daň -e ž.
1. povinná platba odvádzaná štátu na krytie ver. potrieb: poľnohospodárska d., d. zo mzdy, z obratu, zaplatiť d.; d. z pridanej hodnoty, skr. DPH, podmienená zhodnotením tovaru vo výr. procese na ceste k spotrebiteľovi al. zhodnotením poskytnutej služby
2. morálny al. iný pod. záväzok, dlh, povinnosť: d. národu, d. mladosti, móde
● splácať, platiť d. niečomu a) byť poplatný niečomu b) doplácať na niečo;
daňový príd. k 1: d. systém, d-á politika; d-é prázdniny odpustenie daní právnickej osobe na istý čas
daň dane daní ž. 1. ekon. ▶ zákonom al. rozhodnutím samosprávneho orgánu stanovená nenávratná, vynútiteľná povinná platba, ktorú odvádzajú fyzické a právnické osoby do štátneho rozpočtu al. do rozpočtu samosprávy v stanovenej lehote a výške: d. z príjmu obyvateľstva; d. zo mzdy, z obratu, z nehnuteľností; zákon o dani z príjmov; odvádzať, platiť d.; vyberať, vyrúbiť d.; oslobodiť niekoho od daní; vyhýbať sa plateniu daní; dôchodková d. zdanenie čistého príjmu z hospodárskej činnosti fyzických a právnických osôb; dovozná d. forma dane postihujúca dovoz niektorých druhov výrobkov; majetková d. odvádzaná z niektorých foriem majetku fyzických al. právnických osôb; priame dane napr. daň z príjmov, z úrokov, z majetku, z nehnuteľností; nepriame dane napr. spotrebná daň (z minerálnych olejov, tabaku a pod.), daň z pridanej hodnoty, clá; progresívna d. pri ktorej stúpa daňová sadzba s rastom dôchodku; spotrebná d. forma dane, ktorá postihuje príjem poplatníka pri nákupe spotrebných predmetov; poľnohospodárska d. odvádzaná za užívanie al. vlastníctvo poľnohospodárskej pôdy; d. z pridanej hodnoty nepriama daň postihujúca čiastky hodnoty tovaru, o ktoré cena tovaru narastá v jednotlivých fázach výrobného procesu až po spotrebiteľa, skr. DPH □ milionárska daň ekonomické opatrenie, na základe ktorého by sa mali zdaňovať príjmy nad určitou hranicou vyššou percentuálnou sadzbou 2. ▶ morálny dlh, záväzok: d. svojej rodine, národu; Bolo tu aj niekoľko veršov s jemným nacionálnym, ba aj nacionalistickým podtextom: bola to daň dobe. [V. Mináč]; Navráva si však, že je to povinná daň spoločnosti. [P. Jaroš] ◘ fraz. splácať/platiť daň niečomu a) byť poplatný niečomu b) doplácať na niečo; niečo si vyžiadalo/vybralo krutú daň niečo malo nepríjemné až tragické dôsledky (často straty na životoch)
daň 1. povinná platba odovzdávaná štátu na krytie verejných potrieb • zastar. porcia: platiť dane, porcie • kniž. tribút
2. p. záväzok, dlh 2
dlh 1. nevyplatený peňažný záväzok • dlžoba • podlžnosť: zaplatiť dlh, dlžobu, podlžnosť
2. niečo, čo sa musí vykonať a čo je potvrdené sľubom al. zmluvou: mať dlhy voči rodine • záväzok: neplniť svoje záväzky • daň: daň mladosti • povinnosť: pokladať niečo za svoju povinnosť • kniž. podlžnosť: morálna podlžnosť
3. p. úver
záväzok niečo, čo sa musí vykonať a čo je potvrdené sľubom al. zmluvou: splniť záväzok, zbaviť niekoho záväzku • úväzok (pracovný záväzok): pracovať na plný úväzok • dlh • dlžoba (záväzok morálneho rázu): dlh voči rodičom • daň (morálny al. iný záväzok): daň mladosti • povinnosť: občianska povinnosť • kniž. podlžnosť: mať podlžnosti voči kultúre • kniž. zastar. obligo • pren. kniž. tribút
daň, -ne ž. poplatok odvádzaný štátnej pokladnici na úhradu verejných potrieb: dôchodková, pôdohospodárska, domová, dedičská, zárobková, živnostenská d.; d. zo mzdy, z literárnej a vedeckej činnosti; oslobodený od d-e, podliehať d-i; vyrúbiť, platiť, odvádzať d.; pren. d. niekomu al. niečomu morálny dlh, záväzok: Osemdesiatšesť sonetov bola ľúbostná daň Míne. (Vlč.)
● splácať d. (komu, čomu za čo) byť závislý;
daňový príd.: d. úrad, d-á povinnosť, d-á úľava; d. kľúč sadzby, podľa ktorých sa vypočítava daň; d-á politika zásady, podľa ktorých sa ustanovujú a aplikujú daňové predpisy;
daňove prísl.: d. odbremeniť
(jedna) daň; (bez) dane; (k) dani; (vidím) daň; (ó) daň!; (o) dani; (s) daňou;
(dve) dane; (bez) daní; (k) daniam; (vidím) dane; (ó) dane!; (o) daniach; (s) daňami;