa do kosenia, do roboty, do kriku

2. pri pohybe zamieriť, pobrať sa: d. sa naľavo, napravo, d. sa cez pole

3. rozhodnúť sa pre istú činnosť, zamestnanie ap.: dal sa na vojnu, na krádež, d. sa k muzikantom

4. i nedok. iba 3. os. je možné, možno: to sa dalo čakať; súčiastky sa ešte dajú využiť

5. obyč. v zápore podvoliť sa, poddať sa: my sa tak ľahko nedáme; nedaj sa! pri povzbudzovaní

nedá sa nič robiť výraz rezignácie; to sa dá na prstoch porátať je toho veľmi málo; proti vetru sa nedá dúchať;

nedok. k 1 – 3 dávať sa

// dať si hovor.

1. objednať si, vziať si (na jedenie, pitie ap.): d. si na obed sviečkovicu; čo si dáte na pitie?

2. dohovoriť sa, dohodnúť sa; určiť si: d. si stretnutie pred hotelom

3. prijať ako povinnosť, úlohu, riešenie; uložiť si: d. si námahu s čítaním starého textu, d. si záležať na oblečení, d. si za úlohu cvičiť

nedok. dávať si

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
dať dá dajú dok.; dať sa; dať si

dať sa 1. začať niečo robiť • pustiť sapribrať sa: dal sa, pustil sa, pribral sa do robotychytiť saprichytiť sachopiť sa: chlapi sa chytili, chopili rúbať drevoprikročiťpristúpiť (v úradnom styku): pristúpiť k hlasovaniuodhodlať sapodobrať sapodujať sa (s vedomím zodpovednosti): podujať sa na ťažkú úlohupriprieť sa (s premáhaním nevôle): priprela sa do učenia až pred skúškamikniž. prepožičať sa (dať sa získať na niečo, obyč. zlé): prepožičal sa na spreneveru peňazíhovor. spustiť (dať sa do kriku, plaču a pod.): spustila krikexpr.: schytiť savychytiť sa (prudko): pár sa vychytil do tancaexpr. lapiť sa: načim nám lapiť sa robotyzastaráv. oddať sakniž. jať sa: jal sa snívať, oddal sa snívaniuexpr. zahryznúť sahovor. expr. zažrať sa (intenzívne sa začať s niečím zaoberať): pohrúžila sa, zažrala sa do čítaniafraz. vyhrnúť si rukávykraj. prisošiť sa (Felix)popúšťať sapopriberať sapozahrýzať sa (postupne)

2. začať sa pohybovať istým smerom • pobrať sazobrať savybrať sa: dali sa, pobrali sa na cestu; vybrali sa rovno do hotelapustiť sa: sprievod sa pustil ulicamipodať sa: podať sa ďalejvykročiťvydať saísťzamieriť: vykročili, zamierili správnym smeromvypraviť savystrojiť savychystať sa (s predchádzajúcou prípravou): vypravil sa na dlhú cestuexpr.: vychytiť saschytiť sa (rýchlo) • zried. ubrať sa

3. p. rozhodnúť sa 4. p. podvoliť sa


dať si p. objednať 1


dať 1. odovzdať na užívanie, do vlastníctva a pod. • poskytnúťdodať: dali, poskytli, dodali nám potrebné informácieprideliťudeliť: prideliť byt; udeliť vyznamenaniepodať: podať chorému liekprispieť (dať finančnú al. inú pomoc): prispel väčšou sumou na konto pre postihnutýchpridaťpopridávať (dať navyše): pridať soli do polievkydarovaťvenovať (dať ako dar): darovali, venovali deťom hračkypočastovaťpohostiťponúknuť: počastoval, pohostil priateľov vínom; pren. počastoval ho buchnátomzveriťpoveriť (niekoho niečím; dať za úlohu, do zodpovednosti a pod.): zveriť niekomu dôležitú funkciu; poveriť niekoho funkciounadeliť: nadeliť jedlo, expr. život mu nadelil niekoľko úderovuštedriť (štedro dať): príroda nám uštedrila hojnosť plodov; expr. uštedril mu zauchovynaložiťvydať (dať prostriedky v prospech niečoho): vynaložiť, vydať veľa peňazí na opravu; vynaložiť všetku námahu na štúdiánaniesťexpr. nahodiť (dať na povrch niečoho): naniesť rúž na pery; nahodiť farby na plátnonamiešať (dať do niečoho): namiešať sirup do nápojaexpr. vrhnúť (dať rýchlo al. vo veľkom množstve): vrhnúť tovar na trhkniž. vdýchnuť (zľahka dať): vdýchol jej bozk na čelozastaráv. zavdať (dať príčinu, podnet)

2. p. dbať 3. p. prikázať 1 4. p. nechať 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

dať, dá, dajú dok.

1. (komu čo, zried. i koho) odovzdať s nejakým cieľom, najmä do vlastníctva, darovať; udeliť, poskytnúť, venovať: d. niekomu peniaze, šaty, jedlo; d. niekomu na chlieb, na cigarety; d. do daru niekomu niečo; d. dcére niečo do vena; hovor. d. ohňa niekomu pripáliť cigaretu al. fajku; d. niekomu odmenu, d. niekomu nocľah, d. niekomu byt, ubytovanie; d. niekomu pôžičku požičať peniaze; d. niekomu potvrdenie vydať; d. do prenájmu niekomu niečo; d. niekomu náhradu za niečo; d. do opatery niekomu niekoho, niečo

d. niekomu niečo na dôvažok pridať, priložiť; dal by i poslednú košeľu, i to by dal, čo nemá je veľký dobrák, je veľmi štedrý; d. niekomu dcéru za ženu vydať zaňho; d. niekomu niečo čierne na bielom potvrdiť niečo písomne; d. niekomu svoje srdce zaľúbiť sa doňho; d. niekomu košík, kôš odmietnuť ho; d. niekomu tromfa prevýšiť, pretromfnúť ho; d. niekomu na niečo slovo záväzne sľúbiť niečo; d. niekomu slovo a) sľúbiť niekomu niečo, b) hovor. zasnúbiť sa s niekým; zrušiť dané slovo nedodržať sľub; hovor. nedať niekomu ani zlého slova nepovedať mu nič zlého (o dobrom vzťahu k niekomu); hovor. nedať slova niekomu neprehovoriť s ním; slovo dalo slovo a) rozhovorili sa, b) povadili sa; d. niekomu zaucho, po hlave, po tvári, po ústach, hovor i po papuli, po pysku udrieť ho; d. život niekomu porodiť ho; dal by dušu, život a) za niekoho všetko je ochotný obetovať zaňho, b) za niečo veľmi dychtivo túži po niečom; d. za niekoho, za niečo život umrieť za niekoho, za niečo; hovor. dám, dal by som na to hlavu, krk som o tom presvedčený; d. niekomu niečo za úlohu uložiť, prikázať; d. radu niekomu poradiť; d. meno niekomu, niečomu pomenovať niekoho, niečo; d. niekomu odpoveď odpovedať mu; d. niekomu rozkaz, príkaz rozkázať, nariadiť mu; d. niekomu pokyn, znamenie pokynom, znamením rozkázať; hovor. d. niekomu lekciu a) vyhrešiť ho, b) nabiť ho, v športe poraziť ho; d. popud, podnet k niečomu (na niečo) vyvolať, zapríčiniť začiatok nejakej činnosti; d. niečomu pečať niečoho charakterizovať niečo niečím; d. niekomu niečo na vedomie oznámiť, upovedomiť niekoho; hovor. d. ďalej niečo povedať to iným; d. niečo najavo, d. výraz niečomu prejaviť niečo; dať, nedať niekomu za pravdu súhlasiť (nesúhlasiť) s ním; d. niekomu čas na rozmyslenie nechať ho rozmyslieť si niečo; d. niekomu ponaučenie poučiť ho; d. záruku niekomu zaručiť sa; d. niekomu výpoveď zrušiť s ním pracovný al. nájomný pomer; d. prednosť niekomu, niečomu a) uprednostniť niekoho zo zdvorilosti, b) rozhodnúť sa pre niečo, pre niekoho; d. niekomu možnosť umožniť mu niečo; daj, dajte pozor na niekoho, na niečo výzva, príkaz opatrovať al. s pozornosťou sledovať niekoho, niečo; d. si pozor na niečo, na niekoho byť opatrný, s pozornosťou sledovať niečo, niekoho; dať si rady, nedať si rady s niekým, s niečím vedieť, nevedieť si poradiť; dať, nedať pokoj niekomu nevyrušovať, vyrušovať ho; d. si pokoj s niekým, s niečím nezačínať si s niekým, s niečím, nepúšťať sa do niekoho, do niečoho; d. si záležať na niečom starostlivo urobiť niečo; dajme tomu povedzme, predpokladajme; ale ste mu dali! výraz súhlasu s tým, čo si niekto dovolil voči niekomu; ja ti dám! výraz hrozby; d. niekomu dobrú noc pozdravom zaželať; hovor. d. niekomu, niečomu zbohom rozlúčiť sa s niekým, s niečím, odobrať sa od niekoho, od niečoho; šport. d. gól dostať loptu al. puk do brány súpera;

2. (čo, zried. i koho) položiť, vložiť, uložiť niekam: d. obed na stôl, d. šaty do skrine, d. si pero za klobúk; d. dieťa spať uložiť do postele

hovor. nedá si to za rám, za klobúk s tým sa nepochváli; hovor. žart. daj si to za rám! výraz odmietnutia, opovrhnutia; d. list na poštu podať, odovzdať; d. niečo dohromady, dokopy zložiť, poskladať to; hovor. d. niečo na papier napísať; d. niečo do novín uverejniť; hovor. d. hlavy dovedna, dokopy spoločne sa poradiť; d. niekomu niečo (niekoho) do rúk odovzdať; ľud. d. niekoho na bubon pripraviť ho o majetok; hovor. d. niekoho do laty veľmi ho vyhrešiť; d. niečo do poriadku usporiadať to, urobiť poriadok v niečom; d. deti, syny, dcéru do poriadku oženiť, vydať; d. niekoho do väzby uväzniť ho; cirk. d. niekoho do kliatby uvaliť kliatbu na niekoho; d. do obehu nové platidlá, peniaze vydať; d. tovar do predaja uvoľniť ho pre predaj;

3. (komu čo) podať: d. niekomu ruku; Daj mi tú knihu!

d. niekomu na niečo ruku prisľúbiť mu niečo;

4. (komu) spôsobiť, zapríčiniť prácu, starosť, námahu ap. (o veciach i o osobách): dalo mi to veľa práce, starostí, námahy; dalo mi to robotu;

5. i nedok. (na koho, na čo) dbať, venovať pozornosť niekomu, niečomu: hovor. d. na seba dbať, starať sa o seba; d. na niekoho počúvať, uznávať niekoho, dôverovať niekomu; veľa dá na reči verí tomu, čo sa rozpráva; d. na slovo niekoho poslúchnuť; Nič nedal na kuvičie proroctvá. (Vaj.)

6. (s neurč., zried. i čo) rozkázať, uložiť niekomu urobiť, vykonať niečo: d. zakúriť do kachieľ, d. popíliť drevo; d. si ušiť šaty; d. zavolať políciu; d. podpísať niekomu niečo

hovor. d. pozdravovať (bozkávať) niekoho uložiť niekomu, aby odovzdal tretej osobe pozdrav (bozk); hovor. d. si obed, pivo a) v reštaurácii objednať, b) v domácnosti zjesť, vypiť;

7. (s neurč. a s 3. al. 4. p. zvrat zám. si, sa) z vlastnej vôle sa podrobiť niečomu: d. sa fotografovať, d. sa operovať, d. sa poistiť; d. si zub vytrhnúť, d. si vlasy ostrihať

hovor. daj sa vypchať! vyjadrenie odmietnutia, opovrhnutia, výsmechu; daj sa (ti) mi bože, daj sa (ti) mi svete výrazy opovrhovania, podceňovania, bagatelizovania;

8. (s neurč.) pripustiť, dovoliť niečo, umožniť niečo, nechať (často v zápore): dať, nedať niekomu niečo pocítiť prejaviť voči nemu niečo; dať sa, nedať sa využiť; dať sa, nedať sa presvedčiť; dať sa, nedať sa biť; dať sa, nedať sa odradiť

d. niekomu vedieť o niečom, o niekom podať zprávu, oznámiť niečo; nedá (dá) sa prosiť o ochotnom (neochotnom) človeku; nedajte sa prosiť, núkať! zdvorilostná formula pri núkaní; nedať (dať) si ujsť niečo využiť (nevyužiť) príležitosť; hovor. nedá (dá) sa vodiť za nos nedá (dá) sa klamať; d. niekomu voľnú ruku dovoliť, umožniť mu voľne konať; starosť, bolesť ap. mu nedá spať, neos. nedá mu spať nemôže spať (pre starosť, bolesť ap.); zvedavosť mi nedá neviem sa ubrániť zvedavosti; hovor. arch. dal by pánboh! kiež by sa to stalo!

9. (koho na čo, za čo i s neurč.) umožniť niekomu vyučiť sa v škole, v remesle ap.; poslať do zamestnania, do služby ap.; d. niekoho na remeslo; dali ho za učiteľa, za lekára, za kováča; d. niekoho vyučiť;

10. hovor. (čo, zried. i koho) predať al. vymeniť za niečo: dajte mi za korunu droždia; d. niekomu niečo na úver predať bez platenia v hotovosti

d. niečo za babku, za facku lacno predať; nedá (nedal by) niečo, niekoho (ani) za svet za nič na svete sa toho (ho) nezriekne;

11. (za čo, za koho) vydať peniaze, zaplatiť: za dom dal tridsaťtisíc Kčs

hovor. nedám (nedal by som) za to (zaňho) ani deravý groš nevážim, necením si to (ho);

nedok. dávať

|| dať sa

1. (do čoho, na čo, s neurč., arch. i v čo) začať niečo robiť, pustiť sa do niečoho, podujať sa, podobrať sa na niečo: d. sa do roboty, do spevu, do tanca, do reči, do smiechu, do plaču, do kriku; d. sa do jedla; d. sa do pohybu, do behu; d. sa s niekým do známosti zoznámiť sa s ním; d. sa na pokánie; d. sa na útek začať utekať: d. sa vnohy utekať; Chlapi pohádžu pušky a dajú sa skákať. (Heč.)

dali sa do vlasov pobili sa; d. sa na cestu vypraviť sa; d. sa na zlú cestu (na zlé cesty) začať robiť niečo zlého (najmä o nemravnom živote); hovor. d. sa za pasy začať sa biť, pasovať;

2. pobrať sa, ísť, zamieriť smerom niekam: d. sa do sveta; d. sa krížom cez horu; d. sa doprava, doľava, napravo, naľavo; d. sa poľom, cestou;

3. (s neurč.) vyjadruje možnosť nejakého deja (v jednočlenných al. dvojčlenných pasívnych vetách): peniaze sa dajú ľahko stroviť; usilovnosťou sa dajú dosiahnuť veľké veci; neos. dá sa tušiť, predpokladať, očakávať, že...; naňho, na to sa dá (nedá) spoliehať; kúpil všetko, čo sa dalo

urobíme, čo sa dá čo bude možné; nedá sa nič robiť!, čo sa dá robiť! výrazy rezignácie; o tom sa nedá rozprávať to nemožno slovami vyjadriť;

4. poddať sa; obyč. v zápore nedať sa odporovať, brániť sa: Bratia, nedajme sa! (Botto) Zasa zapáral do Jura, ktorý sa mu verabože nedal. (Jégé)

5. (medzi koho) spojiť sa, združiť sa s niekým: Keď sa dáš medzi nás, nič sa ti nestane. (Jégé);

nedok. dávať sa

|| dať si

1. (čo, čoho) dopriať si: Nedá si chvíľky oddychu. (Tim.) Nedal som si pokoja, kým som si i hlávku pijavice špendlíkom nevytiahol. (Ondr.)

hovor. expr. d. si do nosa opiť sa;

2. hovor. (čo) dohovoriť sa s niekým o niečom: d. si schôdzku, zraz;

nedok. dávať si


dávať, -a, -ajú nedok.

1. (komu čo, zried. i koho) odovzdávať s nejakým cieľom, najmä do vlastníctva; udeľovať, poskytovať: d. niekomu peniaze, šaty; d. niekomu na chlieb; d. niekomu niečo do daru; krava dáva denne 5 l mlieka; zem dáva dobrú úrodu

d. niekomu radu radiť; d. niečomu pečať niečoho charakterizovať niečo; d. niekomu niečo na vedomie oznamovať, upovedomovať niekoho; d. niečo najavo, d. výraz niečomu prejavovať niečo; dávať (nedávať) niekomu za pravdu súhlasiť (nesúhlasiť) s ním; d. prednosť niekomu, niečomu a) uprednostňovať niekoho zo zdvorilosti, b) rozhodovať sa pre niečo, pre niekoho; d. niekomu možnosť umožňovať mu niečo; dávaj, dávajte pozor na niekoho, na niečo výzva, príkaz opatrovať al. s pozornosťou sledovať niekoho, niečo; d. si pozor na niečo, na niekoho byť opatrný, s pozornosťou sledovať niečo, niekoho; d. hodiny súkromne vyučovať; d. dobrý, zlý príklad niekomu príkladom pobádať niekoho, byť dobrým, zlým príkladom, vzorom pre niekoho; d. niekomu voľnú ruku nechávať voľnosť v konaní; d. niekomu (niečomu) vinu zvaľovať vinu na niekoho (na niečo); kupujú, akoby zadarmo dávali bez rozváženia, všetko; Blázon dáva, múdry berie (prísl.) o nerozvážnej štedrosti al. o tom, kto sa zdráha prijať dar; Zomrel dávno, čo dával darmo (prísl.) za všetko treba platiť;

2. (čo, zried. i koho) klásť, vkladať, ukladať niekam: d. jedlo na stôl, d. šaty na vešiak

d. niečo dohromady, dokopy skladať to; hovor. d. hlavy dovedna, dokopy spoločne sa radiť; d. niekomu otázku pýtať sa;

3. (čo komu) podávať: d. niekomu ruku;

4. (komu) spôsobovať, zapríčiňovať prácu, starosť, námahu ap. (o veciach i o osobách): dáva mi to veľa práce, starostí, námahy;

5. (na koho, na čo) dbať, počúvať, unávať niekoho: d. na starších, skúsených; d. na slovo niekoho;

6. (s neurč.) rozkazovať, ukladať niekomu urobiť, vykonať niečo: d. si šiť šaty, topánky na mieru

hovor. d. pozdravovať (bozkávať) niekoho ukladať niekomu, aby odovzdal tretej osobe pozdrav (bozk);

7. (s neurč. a s 3. al. 4. p. zvrat. zám. si, sa) z vlastnej vôle sa podrobovať niečomu: d. si strihať vlasy; d. sa fotografovať;

8. (s neurč.) pripúšťať, dovoľovať niečo, umožňovať niečo, nechávať (často v zápore): dávať, nedávať niekomu niečo pocítiť prejavovať voči niekomu niečo; dávať sa, nedávať sa prosiť; d. sa unášať niečím;

9. hovor. (čo) predávať al. vymieňať za niečo: d. vajcia po korune

d. na úver predávať bez platenia v hotovosti; hovor. d. niečo za babku, za facku lacno predávať;

10. hovor. (čo) hrať, predvádzať v divadle, premietať v kine; usporadovať: dávajú Hamleta, Predanú nevestu; d. obed, večeru, banket;

dok. dať

|| dávať sa

1. (do čoho, na čo, s neurč., arch. i v čo) začínať niečo robiť, púšťať sa do niečoho: d. sa do reči; d. sa do práce; d. sa do pohybu; d. sa do známosti; d. sa do jedla; d. sa na cestu začínať cestovať

d. sa na zlú cestu začínať žiť nemravne; d. sa na márnosti (Kuk.) začínať ľahkomyseľne žiť; d. sa vnohy začínať utekať;

2. poberať sa, ísť smerom niekam: Dával sa dúbravou k roli. (Hor.)

3. (medzi koho) spájať sa, združovať sa s niekým: d. sa medzi zbojníkov;

dok. dať sa

|| dávať si p. dať si

Morfologický analyzátor

dať dokonavé sloveso
(ja) dám VKdsa+; (ty) dáš VKdsb+; (on, ona, ono)VKdsc+; (my) dáme VKdpa+; (vy) dáte VKdpb+; (oni, ony) dajú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) dal VLdsam+; (ona) dala VLdsaf+; (ono) dalo VLdsan+; (oni, ony) dali VLdpah+;
(ty) daj! VMdsb+; (my) dajme! VMdpa+; (vy) dajte! VMdpb+;
(nejako) dajúc VHd+;

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dať_1 dať dať_10 dať dať_11 dať dať_12 dať dať_2 dať dať_3 dať dať_4 dať dať_5 dať

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor