Stratégia: v: KSSJ4 SSSJ-AG SSSJ-HL PSP SCS SSS SSJ MA HSSJ-V Bernolák Obce Priezviská UN locutio sk-cs sk-en substantiva

Výsledky hľadania pre: dať

Táto stránka nie je určená na informovanie verejnosti.

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003. Viac informácií.

dať dá dajú dok.

1. odovzdať, poskytnúť do vlastníctva, na užívanie ap.: dal mu na narodeniny platňu daroval;
d. niekomu odmenu, d. dcére peniaze na kúpu chaty;
d. deťom obed, chorému liek podať;
d. niekomu dcéru za ženu vydať ju za niekoho;
d. život dieťaťu porodiť ho;
d. chlapcom po jablku;
d. kupujúcemu potvrdenku vydať;
d. čas na rozmyslenie;
dal za to 1000 korún zaplatil

2. predať: dal mu to za 50 korún;
dajte mi to lacnejšie

3. umiestniť, položiť, uložiť, vložiť niekde: d. kvety do vázy, klobúk do skrine, list do zásuvky;
daj to sem! podaj mi to! d. deti spať uložiť do postele;
d. gól streliť;
d. kôš hodiť

4. i nedok. spôsobiť, spôsobovať, zapríčiniť, zapríčiňovať (námahu, starosť): kniha mu dala veľa práce;
výchova dala rodičom hodne námahy vyžiadala si

5. i nedok. venovať pozornosť, všimnúť si, všímať si, (po)dbať: daj na mňa, neobanuješ, d. na niečie slovo počúvnuť ho

6. zariadiť, aby sa niečo urobilo, stalo; rozkázať: d. si ušiť oblek, d. text prepísať, d. niekoho sledovať;
nech ti dá Pán Boh zdravie! želanie

7. podrobiť sa, podvoliť sa (istému výkonu): d. sa vyšetriť, ostrihať, d. sa zvábiť

8. (často v zápore) dovoliť, pripustiť, umožniť, nechať: nedal mu dopovedať;
daj sa konečne presvedčiť;
nedaj, Bože, aby sa to stalo! kiež by sa to nestalo;
neos. nedalo mu dýchať

9. poslať na štúdiá, do práce ap. a tým pripraviť na zamestnanie: rodičia ho dali za učiteľa;
d. syna do učenia

10. ako formálne sloveso tvorí význ. celok s pripojeným podst. m. (v A) al. iným slovným druhom: d. prednosť uprednostniť;
d. príkaz niekomu prikázať;
d. radu poradiť;
d. odpoveď odpovedať;
d. na vedomie oznámiť;
d. za úlohu uložiť;
d. najavo niečo prejaviť niečo;
d. ďalej niečo odovzdať

d. si pozor na jazyk opatrne sa vyjadrovať;
dá, dal by aj poslednú košeľu je veľký dobrák;
dám na to krk, na to môžeš d. krk je to nepochybné, isté;
d. niekomu kôš, košom, košík odmietnuť ho;
krk, hlavu na to nedám neručím za to;
expr. nedá si popod nos brnkať nedovolí útočiť na seba;
nedal by zaň(ho) deravý groš vôbec si to, ho necení;
expr. ruku dá zaňho do ohňa verí v jeho spravodlivosť;
svedomie mu nedá nemôže nechať veci tak;
to si nedá za klobúk s tým sa nepochváli;

nedok. dávať -a

1. k 1 – 10

2. predvádzať; usporadúvať: čo d-jú v rozhlase? d. slávnostný obed

// dať sa

1. začať robiť niečo, pustiť sa do niečoho, podobrať sa: d. sa s neznámym do reči, d. sa do kosenia, do roboty, do kriku

2. pri pohybe zamieriť, pobrať sa: d. sa naľavo, napravo, d. sa cez pole

3. rozhodnúť sa pre istú činnosť, zamestnanie ap.: dal sa na vojnu, na krádež, d. sa k muzikantom

4. i nedok. iba 3. os. je možné, možno: to sa dalo čakať;
súčiastky sa ešte dajú využiť

5. obyč. v zápore podvoliť sa, poddať sa: my sa tak ľahko nedáme;
nedaj sa! pri povzbudzovaní

nedá sa nič robiť výraz rezignácie;
to sa dá na prstoch porátať je toho veľmi málo;
proti vetru sa nedá dúchať;

nedok. k 1 – 3 dávať sa

// dať si hovor.

1. objednať si, vziať si (na jedenie, pitie ap.): d. si na obed sviečkovicu;
čo si dáte na pitie?

2. dohovoriť sa, dohodnúť sa; určiť si: d. si stretnutie pred hotelom

3. prijať ako povinnosť, úlohu, riešenie; uložiť si: d. si námahu s čítaním starého textu, d. si záležať na oblečení, d. si za úlohu cvičiť

nedok. dávať si

Slovník súčasného slovenského jazyka A – G

z r. 2006. Viac informácií.

dať dajú daj! dal dajúc dajúci daný dok. 1. (komu čo; zried. i koho; s neurčitkom) ▶ poskytnúť niekomu niečo hmotného al. nehmotného charakteru; vydať s istým zámerom al. z určitého dôvodu: d. niekomu prvú pomoc; d. cestujúcim podrobnejšie informácie; d., nedať niekomu úplatok; dali mu najesť, nocľah, ubytovanie; dajte nám príležitosť napraviť chybu; rodičia mu dali peniaze na oblečenie, na dovolenku, na štúdium; dal mi číslo telefónu; d. niekomu čas na rozmyslenie; banka mu dala pôžičku, úver; hovor. d. niekomu skúšku napriek zlej odpovedi nechať prejsť; Plat dostáva, však jej ho dajú aj inde. [A. Baláž]; Čo ti dalo viac, škola alebo život? [A. Bednár]; cirk. d. si znak pokoja pozdraviť sa navzájom počas omše po obrade pokoja podľa miestneho zvyku (napr. slovami Pokoj a bratská láska nech je medzi nami a podaním si ruky); d. rozhrešenie po spovedi udeliť rozhrešenie; ekon. dať - dal názvy strán účtu (výdavky a príjmy) □ dali by ste mi k telefónu (pána, pani) XY? jedna z úvodných formúl telefonického rozhovoru; dajže, Bože (čo/čoho/s vedľajšou vetou) uvádza želacie vety
2. ($0; komu čo) ▶ poskytnúť ako dar, odmenu; odovzdať do vlastníctva (zadarmo, bez náhrady, protislužby a pod.): d. niekomu darček; d. dcére bohaté veno; d. čašníkovi prepitné; d. nemocnici sponzorský príspevok; d. všetko na deti, na kultúru; d. pracovníkovi mimoriadnu odmenu; čo by sme ti mali d. na narodeniny, na Vianoce?; nedali sme ti už dosť?; nikto ich nenútil, sami chceli d.; Čo som dal, dal som bez nároku. [M. Rúfus]; Výherca jackpotu dal tri milióny na charitu. [Inet 2005]; pren. knihy mu dali veľa do života; mať niečo dané od prírody byť obdarený istými schopnosťami, talentom
3. (čo komu) ▶ vložiť, prisunúť niečo do niečích rúk; syn. podať, odovzdať: dal mu to priamo do rúk; daj mi to sem; dajte mi pohár vody, prosím; dali si ruky na privítanie; Nedám stroj bárakému sopliakovi do rúk. [R. Moric]; Tu som, poď, daj ruku. [L. Ťažký]dať ruku (niekomu) dlaňou vystretej ruky chytiť dlaň iného ako výraz pozdravu, zmierenia a pod.
4. (čo kam) ▶ postaviť, umiestniť na určité miesto, vložiť niekde; syn. položiť: d. koláč do rúry; d. potraviny do chladničky; d. knihy na poličku; d. ruku do vrecka; dajte kufor hore, aby nezavadzal; ani skriňu nemáme kde d.; do pudingu môžete d. aj hrozienka; Otec si vzal do ruky lyžicu, ale keď videl nahnevanú mater, ako bez slova dala misu na stôl, lyžicu odložil. [M. Jančová]; O to ide, aby si človek zaslúžil, čo má a čo dá do úst. [P. Karvaš]
5. (čo kam) ▶ premiestniť niečo na určité miesto a ponechať to tam (často v inštitúcii); syn. uložiť, umiestniť: d. (si) batožinu do úschovne; d. oblek do čistiarne; d. príspevok do časopisu; sporitelia dali do banky, na vkladné knižky značné sumy; redakcia už dala rukopis do tlače; Všetko, čo malo nejakú cenu, dali sme do šatne. [Sme 2004]dať niečo do novín napísať a potom uverejniť v novinách
6. (koho kam) ▶ z rozličných dôvodov zveriť niekoho niekomu do opatery; preniesť zodpovednosť na niekoho iného; umiestniť niekoho niekam: d. deti na prázdniny k starým rodičom; dali ho v kritickom stave do nemocnicedať niekoho do väzby umiestniť niekoho do väzenskej cely, aby tam strávil obdobie do vynesenia rozsudku; hovor. dať niekoho do basy uväzniť
7. (koho za koho/do čoho/na čo) ▶ umožniť niekomu získať vzdelanie al. absolvovať učenie; poslať niekoho do roboty, do služby: d. syna na remeslo; d. niekoho do učenia k inštalatérovi; dali ho za automechanika, murára; Dali ho za učňa stolárskemu majstrovi Belušovi. [Ľ. Ondrejov]; A keď potom založili výtvarnú školu pri dome osvety, hneď ma do nej naši dali. [K. Jarunková]; Aj učiteľ ma chcel dať do škôl, ale či mi dovolili? [V. Mináč]
8. (koho komu za koho/ako koho) ▶ zariadiť, aby niekto vykonával určitú činnosť, bol u niekoho v určitej funkcii: dal mu človeka s najlepšími referenciami za hovorcu, opatrovníka; Už samotná skutočnosť, že mi hostitelia dali za sprievodcu tohto skvelého publicistu, svedčí o mimoriadnej pozornosti. [L. Mňačko]dať (niekomu) dcéru za ženu súhlasiť, aby sa dcéra vydala za niekoho
9. i nedok. (na koho, na čo) ▶ rešpektovať niečí názor; riadiť sa mienkou niekoho; počúvnuť, počúvať, dbať: d. na bratovo slovo; veľa dá na rozličné reči; nedá na rozumné dôvody, zákazy; daj na neho, dobre ti poradí; Vravím vám, dajte na skúsenú osobu. [P. Karvaš]dať na seba dbať o svoj zovňajšok
10. (čo za čo) ▶ vydať peniaze (obyč. konkrétnu sumu) za tovar, služby a pod.; minúť na niečo peniaze; syn. zaplatiť: dal za knihu viac, ako pôvodne chcel; nedám za to toľké peniaze; dali za dom celý majetok; hovor. koľko dáte? al. koľko by ste mohli d.?; Dvesto korún za nákovu po prvýkrát, kto dá viac? [F. Švantner]; pren. Bol by som dal poklady za tiknutie vrabca, no krajina vymrela. [J. Blažková]dať (niekomu) peniaze na ruku vyplatiť niekoho v hotovosti (obyč. hneď po vykonaní práce, uzavretí kúpy a pod.)
11. hovor. (čo (za čo)) ▶ vydať niekomu niečo za peniaze al. za inú protihodnotu, predať, vymeniť: dali by ste mi kilo jabĺk?; nemôžete mi to d. lacnejšie?; dajte mi to za sto korún; za čo vám to dali?; dám ti za knihu cédečkodať (niekomu niečo) na dlh, na úver predať niekomu niečo s posunutou lehotou splatnosti finančnej náhrady
12. (čo/čoho (komu)) ▶ vyžadovať energiu, úsilie na dosiahnutie určitého cieľa: dalo (nám) to veľa námahy; výchova detí dala rodičom veľa radostí i starostí; Cestou na pole dalo nám mnoho práce udržať statok pohromade. [K. Tomaščík]; A vie si už trochu aj predstaviť, čo to dalo roboty vylámať všetko to kamenie a ešte ho aj rozdrviť. [M. Jančová]
13. ((komu) čo; s neurčitkom) ▶ prikázať al. zariadiť, aby sa niečo stalo, aby niekto poskytol niekomu určitú službu; postarať sa o to, aby niekto niečo urobil: d. žiakom domácu úlohu, testy; d. zakúriť do pece; d. niekoho sledovať; d. niekomu podpísať zmluvu; dali zavolať sanitku, políciu; susedia ho dali pozdravovať; dal jej zahrať obľúbenú pesničku; dali synovi ušiť nový oblek; Viaceré štáty oznámili, že chcú dať vyšetriť všetkých vojakov, ktorých mali v mierových misiách na Balkáne. [DF 2001]daj Boh šťastia! pozdrav; nech vám dá Pán Boh zdravie, silu! želanie; daj prednosť v jazde! dopravná značka; dať, nedať na seba (dlho) čakať prichádzať, neprichádzať načas na dohovorené miesto
14. i nedok. v zápore (komu s neurčitkom) ▶ brániť prirodzenému, očakávanému chodu; nedovoliť, nedovoľovať, nepripustiť, nepripúšťať, aby sa niečo stalo: bolesti, starosti mu nedali spať; ani mu nedal dopovedať; zvedavosť jej nedala, aby tam nešla; Triasol sa ako huspenina, nedal mi ani vydýchnuť. [M. Čeretková-Gállová]; Nemôže ostať v armáde, nedá mu to svedomie. [P. Zván]; Nedalo mu to pokoja, vyzvedal sa. [J. Johanides]; neos. nedalo mu dýchať, spať; Nedalo mu, a keď išiel okolo sváčka, prihovoril sa mu. [D. Tatarka]
15.ako formálne sloveso tvorí s pripojeným podstatným menom al. s iným slovným druhom lexikalizované spojenie: d. bozk pobozkať; d. ďalej povedať aj ďalším; d. dieťaťu život porodiť ho; zastar. d. do árendy prenajať; d. niečo dohromady, dokopy a) poskladať rozhádzané b) vytvoriť niečo úplne nové; d. do novín uverejniť; d. do obehu (obyč. peniaze, známky a pod.) rozšíriť vo verejnosti, zaviesť ako nové; d. do predaja začať predávať; d. do prenájmu prenajať; d. garanciu garantovať, zaručiť; d. gól streliť loptu do bránky; d. hlas niekomu voliť niekoho, hlasovať za niekoho; hovor. d. hobľa niekomu hojdavým pohybom udierať zadnou časťou tela o zem, o stenu, o zadnú časť iného (zo žartu, ako poctu, trest a pod.); d. k dispozícii niekomu niečo poskytnúť možnosť niekomu použiť niečo; d. meno pomenovať; d. možnosť umožniť; d. nádej niekomu vzbudiť v niekom očakávanie v pozitívny priebeh; d. na dôvažok pridať navyše; d. najavo verejne prejaviť; d. na vedomie upovedomiť; d. návrh navrhnúť; d. niekomu dieťa stať sa matkou niečieho dieťaťa; d. odpoveď odpovedať; hovor. d. oheň, ohňa niekomu pripáliť niekomu cigaretu; d. podnet podnietiť; d. povolenie povoliť; d. pocítiť niekomu niečo prejaviť niečo (obyč. negatívne) voči niekomu; d. pokoj a) nevyrušovať b) neznepokojovať, nezaťažovať povinnosťami; d. pokyn, príkaz, rozkaz prikázať; d. popud iniciovať; d. prednosť uprednostniť; d. príklad byť vzorom; d. príležitosť umožniť, poskytnúť možnosť; d. radu poradiť; d. (svoj) súhlas súhlasiť; hovor. d. šancu poskytnúť ešte príležitosť; d. vedieť niekomu niečo oznámiť niekomu niečo; d. výpoveď a) zrušiť zamestnancovi zamestnanecký pomer b) vystúpiť (na vlastnú žiadosť) zo zamestnania; d. za pravdu niekomu súhlasiť s niekým; d. záruku zaručiť; d. zbohom niekomu rozlúčiť sa s niekým; d. znamenie ohlásiť, signalizovať
fraz. ale ste mu dali! súhlasné ocenenie reakcie na odplatu; dal by aj dušu/život za niekoho, za niečo a) veľmi po ňom, po tom túži b) obetoval by veľa (aj život) pre niekoho, pre niečo; dal by mu i tej vlastnej krvi/i ten kabát zo seba/i to blato spoza nechtov/i to, čo nemá/i tú dušu/i z toho, čo do úst nesie je žičlivý; dal by som/dám hlavu/krk na to som o tom presvedčený; dal by som/dám zaňho ruku do ohňa dôverujem, verím mu; dal mu brezovej polievky/do brady/lopatovej kávy zbil ho; dám ti, že sa ti odnechce/že ma budeš do smrti spomínať/že tak ľahko na mňa nezabudneš vyhrážky; dám ti, keď na deravom moste nájdem nikdy; dať ad acta odsunúť bez vybavenia na neurčito; dať bodku za niečím pokladať niečo za skončené; dať do niečoho celú dušu robiť niečo s láskou, s oduševnením; dať hlavy dohromady/dokopy/dovedna spoločne sa poradiť; dať niečo na papier napísať; zastar. dať niekoho na bubon pripraviť o majetok; dať niečomu pečať urobiť charakteristickým; expr. dať niekoho do laty naučiť poriadku; dať niekomu niečo čierne na bielom písomne; dať niekomu kôš/košom odmietnuť (nápadníka); dať niekomu niečo za babku/za facku lacno predať; dať niekomu po hlave/po ústach/ hrub. po papuli zbiť al. potrestať niekoho; dať niekomu [poriadnu] lekciu vyhrešiť, naučiť poriadku; dať [svoje] slovo niekomu a) sľúbiť niekomu niečo b) zasnúbiť sa s niekým; dať niekomu svoje srdce lásku; dať tromfa niekomu prevýšiť niekoho; dať zelenú niečomu umožniť bezproblémové začatie niečoho; ja ti dám! vyhrážka; nedať na niekoho, na niečo dopustiť a) brániť niekoho, niečo pred kritikou iných b) vyjadrovať sa o niekom, niečom pozitívne; nedal by som za neho ani deravý groš nevážim si ho; nedal by som za to ani jedného bôbu/dreveného groša/jednej babky/horkej cibule o bezcennej, nekvalitnej veci; nedať niekomu ani vydýchnuť nedopriať ani chvíľku pokoja, odpočinku; slovo dalo slovo a) rozhovorili sa b) dohodli sa; to dá fušku/zabrať je s tým veľa roboty; to dá rozum to je pochopiteľné, logické ◘ parem. Bože náš, Bože náš, nerovno nám dávaš, jednému nakydáš, druhému nič nedáš al. Pánboh jednému dal a druhému sľúbil o majetkovej nerovnosti; daj ma, Bože, kde chceš, len ma ticho polož o podriadení sa osudu; dali by mu, dali, keby sami mali al. kto nič nemá, ten nič nedá al. nemáš - nedáš; nedáš - nemáš; dal som mu čerta a tebe dám dvoch nič; každý radšej vezme, ako dá; komu chcem, tomu dám, aj z cesty ho zavolám; komu si dal, u toho hľadaj; kto chce mať, musí dať; kto mne dá pokoj, ja mu dám dva; kujon, kto viac dá, ako o podnikavcoch; Pane Bože, akého si ma dal, taký ti tancujem; pán Ľutoval nič nedal, pán Závidel nič nemal o závisti; sladšie je dať než brať; sľúbiť a dať je dvoje/nie je jedno ľahšie sa sľubuje
nedok. k 1 – 7, 9, 11, 13 – 15dávať


dať sa sa dajú sa daj sa! dal sa dajúc sa dok. 1. (do čoho; na čo; s neurčitkom) ▶ začať niečo robiť, pustiť sa do niečoho: d. sa do práce, do behu, do pohybu; d. sa do jedla; d. sa do kriku, do plaču, do smiechu; d. sa do spevu, do tanca; d. sa na odchod, na útek; d. sa s niekým do reči; hovor. dal sa na drogy; Dal sa čítať akýsi spis, prečitoval si dôverné inštrukcie. [D. Tatarka]; Až prídem, dáme sa do pečenia. [J. Blažková]
2. (kade) ▶ obyč. chôdzou sa pobrať, zamieriť určitým smerom: d. sa najkratšou cestou; Zašiel na cestu a dal sa vpravo. [R. Jašík]; Za mestečkom z hradskej odbočili a dali sa lesným pešníkom. [Ľ. Zúbek]
3. (na čo; k čomu; do čoho) ▶ začať sa niečím obyč. na dlhší čas al. natrvalo zaoberať; rozhodnúť sa pre istú činnosť, zamestnanie a pod.: d. sa na politiku, na šport; dal sa k vojsku; dala sa k divadlu; dal sa do strany; pejor. d. sa s niekým do kompánie; Mal si sa dať na umenie. [V. Mináč]; Dali ste sa na vysokú hru a ako vás poznám, máte aj vysoké ciele. [NO 1990]; Vedome sa rozhodla dať sa na podnikanie v módnom ženskom odievaní. [Pt 1998]
4. i nedok. iba 3. os. (s neurčitkom) ▶ vyjadruje možnosť nejakého deja, pripúšťa dej: dá sa to ešte opraviť, zmeniť?; to sa dá, nedá urobiť, bude d. urobiť; kvety sa dajú pestovať aj v črepníkoch; tento materiál sa dá použiť ešte raz; dovolenka sa ešte dá presunúť na iný termín; krvnou skúškou sa dá zistiť otcovstvo; Chcela by som ich zmieriť, ale viem, že sa to nedá. [L. Ťažký]; Na Slovensku sa vždy všetko dalo vybaviť. [DF 2001]to sa dalo čakať! má to predpokladaný priebeh
5. obyč. v zápore ▶ vzdať sa svojich názorov, predstáv; prestať odporovať; syn. poddať sa, podvoliť sa: my sa tak ľahko nedáme; nedal sa presvedčiť; On sa nedal a na druhý deň lapil takú voš priam na Marcinkovej tvári. [F. Švantner]; A chlapec sa nedal, dychčal, ustupoval k stene. [K. Lazarová]nedaj sa, nedajte sa! pri povzbudzovaní; nedá sa nič robiť vyjadruje bezmocnosť, rezignáciu
6. (s neurčitkom) ▶ z vlastnej vôle, dobrovoľne sa podrobiť určitému úkonu, pripustiť vykonanie istej činnosti: d. sa oholiť, ostrihať; d. sa vyšetriť u odborného lekára; d. sa operovať; d. sa na niečo nahovoriť; Dievčatko utíšili. Chytro sa dalo matke umyť a obliecť. [M. Jančová]; Prehovor muža, aby sa dal preložiť na riaditeľstvo. [Ľ. Smrčok]
fraz. ako sa len dá podľa možnosti čo najlepšie; dá/nedá sa dlho prosiť je neochotný, ochotný; expr. daj sa vypchať! vyjadruje odmietnutie, opovrhnutie; dal sa do toho ako do repy al. dal sa do toho chmatom bez váhania, rýchlo; dali sa do vlasov začali sa biť; dať sa do poriadku a) upraviť svoj zovňajšok b) zviechať sa, vzchopiť sa; dať sa na krivé chodníčky mravne upadnúť; zastaráv. dať sa na poriadok oženiť sa, vydať sa; nedá sa dvakrát núkať ochotne, hneď si zoberie; to sa dá/to by sa dalo na prstoch jednej ruky porátať/spočítať/zrátať je toho veľmi málo ◘ parem. proti vetru sa nedá dúchať
nedok. k 1 – 3, 6dávať sa


dať si si dajú si daj si! dal si dajúc si dok. 1. hovor. (čo/čoho; $0) ▶ objednať si niečo na jedenie al. pitie; niečo zjesť al. vypiť; dopriať si niečo: čo si dáte na obed, na večeru?; d. si zákusok, kávu, pivo; dáš si chlieb s maslom?; len nech si dá, keď mu chutí; dáme si za pohárik ostrého?; Pozval som ho, dali sme si fľašku vína. [J. Johanides]; Daniel prešiel so svojím priateľom do kultúrnej miestnosti a dali si partiu šachu. [R. Sloboda]dáte si niečo? pri ponúkaní
2. hovor. (čo) ▶ obliecť, obuť si niečo: d. si kabát, letné šaty; d. si nové topánky; d. si do uší slúchadlá; Na slávnostnú príležitosť nestačí dať si len elegantný oblek, vyžehlenú košeľu. [Pt 1999]
3. hovor. (s neurčitkom) ▶ objednať si vykonanie niečoho, obyč. službu, za ktorú sa platí: d. si urobiť generálku auta; d. si vyhotoviť europas, poistiť byt; d. si namontovať merače tepla; dali ste si už vyvolať fotografie z dovolenky?; Pacienti majú možnosť dať si zmerať krvný tlak, výšku a váhu. [Sme 1999]
4. hovor. (čo) ▶ dohovoriť sa, dohodnúť sa na niečom, obyč. na stretnutí: d. si rande pred divadlom; Zraz si dali v Senici, lebo odtiaľ išiel dostavník. [A. Lacková-Zora]; pren. Dali si uňho schôdzku všetky možné i nemožné radosti. [A. Matuška]
5. (čo; s neurčitkom) ▶ vynaložiť isté úsilie, venovať niečomu osobitnú pozornosť, starostlivosť: d. si námahu s overovaním údajov; d. si záležať na celkovom výzore; d. si záväzok, novoročné predsavzatie; d. si za úlohu pravidelne cvičiť
6.ako formálne sloveso tvorí s pripojeným podstatným menom al. s iným slovným druhom lexikalizované spojenie: d. si kúpeľ, sprchu okúpať sa, osprchovať sa; hovor. d. si pauzu a) urobiť si prestávku b) prestať dočasne s určitou činnosťou; d. si podmienku podmieniť vykonanie niečoho niečím iným; d. si pozor byť opatrný; d. si rady poradiť si sám; hovor. d. si repete a) urobiť niečo ešte raz b) dať si ešte jednu porciu (toho istého) jedla
fraz. ale si si dal zle si pochodil; dá si za grajciar dieru do kolena vŕtať pre peniaze urobí všetko; expr. daj(te) si to za klobúk/za rám výraz odmietnutia; expr. daj si odchod! odíď!; dal by si za to tri rebrá vytiahnuť al. dal by si aj do kolena vŕtať aby niečo získal, urobil by pre to hocičo; expr. dať si do hrba/do nosa vypiť si; dať si mantinely vymedziť si hranice v konaní, ktoré nechceme prekročiť; dať si pohov urobiť si prestávku; dať si pozor na jazyk opatrne sa vyjadrovať; dať si pokoj s niečím radšej nerobiť niečo, čo je neprípustné, nebezpečné a pod., zbytočne neriskovať; nedá si popod nos brnkať nepripustí, aby si niekto k nemu niečo dovoľoval; nedať si niečo ujsť nepremeškať niečo zaujímavé, výhodné
nedok. k 1, 4 – 6dávať si

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2000. Viac informácií.
dať dá dajú dok.; dať sa; dať si

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004. Viac informácií.

dať sa 1. začať niečo robiť • pustiť sapribrať sa: dal sa, pustil sa, pribral sa do robotychytiť saprichytiť sachopiť sa: chlapi sa chytili, chopili rúbať drevoprikročiťpristúpiť (v úradnom styku): pristúpiť k hlasovaniuodhodlať sapodobrať sapodujať sa (s vedomím zodpovednosti): podujať sa na ťažkú úlohupriprieť sa (s premáhaním nevôle): priprela sa do učenia až pred skúškamikniž. prepožičať sa (dať sa získať na niečo, obyč. zlé): prepožičal sa na spreneveru peňazíhovor. spustiť (dať sa do kriku, plaču a pod.): spustila krikexpr.: schytiť savychytiť sa (prudko): pár sa vychytil do tancaexpr. lapiť sa: načim nám lapiť sa robotyzastaráv. oddať sakniž. jať sa: jal sa snívať, oddal sa snívaniuexpr. zahryznúť sahovor. expr. zažrať sa (intenzívne sa začať s niečím zaoberať): pohrúžila sa, zažrala sa do čítaniafraz. vyhrnúť si rukávykraj. prisošiť sa (Felix)popúšťať sapopriberať sapozahrýzať sa (postupne)

2. začať sa pohybovať istým smerom • pobrať sazobrať savybrať sa: dali sa, pobrali sa na cestu; vybrali sa rovno do hotelapustiť sa: sprievod sa pustil ulicamipodať sa: podať sa ďalejvykročiťvydať saísťzamieriť: vykročili, zamierili správnym smeromvypraviť savystrojiť savychystať sa (s predchádzajúcou prípravou): vypravil sa na dlhú cestuexpr.: vychytiť saschytiť sa (rýchlo) • zried. ubrať sa

3. p. rozhodnúť sa 4. p. podvoliť sa


dať si p. objednať 1


dať 1. odovzdať na užívanie, do vlastníctva a pod. • poskytnúťdodať: dali, poskytli, dodali nám potrebné informácieprideliťudeliť: prideliť byt; udeliť vyznamenaniepodať: podať chorému liekprispieť (dať finančnú al. inú pomoc): prispel väčšou sumou na konto pre postihnutýchpridaťpopridávať (dať navyše): pridať soli do polievkydarovaťvenovať (dať ako dar): darovali, venovali deťom hračkypočastovaťpohostiťponúknuť: počastoval, pohostil priateľov vínom; pren. počastoval ho buchnátomzveriťpoveriť (niekoho niečím; dať za úlohu, do zodpovednosti a pod.): zveriť niekomu dôležitú funkciu; poveriť niekoho funkciounadeliť: nadeliť jedlo, expr. život mu nadelil niekoľko úderovuštedriť (štedro dať): príroda nám uštedrila hojnosť plodov; expr. uštedril mu zauchovynaložiťvydať (dať prostriedky v prospech niečoho): vynaložiť, vydať veľa peňazí na opravu; vynaložiť všetku námahu na štúdiánaniesťexpr. nahodiť (dať na povrch niečoho): naniesť rúž na pery; nahodiť farby na plátnonamiešať (dať do niečoho): namiešať sirup do nápojaexpr. vrhnúť (dať rýchlo al. vo veľkom množstve): vrhnúť tovar na trhkniž. vdýchnuť (zľahka dať): vdýchol jej bozk na čelozastaráv. zavdať (dať príčinu, podnet)

2. p. dbať 3. p. prikázať 1 4. p. nechať 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 19681. Viac informácií.

dať, dá, dajú dok.

1. (komu čo, zried. i koho) odovzdať s nejakým cieľom, najmä do vlastníctva, darovať;
udeliť, poskytnúť, venovať: d. niekomu peniaze, šaty, jedlo;
d. niekomu na chlieb, na cigarety;
d. do daru niekomu niečo;
d. dcére niečo do vena
;
hovor. d. ohňa niekomu pripáliť cigaretu al. fajku;
d. niekomu odmenu, d. niekomu nocľah, d. niekomu byt, ubytovanie;
d. niekomu pôžičku
požičať peniaze;
d. niekomu potvrdenie vydať;
d. do prenájmu niekomu niečo;
d. niekomu náhradu za niečo;
d. do opatery niekomu niekoho, niečo

d. niekomu niečo na dôvažok pridať, priložiť;
dal by i poslednú košeľu, i to by dal, čo nemá je veľký dobrák, je veľmi štedrý;
d. niekomu dcéru za ženu vydať zaňho;
d. niekomu niečo čierne na bielom potvrdiť niečo písomne;
d. niekomu svoje srdce zaľúbiť sa doňho;
d. niekomu košík, kôš odmietnuť ho;
d. niekomu tromfa prevýšiť, pretromfnúť ho;
d. niekomu na niečo slovo záväzne sľúbiť niečo;
d. niekomu slovo a) sľúbiť niekomu niečo, b) hovor. zasnúbiť sa s niekým;
zrušiť dané slovo nedodržať sľub;
hovor. nedať niekomu ani zlého slova nepovedať mu nič zlého (o dobrom vzťahu k niekomu);
hovor. nedať slova niekomu neprehovoriť s ním;
slovo dalo slovo a) rozhovorili sa, b) povadili sa;
d. niekomu zaucho, po hlave, po tvári, po ústach, hovor i po papuli, po pysku udrieť ho;
d. život niekomu porodiť ho;
dal by dušu, život a) za niekoho všetko je ochotný obetovať zaňho, b) za niečo veľmi dychtivo túži po niečom;
d. za niekoho, za niečo život umrieť za niekoho, za niečo;
hovor. dám, dal by som na to hlavu, krk som o tom presvedčený;
d. niekomu niečo za úlohu uložiť, prikázať;
d. radu niekomu poradiť;
d. meno niekomu, niečomu pomenovať niekoho, niečo;
d. niekomu odpoveď odpovedať mu;
d. niekomu rozkaz, príkaz rozkázať, nariadiť mu;
d. niekomu pokyn, znamenie pokynom, znamením rozkázať;
hovor. d. niekomu lekciu a) vyhrešiť ho, b) nabiť ho, v športe poraziť ho;
d. popud, podnet k niečomu (na niečo) vyvolať, zapríčiniť začiatok nejakej činnosti;
d. niečomu pečať niečoho charakterizovať niečo niečím;
d. niekomu niečo na vedomie oznámiť, upovedomiť niekoho;
hovor. d. ďalej niečo povedať to iným;
d. niečo najavo, d. výraz niečomu prejaviť niečo;
dať, nedať niekomu za pravdu súhlasiť (nesúhlasiť) s ním;
d. niekomu čas na rozmyslenie nechať ho rozmyslieť si niečo;
d. niekomu ponaučenie poučiť ho;
d. záruku niekomu zaručiť sa;
d. niekomu výpoveď zrušiť s ním pracovný al. nájomný pomer;
d. prednosť niekomu, niečomu a) uprednostniť niekoho zo zdvorilosti, b) rozhodnúť sa pre niečo, pre niekoho;
d. niekomu možnosť umožniť mu niečo;
daj, dajte pozor na niekoho, na niečo výzva, príkaz opatrovať al. s pozornosťou sledovať niekoho, niečo;
d. si pozor na niečo, na niekoho byť opatrný, s pozornosťou sledovať niečo, niekoho;
dať si rady, nedať si rady s niekým, s niečím vedieť, nevedieť si poradiť;
dať, nedať pokoj niekomu nevyrušovať, vyrušovať ho;
d. si pokoj s niekým, s niečím nezačínať si s niekým, s niečím, nepúšťať sa do niekoho, do niečoho;
d. si záležať na niečom starostlivo urobiť niečo;
dajme tomu povedzme, predpokladajme;
ale ste mu dali! výraz súhlasu s tým, čo si niekto dovolil voči niekomu;
ja ti dám! výraz hrozby;
d. niekomu dobrú noc pozdravom zaželať;
hovor. d. niekomu, niečomu zbohom rozlúčiť sa s niekým, s niečím, odobrať sa od niekoho, od niečoho;
šport. d. gól dostať loptu al. puk do brány súpera;

2. (čo, zried. i koho) položiť, vložiť, uložiť niekam: d. obed na stôl, d. šaty do skrine, d. si pero za klobúk;
d. dieťa spať
uložiť do postele

hovor. nedá si to za rám, za klobúk s tým sa nepochváli;
hovor. žart. daj si to za rám! výraz odmietnutia, opovrhnutia;
d. list na poštu podať, odovzdať;
d. niečo dohromady, dokopy zložiť, poskladať to;
hovor. d. niečo na papier napísať;
d. niečo do novín uverejniť;
hovor. d. hlavy dovedna, dokopy spoločne sa poradiť;
d. niekomu niečo (niekoho) do rúk odovzdať;
ľud. d. niekoho na bubon pripraviť ho o majetok;
hovor. d. niekoho do laty veľmi ho vyhrešiť;
d. niečo do poriadku usporiadať to, urobiť poriadok v niečom;
d. deti, syny, dcéru do poriadku oženiť, vydať;
d. niekoho do väzby uväzniť ho;
cirk. d. niekoho do kliatby uvaliť kliatbu na niekoho;
d. do obehu nové platidlá, peniaze vydať;
d. tovar do predaja uvoľniť ho pre predaj;

3. (komu čo) podať: d. niekomu ruku;
Daj mi tú knihu!

d. niekomu na niečo ruku prisľúbiť mu niečo;

4. (komu) spôsobiť, zapríčiniť prácu, starosť, námahu ap. (o veciach i o osobách): dalo mi to veľa práce, starostí, námahy;
dalo mi to robotu
;

5. i nedok. (na koho, na čo) dbať, venovať pozornosť niekomu, niečomu: hovor. d. na seba dbať, starať sa o seba;
d. na niekoho počúvať, uznávať niekoho, dôverovať niekomu;
veľa dá na reči verí tomu, čo sa rozpráva;
d. na slovo niekoho poslúchnuť;
Nič nedal na kuvičie proroctvá. (Vaj.)

6. (s neurč., zried. i čo) rozkázať, uložiť niekomu urobiť, vykonať niečo: d. zakúriť do kachieľ, d. popíliť drevo;
d. si ušiť šaty;
d. zavolať políciu;
d. podpísať niekomu niečo

hovor. d. pozdravovať (bozkávať) niekoho uložiť niekomu, aby odovzdal tretej osobe pozdrav (bozk);
hovor. d. si obed, pivo a) v reštaurácii objednať, b) v domácnosti zjesť, vypiť;

7. (s neurč. a s 3. al. 4. p. zvrat zám. si, sa) z vlastnej vôle sa podrobiť niečomu: d. sa fotografovať, d. sa operovať, d. sa poistiť;
d. si zub vytrhnúť, d. si vlasy ostrihať

hovor. daj sa vypchať! vyjadrenie odmietnutia, opovrhnutia, výsmechu;
daj sa (ti) mi bože, daj sa (ti) mi svete výrazy opovrhovania, podceňovania, bagatelizovania;

8. (s neurč.) pripustiť, dovoliť niečo, umožniť niečo, nechať (často v zápore): dať, nedať niekomu niečo pocítiť prejaviť voči nemu niečo;
dať sa, nedať sa využiť;
dať sa, nedať sa presvedčiť;
dať sa, nedať sa biť;
dať sa, nedať sa odradiť

d. niekomu vedieť o niečom, o niekom podať zprávu, oznámiť niečo;
nedá (dá) sa prosiť o ochotnom (neochotnom) človeku;
nedajte sa prosiť, núkať! zdvorilostná formula pri núkaní;
nedať (dať) si ujsť niečo využiť (nevyužiť) príležitosť;
hovor. nedá (dá) sa vodiť za nos nedá (dá) sa klamať;
d. niekomu voľnú ruku dovoliť, umožniť mu voľne konať;
starosť, bolesť ap. mu nedá spať, neos. nedá mu spať nemôže spať (pre starosť, bolesť ap.);
zvedavosť mi nedá neviem sa ubrániť zvedavosti;
hovor. arch. dal by pánboh! kiež by sa to stalo!

9. (koho na čo, za čo i s neurč.) umožniť niekomu vyučiť sa v škole, v remesle ap.;
poslať do zamestnania, do služby ap.;
d. niekoho na remeslo;
dali ho za učiteľa, za lekára, za kováča;
d. niekoho vyučiť
;

10. hovor. (čo, zried. i koho) predať al. vymeniť za niečo: dajte mi za korunu droždia;
d. niekomu niečo na úver
predať bez platenia v hotovosti

d. niečo za babku, za facku lacno predať;
nedá (nedal by) niečo, niekoho (ani) za svet za nič na svete sa toho (ho) nezriekne;

11. (za čo, za koho) vydať peniaze, zaplatiť: za dom dal tridsaťtisíc Kčs

hovor. nedám (nedal by som) za to (zaňho) ani deravý groš nevážim, necením si to (ho);

nedok. dávať

|| dať sa

1. (do čoho, na čo, s neurč., arch. i v čo) začať niečo robiť, pustiť sa do niečoho, podujať sa, podobrať sa na niečo: d. sa do roboty, do spevu, do tanca, do reči, do smiechu, do plaču, do kriku;
d. sa do jedla;
d. sa do pohybu, do behu;
d. sa s niekým do známosti
zoznámiť sa s ním;
d. sa na pokánie;
d. sa na útek
začať utekať: d. sa vnohy utekať;
Chlapi pohádžu pušky a dajú sa skákať. (Heč.)

dali sa do vlasov pobili sa;
d. sa na cestu vypraviť sa;
d. sa na zlú cestu (na zlé cesty) začať robiť niečo zlého (najmä o nemravnom živote);
hovor. d. sa za pasy začať sa biť, pasovať;

2. pobrať sa, ísť, zamieriť smerom niekam: d. sa do sveta;
d. sa krížom cez horu;
d. sa doprava, doľava, napravo, naľavo;
d. sa poľom, cestou
;

3. (s neurč.) vyjadruje možnosť nejakého deja (v jednočlenných al. dvojčlenných pasívnych vetách): peniaze sa dajú ľahko stroviť;
usilovnosťou sa dajú dosiahnuť veľké veci
;
neos. dá sa tušiť, predpokladať, očakávať, že...;
naňho, na to sa dá (nedá) spoliehať;
kúpil všetko, čo sa dalo

urobíme, čo sa dá čo bude možné;
nedá sa nič robiť!, čo sa dá robiť! výrazy rezignácie;
o tom sa nedá rozprávať to nemožno slovami vyjadriť;

4. poddať sa;
obyč. v zápore nedať sa odporovať, brániť sa: Bratia, nedajme sa! (Botto) Zasa zapáral do Jura, ktorý sa mu verabože nedal. (Jégé)

5. (medzi koho) spojiť sa, združiť sa s niekým: Keď sa dáš medzi nás, nič sa ti nestane. (Jégé);

nedok. dávať sa

|| dať si

1. (čo, čoho) dopriať si: Nedá si chvíľky oddychu. (Tim.) Nedal som si pokoja, kým som si i hlávku pijavice špendlíkom nevytiahol. (Ondr.)

hovor. expr. d. si do nosa opiť sa;

2. hovor. (čo) dohovoriť sa s niekým o niečom: d. si schôdzku, zraz;

nedok. dávať si


dávať, -a, -ajú nedok.

1. (komu čo, zried. i koho) odovzdávať s nejakým cieľom, najmä do vlastníctva;
udeľovať, poskytovať: d. niekomu peniaze, šaty;
d. niekomu na chlieb;
d. niekomu niečo do daru;
krava dáva denne 5 l mlieka;
zem dáva dobrú úrodu

d. niekomu radu radiť;
d. niečomu pečať niečoho charakterizovať niečo;
d. niekomu niečo na vedomie oznamovať, upovedomovať niekoho;
d. niečo najavo, d. výraz niečomu prejavovať niečo;
dávať (nedávať) niekomu za pravdu súhlasiť (nesúhlasiť) s ním;
d. prednosť niekomu, niečomu a) uprednostňovať niekoho zo zdvorilosti, b) rozhodovať sa pre niečo, pre niekoho;
d. niekomu možnosť umožňovať mu niečo;
dávaj, dávajte pozor na niekoho, na niečo výzva, príkaz opatrovať al. s pozornosťou sledovať niekoho, niečo;
d. si pozor na niečo, na niekoho byť opatrný, s pozornosťou sledovať niečo, niekoho;
d. hodiny súkromne vyučovať;
d. dobrý, zlý príklad niekomu príkladom pobádať niekoho, byť dobrým, zlým príkladom, vzorom pre niekoho;
d. niekomu voľnú ruku nechávať voľnosť v konaní;
d. niekomu (niečomu) vinu zvaľovať vinu na niekoho (na niečo);
kupujú, akoby zadarmo dávali bez rozváženia, všetko;
Blázon dáva, múdry berie (prísl.) o nerozvážnej štedrosti al. o tom, kto sa zdráha prijať dar;
Zomrel dávno, čo dával darmo (prísl.) za všetko treba platiť;

2. (čo, zried. i koho) klásť, vkladať, ukladať niekam: d. jedlo na stôl, d. šaty na vešiak

d. niečo dohromady, dokopy skladať to;
hovor. d. hlavy dovedna, dokopy spoločne sa radiť;
d. niekomu otázku pýtať sa;

3. (čo komu) podávať: d. niekomu ruku;

4. (komu) spôsobovať, zapríčiňovať prácu, starosť, námahu ap. (o veciach i o osobách): dáva mi to veľa práce, starostí, námahy;

5. (na koho, na čo) dbať, počúvať, unávať niekoho: d. na starších, skúsených;
d. na slovo niekoho
;

6. (s neurč.) rozkazovať, ukladať niekomu urobiť, vykonať niečo: d. si šiť šaty, topánky na mieru

hovor. d. pozdravovať (bozkávať) niekoho ukladať niekomu, aby odovzdal tretej osobe pozdrav (bozk);

7. (s neurč. a s 3. al. 4. p. zvrat. zám. si, sa) z vlastnej vôle sa podrobovať niečomu: d. si strihať vlasy;
d. sa fotografovať
;

8. (s neurč.) pripúšťať, dovoľovať niečo, umožňovať niečo, nechávať (často v zápore): dávať, nedávať niekomu niečo pocítiť prejavovať voči niekomu niečo;
dávať sa, nedávať sa prosiť;
d. sa unášať niečím
;

9. hovor. (čo) predávať al. vymieňať za niečo: d. vajcia po korune

d. na úver predávať bez platenia v hotovosti;
hovor. d. niečo za babku, za facku lacno predávať;

10. hovor. (čo) hrať, predvádzať v divadle, premietať v kine;
usporadovať: dávajú Hamleta, Predanú nevestu;
d. obed, večeru, banket
;

dok. dať

|| dávať sa

1. (do čoho, na čo, s neurč., arch. i v čo) začínať niečo robiť, púšťať sa do niečoho: d. sa do reči;
d. sa do práce;
d. sa do pohybu;
d. sa do známosti;
d. sa do jedla;
d. sa na cestu
začínať cestovať

d. sa na zlú cestu začínať žiť nemravne;
d. sa na márnosti (Kuk.) začínať ľahkomyseľne žiť;
d. sa vnohy začínať utekať;

2. poberať sa, ísť smerom niekam: Dával sa dúbravou k roli. (Hor.)

3. (medzi koho) spájať sa, združovať sa s niekým: d. sa medzi zbojníkov;

dok. dať sa

|| dávať si p. dať si

Morfologický analyzátor

Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí

od Antona Bernoláka z r. 1825. Viac informácií.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dať_1
dať
dať_10
dať
dať_11
dať
dať_12
dať
dať_2
dať
dať_3
dať
dať_4
dať
dať_5
dať

Zvukové nahrávky niektorých slov

dať: · »speex · »vorbis

Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu.

Viac informácií.

Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu.

Viac informácií.

Paradigmy podstatných mien.

Viac informácií.

Vstup: Výstup: In English · Po slovensky