daň -e ž.
1. povinná platba odvádzaná štátu na krytie ver. potrieb: poľnohospodárska d., d. zo mzdy, z obratu, zaplatiť d.; d. z pridanej hodnoty, skr. DPH, podmienená zhodnotením tovaru vo výr. procese na ceste k spotrebiteľovi al. zhodnotením poskytnutej služby
2. morálny al. iný pod. záväzok, dlh, povinnosť: d. národu, d. mladosti, móde
● splácať, platiť d. niečomu a) byť poplatný niečomu b) doplácať na niečo;
daňový príd. k 1: d. systém, d-á politika; d-é prázdniny odpustenie daní právnickej osobe na istý čas
daňový -vá -vé príd. ekon. ▶ vzťahujúci sa na dane; týkajúci sa daní; vyplývajúci z povinnosti platiť dane: d. expert, poplatník, poradca; d. preplatok; podať, urobiť daňové priznanie; podliehať daňovej povinnosti; stanoviť daňovú sadzbu; vykonať daňovú kontrolu; daňové podvody; d. únik neoprávnené vedomé neplnenie al. zníženie daňovej povinnosti; d. základ konkrétne kvantitatívne vymedzená časť objektu dane, ktorá slúži ako základný ukazovateľ na výpočet dane; daňová sústava súbor všetkých daní, ktoré sú povinní platiť daňovníci; daňová úľava zníženie daňového zaťaženia daňového subjektu □ daňový raj krajina, v ktorej je kapitál pochádzajúci zo zahraničia al. kapitálový zisk zdaňovaný len minimálne al. nie je zdaňovaný vôbec; daňové oázy krajiny, ktoré poskytujú výhodnejšie daňové podmienky, než aké nachádzajú daňovníci vo svojich materských krajinách; publ. daňové prázdniny dočasné oslobodenie od povinnosti platiť daň, daňové zvýhodnenie (poskytované najmä začínajúcim podnikateľom, zahraničným firmám a pod. na podporu investícií a prílev kapitálu)
berný príd.
1. trochu arch. b-á minca platná: obyč. len v spojení pokladať niečo za b-ú mincu za platné;
2. zastar. b. úrad, správ. daňový
daň, -ne ž. poplatok odvádzaný štátnej pokladnici na úhradu verejných potrieb: dôchodková, pôdohospodárska, domová, dedičská, zárobková, živnostenská d.; d. zo mzdy, z literárnej a vedeckej činnosti; oslobodený od d-e, podliehať d-i; vyrúbiť, platiť, odvádzať d.; pren. d. niekomu al. niečomu morálny dlh, záväzok: Osemdesiatšesť sonetov bola ľúbostná daň Míne. (Vlč.)
● splácať d. (komu, čomu za čo) byť závislý;
daňový príd.: d. úrad, d-á povinnosť, d-á úľava; d. kľúč sadzby, podľa ktorých sa vypočítava daň; d-á politika zásady, podľa ktorých sa ustanovujú a aplikujú daňové predpisy;
daňove prísl.: d. odbremeniť
daňový p. daň
(jeden) daňový; (bez) daňového; (k) daňovému; (vidím) daňového; (ó) daňový!; (o) daňovom; (s) daňovým;
(traja) daňoví; (bez) daňových; (k) daňovým; (vidím) daňových; (ó) daňoví!; (o) daňových; (s) daňovými;
(jeden) daňový; (bez) daňového; (k) daňovému; (vidím) daňový; (ó) daňový!; (o) daňovom; (s) daňovým;
(štyri) daňové; (bez) daňových; (k) daňovým; (vidím) daňové; (ó) daňové!; (o) daňových; (s) daňovými;
(jedna) daňová; (bez) daňovej; (k) daňovej; (vidím) daňovú; (ó) daňová!; (o) daňovej; (s) daňovou;
(tri) daňové; (bez) daňových; (k) daňovým; (vidím) daňové; (ó) daňové!; (o) daňových; (s) daňovými;
(jedno) daňové; (bez) daňového; (k) daňovému; (vidím) daňové; (ó) daňové!; (o) daňovom; (s) daňovým;