Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
da čast vsl asi, približne: Yanča z Kamenitzi na tem koni da 3 roki ffurmanili (BARDEJOV 1653 E); zlodegsky statek pretrimowal da do druheho dnya (SPIŠ 1716); náhlo barz da tri esri v Kriszta véru vsztúpilyi (HPS 1752)
dedičný príd
1. (o ľuďoch) majúci právo dediť: (dom) gemu a potomkom diedicznym w vplnu wladu dawa (P. ĽUPČA 1568); aby byl učastnik tych wecy yako dedicny aneb pokrwny ano wlastny bratr (MARTIN 1597); filius familias: dedičny syn (KS 1763)
2. práv týkajúci sa dedičstva: pany Smreczenssczi lystow swych dedycnych wydaty magy (L. JÁN 1480 SČL) doklady o rozdelení dedičstva; w tem domu zadneho prawa diediczneho nemagy (P. ĽUPČA 1558) právneho nároku na dedičstvo
L. d. poddaný, sedliak kt. je vo večnej poddanskej závislosti: sedlaka sweho diediczneho prodal (s. l. 16. st); uniženi dedični podani (BÁNOVCE n. B. 1699 LP); d-ým obyčajom, poriadkom, spôsobom, trhom natrvalo, dedične: cztwrty tal domu uzywa diedicznym obyczegem; statek sswagru swogemu dedicznym spuosobom dawa; predal geden quentin dedicznym trhom (P. ĽUPČA 1558; 1571; 1579); na nu spada (dom) dedyčznym poratkem gako na czeru (B. BYSTRICA 17. st)
3. zdedený, trvalý: ophiasis: prassywina, strup dedičny (KS 1763); dedične hrychi (VP 1764)
L. prziuolili su nayprwe pan gich diediczni y ony (BYTČA 1484 SČL) zemepán;
x. práv d-é imanie, d. statok zdedený podľa platných právnych noriem: dediczne gimani (RUŽOMBEROK 1568); prodaty statok dedyczny (OPATOVCE 1579); subst d-á ž dedička: Idumeneus a geho žena dceru swau myslily, ponewadž syna nemeli, ze dedičnau sweho kralowstwj ostawyti (HI 18. st); -e prísl podľa dedičského práva: (vinicu) wodlowal diedične a na erek (BÁTOVCE 1534); Ondrzey bude moczy vziwati (časť zeme) wiecznie a diedicznie (RUŽOMBEROK 1550); on dobrowolne pustyl mne ureczite a dediczne (oráčinu) in fl 4 (TURANY 1669); gedna talička starootcowska, ktera mně dedične prislucha (PUKANEC 18. st); -osť ž dedičstvo: o dedičnost tegže zemi sme se uhaneli (KRUPINA 1741)
desiaty [-sia-, -sá-, -sí-] čísl rad k 10: geho prawo gest dessaty czlowiek (ŽK 1473); okolo desiateg hodine prissiel (KRUPINA 1643); wyswobozen bude w desyty den (HL 17. st); u dzesátém (prikázaní) (MCa 1750); subst d-a ž adm desiata časť úrody, výnosu (z banského diela), desiatok, dežma: desatu od wsseczkich metallow (dávajú) (BOCA 1578); s nami teraz robia, že desatu meraju (JABLOŇOVÉ 1650); z konopi dewgatu a desgatu dáwaty musjme (PETROVEC 1770)
deviaty [-via-, -vá-] čísl rad k 9: dne dewáteho (HLOHOVEC 1592); okolo dewiateg hodine (KRUPINA 1643); Jesus kolo dzevjatég na krisu smertz podsztupél (DŽ 1752); dzeviaty snop ze šickeho nam beru (NEMCOVCE 1787 LP); subst d-a ž adm deviatok, poplatok: z konopi dewgatu dáwaty musjme (PETROVEC 1770); predtym na osv. grofa ďěwatu, na osv. Zicsiho pak stranu osmu toliko sme dávali (S. ĎARMOTY 1770 E)
dlhý [dl(u)-, del-, dlí-], 2. st. dlhší [dl(u)h-, dlk-] príd
1. majúci veľký rozmer po dĺžke, pretiahnutý: platz zostaweny tak ssyroky y dluhy (P. ĽUPČA 1552); ručník na oltár dlhý (DOMANIŽA 1628 E); dlchšie sedla (B. BYSTRICA 1704 E); cestu na dlyhom kuse sprawowat powynni gsu (ZÁZRIVÁ 1770); list delhi (LADCE 1772)
F. z dluhým nosem zahanbenj a karhánj podstupiti (MP 1718) expr zahanbene; lide z dluhimi rukami, kteri na statki druhich czihagu (MS 1758) chamtivci; protoz som gu (ženu) pustal na dluchssy provas (KC 1791) nechával jej viac voľnosti; učme sa mlčety, obzwlasste ty, ktery su dluheho gazika (WS 18. st) sú klebetní
2. trvajúci dlhý čas: do dlhey chwile (ŽK 1473); dlhe czasy (OČOVÁ 1588); dluhy wek (PREŠOV 1654); prospiwa dluhim zimnicem (RN 17.-18. st); zima omnoho dlukša byva (KRUŠETNICA 1776)
L. provexit orationem meam vestra benignitas: wassa dobrotiwost učinila toto, že sem w reči dluhy bywal (KS 1763) obšírne, zoširoka som sa vyjadroval; ráno ňikďe juž dlkším časem ňestáli (BR 1785) dlhšie; d. cesta, fúra, furmanka, poriadka vykonávaná so záprahom vyžadujúca si viac času: furmanka dluhssa od dwuch dnech (K. BELÁ 1773); dluhu poriadku ze statkom vykonali (Ľ. ULICA 1774 LP); dlhe cesty aby v dobrem čase se konali (SITNO 1780 LP); dlhu furu vypravujeme (DETVA 1793 LP); (za/prez) d. čas, d-ú chvíľu dlho: žaden za dluhu chwily wen newjssel (KRUPINA 1691); za dluhy čas museli ležat (SELEC 1716 LP); dvorsky nas pres dluhy čas v arešte drži (BADÍN 1768 LP); diu: dlúho, dluhy čas (KS 1763)
F. dluchssia sobota než nedela (SiN 1678) iron o nenáležitej miere dvoch na seba sa viažucich vecí; nezačjnegte rozmlauwánj s gednau osobau, a ostatnj aby zatjm dlauhau chwjli měly (RPM 1795) nudili sa
3. (o človeku) štíhly a vysoký: shlidáme čloweka welmi dluhého (VP 1764)
P. tpn poss. Dalhapala (Dlhé Pole pri Krupine 1266 VSS); mons Dolha (pri Michalovciach 1336 VSS);
x. atpn Jan Dlhi (v ŽILINE 1511); -o, 2. st dlžie, dlž(š)ej, dlhšie [dl(ú)-, dú-] prísl
1. k 1: zkrageg gi (reďkovku) dluze (LR3 18. st) pozdĺžne
L. petružlinowe korienky pokragag na dlho (RTA 17. st) na dĺžku, po dĺžke; zem, která na ssyrokost aneb na dlho 30 stadia w sebe obsahuge (KS 1763)
2. k 2: to stalo tak dluho (ŽK 1454); malsenka ma dluzye zyla ode mne (DECHTÁRE 1540 E); 40 dnj aneb dlžeg (RT 17. st); nagdlukssie do polnocy (KLÁŠTOR p. Z. 1724); podobnie rečj dlho mluwiewala (D. KUBÍN 1799); longulum: maló dlúho (KS 1763) nedlho; tenkrát sa zdvíhli tím silňejšé, čím dlhšéj zdržané bili, kriki; on sa tam dlžšéj ňechcel baviťi (BR 1785)
L. (Ján Makovica môže nezaplatený dlh haniť) tak dluho, dokowadz (!) bich gemu wsseho toho nesplnyl (ZVOLEN 1445) dovtedy; warenj se tak dlho continuuge (RT 17. st); od d-a, za d. prísl výraz: probuďte se z hlubokeho sna, w kterém od tak dluha zahruženj gste (MP 1718) oddávna; w octe močene meso za dluho neporusseno zostawa (PR 18. st) dlho
domový, domovný príd patriaci k domu, týkajúci sa domu; domáci: statek svrchni domovni (SKALICA 1542 E); duom od gey wzat byl poradtkom domowym (LEVOČA 1569 KL); dil swuoy domowny (ZVOLEN 1633); hlini donesla na mazanga domowich stgen (VELIČNÁ 1724)
L. gerere se pro cive: za syna domoweho držati seba (KS 1763) zákonitého potomka; d. gazda, otec, d-á gazdiná hospodár, gazda, hospodárka: domownj gazdowe; wdowa a gazdina domowna (PREŠOV 1784; 1788); zbjrka almužen od každeho otce domownj ho wykonawati se může (StN 1786); d. funduš, grunt, tál stavebná parcela: tal gruntowj aneb domownj (KRUPINA 17. st); Nicolaus Paczek kupil gest grunt domowy od Georgiuse Kaplana (ŽILINA 1682); fundussy domowe (S. ĽUPČA 1707); d. pán, d-á pani domáci, domáca: domowy pán; pani domowá (KS 1763); subst d. m vlastník domu: Andreas Hajduk, ženaty, domownj a zahradnik; d-á ž: Maria Machovsky, wdowa, domowna (PREŠOV 1784)
dráb m nem adm ozbrojený panský al. mestský služobník: su prigali drabow pro obranu zamku (STARHRAD 1537); kdy sme draba wodylj do Senycze (SOBOTIŠTE 1591 E); Myka sluhowal za draba (SKALICA 1649); daly zme meskim drabom wina (KRUPINA 1706); vexillatio: gedného praporca drábi (KS 1763)
P. atpn Drab (v Tuchyni 1407); -ka ž drábova žena: drabky, ktora byla posluhowala pry commendantowy, dalo se yey piwa; drabky z horneg brany, kdy kosczom gesty nosila (KRUPINA 1692; 1693); -sky, -ovský príd: izba drabska (TRENČÍN 1589); prigal sem od panow cyrkewnykow drabskych penezy (ZVOLEN 1645); drabske portie (ŽILINA 1700-02) určené na vydržiavanie drábov; wsseligaké gagerské a drabowské wiberky (Kur 18. st); k 2: satrapa: drábsky opatrowač kragini (KS 1763) miestodržiteľ; subst d-a ž miestnosť pre drábov: na leweg stranie do drabskeg yduce gest pitwor (DUBNICA n. V. 1723); d-e s adm poplatok na vydržiavanie drábov: (od vyberača) przigal sem drabskeho, czo w mestie wibiral (TRENČÍN 1580); drábstvo [-o, -í] s
1. drábska služba: služil u Osach Jarčeka na drabstwy (TURIEC 1616 E)
2. hromad strážny oddiel: satellitium: drabstwo (HD 1706-07)
dvanásty [-sty, -cty] čísl rad k 12: po dwanastem dni (ŽK 1473); do dwanaczteho roku (s. l. 1593); predstupicze pred pocstiwe pravo obivatel brvnisky skrze csjastky dvanastej (BRVNIŠTE 1769); od rána až do dvanáctéj hoďini (BR 1785); subst d-a ž dvanásť hodín: když dvanáctá odbije (PV 17. st)