Stratégia: v: KSSJ4 PSP SCS SSS SSJ MA HSSJ-V Bernolák Obce Priezviská UN locutio sk-cs sk-en substantiva

Výsledky hľadania pre: dať

Táto stránka nie je určená na informovanie verejnosti.

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003. Viac informácií.

dať dá dajú dok.

1. odovzdať, poskytnúť do vlastníctva, na užívanie ap.: dal mu na narodeniny platňu daroval;
d. niekomu odmenu, d. dcére peniaze na kúpu chaty;
d. deťom obed, chorému liek podať;
d. niekomu dcéru za ženu vydať ju za niekoho;
d. život dieťaťu porodiť ho;
d. chlapcom po jablku;
d. kupujúcemu potvrdenku vydať;
d. čas na rozmyslenie;
dal za to 1000 korún zaplatil

2. predať: dal mu to za 50 korún;
dajte mi to lacnejšie

3. umiestniť, položiť, uložiť, vložiť niekde: d. kvety do vázy, klobúk do skrine, list do zásuvky;
daj to sem! podaj mi to! d. deti spať uložiť do postele;
d. gól streliť;
d. kôš hodiť

4. i nedok. spôsobiť, spôsobovať, zapríčiniť, zapríčiňovať (námahu, starosť): kniha mu dala veľa práce;
výchova dala rodičom hodne námahy vyžiadala si

5. i nedok. venovať pozornosť, všimnúť si, všímať si, (po)dbať: daj na mňa, neobanuješ, d. na niečie slovo počúvnuť ho

6. zariadiť, aby sa niečo urobilo, stalo; rozkázať: d. si ušiť oblek, d. text prepísať, d. niekoho sledovať;
nech ti dá Pán Boh zdravie! želanie

7. podrobiť sa, podvoliť sa (istému výkonu): d. sa vyšetriť, ostrihať, d. sa zvábiť

8. (často v zápore) dovoliť, pripustiť, umožniť, nechať: nedal mu dopovedať;
daj sa konečne presvedčiť;
nedaj, Bože, aby sa to stalo! kiež by sa to nestalo;
neos. nedalo mu dýchať

9. poslať na štúdiá, do práce ap. a tým pripraviť na zamestnanie: rodičia ho dali za učiteľa;
d. syna do učenia

10. ako formálne sloveso tvorí význ. celok s pripojeným podst. m. (v A) al. iným slovným druhom: d. prednosť uprednostniť;
d. príkaz niekomu prikázať;
d. radu poradiť;
d. odpoveď odpovedať;
d. na vedomie oznámiť;
d. za úlohu uložiť;
d. najavo niečo prejaviť niečo;
d. ďalej niečo odovzdať

d. si pozor na jazyk opatrne sa vyjadrovať;
dá, dal by aj poslednú košeľu je veľký dobrák;
dám na to krk, na to môžeš d. krk je to nepochybné, isté;
d. niekomu kôš, košom, košík odmietnuť ho;
krk, hlavu na to nedám neručím za to;
expr. nedá si popod nos brnkať nedovolí útočiť na seba;
nedal by zaň(ho) deravý groš vôbec si to, ho necení;
expr. ruku dá zaňho do ohňa verí v jeho spravodlivosť;
svedomie mu nedá nemôže nechať veci tak;
to si nedá za klobúk s tým sa nepochváli;

nedok. dávať -a

1. k 1 – 10

2. predvádzať; usporadúvať: čo d-jú v rozhlase? d. slávnostný obed

// dať sa

1. začať robiť niečo, pustiť sa do niečoho, podobrať sa: d. sa s neznámym do reči, d. sa do kosenia, do roboty, do kriku

2. pri pohybe zamieriť, pobrať sa: d. sa naľavo, napravo, d. sa cez pole

3. rozhodnúť sa pre istú činnosť, zamestnanie ap.: dal sa na vojnu, na krádež, d. sa k muzikantom

4. i nedok. iba 3. os. je možné, možno: to sa dalo čakať;
súčiastky sa ešte dajú využiť

5. obyč. v zápore podvoliť sa, poddať sa: my sa tak ľahko nedáme;
nedaj sa! pri povzbudzovaní

nedá sa nič robiť výraz rezignácie;
to sa dá na prstoch porátať je toho veľmi málo;
proti vetru sa nedá dúchať;

nedok. k 1 – 3 dávať sa

// dať si hovor.

1. objednať si, vziať si (na jedenie, pitie ap.): d. si na obed sviečkovicu;
čo si dáte na pitie?

2. dohovoriť sa, dohodnúť sa; určiť si: d. si stretnutie pred hotelom

3. prijať ako povinnosť, úlohu, riešenie; uložiť si: d. si námahu s čítaním starého textu, d. si záležať na oblečení, d. si za úlohu cvičiť

nedok. dávať si

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2000. Viac informácií.
dať dá dajú dok.; dať sa; dať si

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004. Viac informácií.

dať sa 1. začať niečo robiť • pustiť sapribrať sa: dal sa, pustil sa, pribral sa do robotychytiť saprichytiť sachopiť sa: chlapi sa chytili, chopili rúbať drevoprikročiťpristúpiť (v úradnom styku): pristúpiť k hlasovaniuodhodlať sapodobrať sapodujať sa (s vedomím zodpovednosti): podujať sa na ťažkú úlohupriprieť sa (s premáhaním nevôle): priprela sa do učenia až pred skúškamikniž. prepožičať sa (dať sa získať na niečo, obyč. zlé): prepožičal sa na spreneveru peňazíhovor. spustiť (dať sa do kriku, plaču a pod.): spustila krikexpr.: schytiť savychytiť sa (prudko): pár sa vychytil do tancaexpr. lapiť sa: načim nám lapiť sa robotyzastaráv. oddať sakniž. jať sa: jal sa snívať, oddal sa snívaniuexpr. zahryznúť sahovor. expr. zažrať sa (intenzívne sa začať s niečím zaoberať): pohrúžila sa, zažrala sa do čítaniafraz. vyhrnúť si rukávykraj. prisošiť sa (Felix)popúšťať sapopriberať sapozahrýzať sa (postupne)

2. začať sa pohybovať istým smerom • pobrať sazobrať savybrať sa: dali sa, pobrali sa na cestu; vybrali sa rovno do hotelapustiť sa: sprievod sa pustil ulicamipodať sa: podať sa ďalejvykročiťvydať saísťzamieriť: vykročili, zamierili správnym smeromvypraviť savystrojiť savychystať sa (s predchádzajúcou prípravou): vypravil sa na dlhú cestuexpr.: vychytiť saschytiť sa (rýchlo) • zried. ubrať sa

3. p. rozhodnúť sa 4. p. podvoliť sa


dať si p. objednať 1


dať 1. odovzdať na užívanie, do vlastníctva a pod. • poskytnúťdodať: dali, poskytli, dodali nám potrebné informácieprideliťudeliť: prideliť byt; udeliť vyznamenaniepodať: podať chorému liekprispieť (dať finančnú al. inú pomoc): prispel väčšou sumou na konto pre postihnutýchpridaťpopridávať (dať navyše): pridať soli do polievkydarovaťvenovať (dať ako dar): darovali, venovali deťom hračkypočastovaťpohostiťponúknuť: počastoval, pohostil priateľov vínom; pren. počastoval ho buchnátomzveriťpoveriť (niekoho niečím; dať za úlohu, do zodpovednosti a pod.): zveriť niekomu dôležitú funkciu; poveriť niekoho funkciounadeliť: nadeliť jedlo, expr. život mu nadelil niekoľko úderovuštedriť (štedro dať): príroda nám uštedrila hojnosť plodov; expr. uštedril mu zauchovynaložiťvydať (dať prostriedky v prospech niečoho): vynaložiť, vydať veľa peňazí na opravu; vynaložiť všetku námahu na štúdiánaniesťexpr. nahodiť (dať na povrch niečoho): naniesť rúž na pery; nahodiť farby na plátnonamiešať (dať do niečoho): namiešať sirup do nápojaexpr. vrhnúť (dať rýchlo al. vo veľkom množstve): vrhnúť tovar na trhkniž. vdýchnuť (zľahka dať): vdýchol jej bozk na čelozastaráv. zavdať (dať príčinu, podnet)

2. p. dbať 3. p. prikázať 1 4. p. nechať 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 19681. Viac informácií.

dať, dá, dajú dok.

1. (komu čo, zried. i koho) odovzdať s nejakým cieľom, najmä do vlastníctva, darovať;
udeliť, poskytnúť, venovať: d. niekomu peniaze, šaty, jedlo;
d. niekomu na chlieb, na cigarety;
d. do daru niekomu niečo;
d. dcére niečo do vena
;
hovor. d. ohňa niekomu pripáliť cigaretu al. fajku;
d. niekomu odmenu, d. niekomu nocľah, d. niekomu byt, ubytovanie;
d. niekomu pôžičku
požičať peniaze;
d. niekomu potvrdenie vydať;
d. do prenájmu niekomu niečo;
d. niekomu náhradu za niečo;
d. do opatery niekomu niekoho, niečo

d. niekomu niečo na dôvažok pridať, priložiť;
dal by i poslednú košeľu, i to by dal, čo nemá je veľký dobrák, je veľmi štedrý;
d. niekomu dcéru za ženu vydať zaňho;
d. niekomu niečo čierne na bielom potvrdiť niečo písomne;
d. niekomu svoje srdce zaľúbiť sa doňho;
d. niekomu košík, kôš odmietnuť ho;
d. niekomu tromfa prevýšiť, pretromfnúť ho;
d. niekomu na niečo slovo záväzne sľúbiť niečo;
d. niekomu slovo a) sľúbiť niekomu niečo, b) hovor. zasnúbiť sa s niekým;
zrušiť dané slovo nedodržať sľub;
hovor. nedať niekomu ani zlého slova nepovedať mu nič zlého (o dobrom vzťahu k niekomu);
hovor. nedať slova niekomu neprehovoriť s ním;
slovo dalo slovo a) rozhovorili sa, b) povadili sa;
d. niekomu zaucho, po hlave, po tvári, po ústach, hovor i po papuli, po pysku udrieť ho;
d. život niekomu porodiť ho;
dal by dušu, život a) za niekoho všetko je ochotný obetovať zaňho, b) za niečo veľmi dychtivo túži po niečom;
d. za niekoho, za niečo život umrieť za niekoho, za niečo;
hovor. dám, dal by som na to hlavu, krk som o tom presvedčený;
d. niekomu niečo za úlohu uložiť, prikázať;
d. radu niekomu poradiť;
d. meno niekomu, niečomu pomenovať niekoho, niečo;
d. niekomu odpoveď odpovedať mu;
d. niekomu rozkaz, príkaz rozkázať, nariadiť mu;
d. niekomu pokyn, znamenie pokynom, znamením rozkázať;
hovor. d. niekomu lekciu a) vyhrešiť ho, b) nabiť ho, v športe poraziť ho;
d. popud, podnet k niečomu (na niečo) vyvolať, zapríčiniť začiatok nejakej činnosti;
d. niečomu pečať niečoho charakterizovať niečo niečím;
d. niekomu niečo na vedomie oznámiť, upovedomiť niekoho;
hovor. d. ďalej niečo povedať to iným;
d. niečo najavo, d. výraz niečomu prejaviť niečo;
dať, nedať niekomu za pravdu súhlasiť (nesúhlasiť) s ním;
d. niekomu čas na rozmyslenie nechať ho rozmyslieť si niečo;
d. niekomu ponaučenie poučiť ho;
d. záruku niekomu zaručiť sa;
d. niekomu výpoveď zrušiť s ním pracovný al. nájomný pomer;
d. prednosť niekomu, niečomu a) uprednostniť niekoho zo zdvorilosti, b) rozhodnúť sa pre niečo, pre niekoho;
d. niekomu možnosť umožniť mu niečo;
daj, dajte pozor na niekoho, na niečo výzva, príkaz opatrovať al. s pozornosťou sledovať niekoho, niečo;
d. si pozor na niečo, na niekoho byť opatrný, s pozornosťou sledovať niečo, niekoho;
dať si rady, nedať si rady s niekým, s niečím vedieť, nevedieť si poradiť;
dať, nedať pokoj niekomu nevyrušovať, vyrušovať ho;
d. si pokoj s niekým, s niečím nezačínať si s niekým, s niečím, nepúšťať sa do niekoho, do niečoho;
d. si záležať na niečom starostlivo urobiť niečo;
dajme tomu povedzme, predpokladajme;
ale ste mu dali! výraz súhlasu s tým, čo si niekto dovolil voči niekomu;
ja ti dám! výraz hrozby;
d. niekomu dobrú noc pozdravom zaželať;
hovor. d. niekomu, niečomu zbohom rozlúčiť sa s niekým, s niečím, odobrať sa od niekoho, od niečoho;
šport. d. gól dostať loptu al. puk do brány súpera;

2. (čo, zried. i koho) položiť, vložiť, uložiť niekam: d. obed na stôl, d. šaty do skrine, d. si pero za klobúk;
d. dieťa spať
uložiť do postele

hovor. nedá si to za rám, za klobúk s tým sa nepochváli;
hovor. žart. daj si to za rám! výraz odmietnutia, opovrhnutia;
d. list na poštu podať, odovzdať;
d. niečo dohromady, dokopy zložiť, poskladať to;
hovor. d. niečo na papier napísať;
d. niečo do novín uverejniť;
hovor. d. hlavy dovedna, dokopy spoločne sa poradiť;
d. niekomu niečo (niekoho) do rúk odovzdať;
ľud. d. niekoho na bubon pripraviť ho o majetok;
hovor. d. niekoho do laty veľmi ho vyhrešiť;
d. niečo do poriadku usporiadať to, urobiť poriadok v niečom;
d. deti, syny, dcéru do poriadku oženiť, vydať;
d. niekoho do väzby uväzniť ho;
cirk. d. niekoho do kliatby uvaliť kliatbu na niekoho;
d. do obehu nové platidlá, peniaze vydať;
d. tovar do predaja uvoľniť ho pre predaj;

3. (komu čo) podať: d. niekomu ruku;
Daj mi tú knihu!

d. niekomu na niečo ruku prisľúbiť mu niečo;

4. (komu) spôsobiť, zapríčiniť prácu, starosť, námahu ap. (o veciach i o osobách): dalo mi to veľa práce, starostí, námahy;
dalo mi to robotu
;

5. i nedok. (na koho, na čo) dbať, venovať pozornosť niekomu, niečomu: hovor. d. na seba dbať, starať sa o seba;
d. na niekoho počúvať, uznávať niekoho, dôverovať niekomu;
veľa dá na reči verí tomu, čo sa rozpráva;
d. na slovo niekoho poslúchnuť;
Nič nedal na kuvičie proroctvá. (Vaj.)

6. (s neurč., zried. i čo) rozkázať, uložiť niekomu urobiť, vykonať niečo: d. zakúriť do kachieľ, d. popíliť drevo;
d. si ušiť šaty;
d. zavolať políciu;
d. podpísať niekomu niečo

hovor. d. pozdravovať (bozkávať) niekoho uložiť niekomu, aby odovzdal tretej osobe pozdrav (bozk);
hovor. d. si obed, pivo a) v reštaurácii objednať, b) v domácnosti zjesť, vypiť;

7. (s neurč. a s 3. al. 4. p. zvrat zám. si, sa) z vlastnej vôle sa podrobiť niečomu: d. sa fotografovať, d. sa operovať, d. sa poistiť;
d. si zub vytrhnúť, d. si vlasy ostrihať

hovor. daj sa vypchať! vyjadrenie odmietnutia, opovrhnutia, výsmechu;
daj sa (ti) mi bože, daj sa (ti) mi svete výrazy opovrhovania, podceňovania, bagatelizovania;

8. (s neurč.) pripustiť, dovoliť niečo, umožniť niečo, nechať (často v zápore): dať, nedať niekomu niečo pocítiť prejaviť voči nemu niečo;
dať sa, nedať sa využiť;
dať sa, nedať sa presvedčiť;
dať sa, nedať sa biť;
dať sa, nedať sa odradiť

d. niekomu vedieť o niečom, o niekom podať zprávu, oznámiť niečo;
nedá (dá) sa prosiť o ochotnom (neochotnom) človeku;
nedajte sa prosiť, núkať! zdvorilostná formula pri núkaní;
nedať (dať) si ujsť niečo využiť (nevyužiť) príležitosť;
hovor. nedá (dá) sa vodiť za nos nedá (dá) sa klamať;
d. niekomu voľnú ruku dovoliť, umožniť mu voľne konať;
starosť, bolesť ap. mu nedá spať, neos. nedá mu spať nemôže spať (pre starosť, bolesť ap.);
zvedavosť mi nedá neviem sa ubrániť zvedavosti;
hovor. arch. dal by pánboh! kiež by sa to stalo!

9. (koho na čo, za čo i s neurč.) umožniť niekomu vyučiť sa v škole, v remesle ap.;
poslať do zamestnania, do služby ap.;
d. niekoho na remeslo;
dali ho za učiteľa, za lekára, za kováča;
d. niekoho vyučiť
;

10. hovor. (čo, zried. i koho) predať al. vymeniť za niečo: dajte mi za korunu droždia;
d. niekomu niečo na úver
predať bez platenia v hotovosti

d. niečo za babku, za facku lacno predať;
nedá (nedal by) niečo, niekoho (ani) za svet za nič na svete sa toho (ho) nezriekne;

11. (za čo, za koho) vydať peniaze, zaplatiť: za dom dal tridsaťtisíc Kčs

hovor. nedám (nedal by som) za to (zaňho) ani deravý groš nevážim, necením si to (ho);

nedok. dávať

|| dať sa

1. (do čoho, na čo, s neurč., arch. i v čo) začať niečo robiť, pustiť sa do niečoho, podujať sa, podobrať sa na niečo: d. sa do roboty, do spevu, do tanca, do reči, do smiechu, do plaču, do kriku;
d. sa do jedla;
d. sa do pohybu, do behu;
d. sa s niekým do známosti
zoznámiť sa s ním;
d. sa na pokánie;
d. sa na útek
začať utekať: d. sa vnohy utekať;
Chlapi pohádžu pušky a dajú sa skákať. (Heč.)

dali sa do vlasov pobili sa;
d. sa na cestu vypraviť sa;
d. sa na zlú cestu (na zlé cesty) začať robiť niečo zlého (najmä o nemravnom živote);
hovor. d. sa za pasy začať sa biť, pasovať;

2. pobrať sa, ísť, zamieriť smerom niekam: d. sa do sveta;
d. sa krížom cez horu;
d. sa doprava, doľava, napravo, naľavo;
d. sa poľom, cestou
;

3. (s neurč.) vyjadruje možnosť nejakého deja (v jednočlenných al. dvojčlenných pasívnych vetách): peniaze sa dajú ľahko stroviť;
usilovnosťou sa dajú dosiahnuť veľké veci
;
neos. dá sa tušiť, predpokladať, očakávať, že...;
naňho, na to sa dá (nedá) spoliehať;
kúpil všetko, čo sa dalo

urobíme, čo sa dá čo bude možné;
nedá sa nič robiť!, čo sa dá robiť! výrazy rezignácie;
o tom sa nedá rozprávať to nemožno slovami vyjadriť;

4. poddať sa;
obyč. v zápore nedať sa odporovať, brániť sa: Bratia, nedajme sa! (Botto) Zasa zapáral do Jura, ktorý sa mu verabože nedal. (Jégé)

5. (medzi koho) spojiť sa, združiť sa s niekým: Keď sa dáš medzi nás, nič sa ti nestane. (Jégé);

nedok. dávať sa

|| dať si

1. (čo, čoho) dopriať si: Nedá si chvíľky oddychu. (Tim.) Nedal som si pokoja, kým som si i hlávku pijavice špendlíkom nevytiahol. (Ondr.)

hovor. expr. d. si do nosa opiť sa;

2. hovor. (čo) dohovoriť sa s niekým o niečom: d. si schôdzku, zraz;

nedok. dávať si


dávať, -a, -ajú nedok.

1. (komu čo, zried. i koho) odovzdávať s nejakým cieľom, najmä do vlastníctva;
udeľovať, poskytovať: d. niekomu peniaze, šaty;
d. niekomu na chlieb;
d. niekomu niečo do daru;
krava dáva denne 5 l mlieka;
zem dáva dobrú úrodu

d. niekomu radu radiť;
d. niečomu pečať niečoho charakterizovať niečo;
d. niekomu niečo na vedomie oznamovať, upovedomovať niekoho;
d. niečo najavo, d. výraz niečomu prejavovať niečo;
dávať (nedávať) niekomu za pravdu súhlasiť (nesúhlasiť) s ním;
d. prednosť niekomu, niečomu a) uprednostňovať niekoho zo zdvorilosti, b) rozhodovať sa pre niečo, pre niekoho;
d. niekomu možnosť umožňovať mu niečo;
dávaj, dávajte pozor na niekoho, na niečo výzva, príkaz opatrovať al. s pozornosťou sledovať niekoho, niečo;
d. si pozor na niečo, na niekoho byť opatrný, s pozornosťou sledovať niečo, niekoho;
d. hodiny súkromne vyučovať;
d. dobrý, zlý príklad niekomu príkladom pobádať niekoho, byť dobrým, zlým príkladom, vzorom pre niekoho;
d. niekomu voľnú ruku nechávať voľnosť v konaní;
d. niekomu (niečomu) vinu zvaľovať vinu na niekoho (na niečo);
kupujú, akoby zadarmo dávali bez rozváženia, všetko;
Blázon dáva, múdry berie (prísl.) o nerozvážnej štedrosti al. o tom, kto sa zdráha prijať dar;
Zomrel dávno, čo dával darmo (prísl.) za všetko treba platiť;

2. (čo, zried. i koho) klásť, vkladať, ukladať niekam: d. jedlo na stôl, d. šaty na vešiak

d. niečo dohromady, dokopy skladať to;
hovor. d. hlavy dovedna, dokopy spoločne sa radiť;
d. niekomu otázku pýtať sa;

3. (čo komu) podávať: d. niekomu ruku;

4. (komu) spôsobovať, zapríčiňovať prácu, starosť, námahu ap. (o veciach i o osobách): dáva mi to veľa práce, starostí, námahy;

5. (na koho, na čo) dbať, počúvať, unávať niekoho: d. na starších, skúsených;
d. na slovo niekoho
;

6. (s neurč.) rozkazovať, ukladať niekomu urobiť, vykonať niečo: d. si šiť šaty, topánky na mieru

hovor. d. pozdravovať (bozkávať) niekoho ukladať niekomu, aby odovzdal tretej osobe pozdrav (bozk);

7. (s neurč. a s 3. al. 4. p. zvrat. zám. si, sa) z vlastnej vôle sa podrobovať niečomu: d. si strihať vlasy;
d. sa fotografovať
;

8. (s neurč.) pripúšťať, dovoľovať niečo, umožňovať niečo, nechávať (často v zápore): dávať, nedávať niekomu niečo pocítiť prejavovať voči niekomu niečo;
dávať sa, nedávať sa prosiť;
d. sa unášať niečím
;

9. hovor. (čo) predávať al. vymieňať za niečo: d. vajcia po korune

d. na úver predávať bez platenia v hotovosti;
hovor. d. niečo za babku, za facku lacno predávať;

10. hovor. (čo) hrať, predvádzať v divadle, premietať v kine;
usporadovať: dávajú Hamleta, Predanú nevestu;
d. obed, večeru, banket
;

dok. dať

|| dávať sa

1. (do čoho, na čo, s neurč., arch. i v čo) začínať niečo robiť, púšťať sa do niečoho: d. sa do reči;
d. sa do práce;
d. sa do pohybu;
d. sa do známosti;
d. sa do jedla;
d. sa na cestu
začínať cestovať

d. sa na zlú cestu začínať žiť nemravne;
d. sa na márnosti (Kuk.) začínať ľahkomyseľne žiť;
d. sa vnohy začínať utekať;

2. poberať sa, ísť smerom niekam: Dával sa dúbravou k roli. (Hor.)

3. (medzi koho) spájať sa, združovať sa s niekým: d. sa medzi zbojníkov;

dok. dať sa

|| dávať si p. dať si

Morfologický analyzátor

Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí

od Antona Bernoláka z r. 1825. Viac informácií.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dať_1
dať
dať_10
dať
dať_11
dať
dať_12
dať
dať_2
dať
dať_3
dať
dať_4
dať
dať_5
dať

Zvukové nahrávky niektorých slov

dať: · »speex · »vorbis

Paradigmy podstatných mien.


Vstup: Výstup: In English · Po slovensky