drobný príd
1. malých rozmerov, malý: korita drobnie (s. l. 1552 E); kozyek barancžych drobnych (LIETAVA 1607); gine drobne acquisitie (BYSTRIČKA 1763) bežné
L. povinen bude (dať) drobneho ckla do roku 2500 (LIKAVA 1629 2) skleného riadu; od drobneg roboty (TRENČÍN 1729) bežnej, často sa vyskytujúcej; drobné zbožj prodáwám (KS 1763) rozličný tovar; d. dobytok, statok, hyd, d-é stádo menšie domáce zvieratá (ovce, kozy, ošípané, hydina ap.): dobytek drobný y weliky (ŽK 1517); ya sem stado drobne pasawal (P. LEHOTA 1641); drobný dobytek, yakožto cžtiry sswagny a gedno prasa (KRUPINA 1692); drobneho hidu bilo we mlinoch kapunuow a sliepek nr 20 (ŽILINA 1725); chliewi tolike, gako pre dwe krawj a drobnj statek (LIPTOV 1735-38); d. peniaz, d-á minca suma nižšej hodnoty: puol druheho sta peněz drobnych (TRENČÍN 1526 E); dweste zlatich drobnei mincze vherskei (NECPALY 1564 E); cžerwenich zlatich nro 22, drobnei summy fl 15 (RUDNO 1609) v drobnych; nedostatek uherskeg minczy drobnich peniazy (KRUPINA 1644);
2. jemný: psecas, pluvia minuta: drobný dessť (VTL 1679); drobný welmy prassek (RT 17. st); kučzma z drobneg wlny (KRUPINA 1721); aspergere tritis salibus: z drobnú solú pokropiti; vox suppressa: útly hlas, drobný hlas slabý (KS 1763); subst d-é m pl
1. drobné veci: slanjnu, maslo y gine drobnye (ŠTÍTNIK 1647);
2. drobné peniaze, mince: tolar geden twrdy a drobnych pol zlateho (ŽILINA 1610)
3. malé domáce zvieratá, napr. prasce: drobnye dwornye poruczam Jankowy pet, brawa, samyczu a try drobnye (KRUPINA 1685)
4. droby, drobky: drobne z husy (ILAVA 1663); na d-o/-e, po d-e/-u, po d-om prísl výrazy k 1: rozsekal na drobno niekolko walou (TURIEC 1616 E) na kúsky; myeli penize na drobnye ale za sto zlatych (SKALICA 1649) v drobnych; nelen po drobnu, ale sem gemu po dwanaczt y po cztrnaczt tallerow posielal (PREŠOV 1666) po kusoch; dežmarom cžo nadawal po drobnom krcžmar (KRUPINA 1695); čo trunku po drobne widal (M. KAMEŇ 1721) v malých množstvách; na drobno sstjpag, rubag (KS 1763); k 2: wezmy žihlawy, utlč na drobno (RT 17. st); -o [-o, -e] prísl k 1: zeliny usekag drobno (RT 17. st); diffindere humum minute: drobne pokusowati, podrobiti (KS 1763); k 2: prassek welmy drobno utri (RT 17. st); topeničku s chleba ztluč drobne (RN 17.-18. st); -osť ž
1. malá bežná vec: o drobnosťách pak ani gen zminki gsem nemal (BPr 1787) o podrobnostiach
2. jemnosť: parvitas arenae: pisečna drobnost (KS 1763)
druhý čísl rad
1. v poradí nasledujúci za prvým: polowiczy (dlhu) zlatimy czrwenymy a druhu strziebrem (zaplatí) (ZVOLEN 1445); gednu tehlu hrege a druhu klade proti srczy (D. ŠTUBŇA 1569 KL); hodinj, minuty kdo muž zadržaty, gedna za druhu gide (BV 1652); druha newesta aneb druhého sina žena (NP 17. st); druhe mleko wydog (HK 18. st)
L. ten testamenth dietky od druheg matky russity chtegy (ŠÁŠOV 1586) od macochy; w předesslým čase w druhé osobě mjsto gsy pěkně se potřebuge s; tak čjtals mjsto čjtal gsy (DM 1780) gram o slovesnej gram. kategórii; pol d-ého, pol d-ej, pol d-a jeden a pol: prodala ziemu swu puol druheho pruta (RUŽOMBEROK 1550); strieberne weczy waho vczinili czwertt iednu y try luothy bes pol druha nechczika (JELŠAVA 1567 E); wyna na cžepe wice než na pol druhey pyedy (LIETAVA 1607); zem pod pol druha korcza (BYSTRIČKA 1731)
2. (časovo) nasledujúci, budúci, ďalší: po druhem dni aneb noci (ŽK 1473); druhy den wstawssi, ssel swim winem domow (BECKOV 1508 SČL); od gedneho prawotneho dna až k druhemu (ŠŠ 1610); kdy se wiberalj druhy ras na Bzowik (KRUPINA 1694); gestli se nikdo neozwe, zachlopeg druhj raz (CA 1780) opäť
3. iný, inakší: aby druheho platu nepitali (MOŠOVCE 1597); že gu wistrihal, aby z druhim nečinila (SUČANY 1670); prekládač z gedného gazyka na druhy (KS 1763)
L. na Zsaleya se skeltowalo gedno druhe (ŠTÍTNIK 1649) všeličo, to i ono; poznamenany gednich druhich wecy ((M. KAMEŇ) 1127); jedno s d-ým, jedno o d-é, jeden s d-ým, jeden (od) d-ého, jeden (k) d-ému, jeden na d-ého, jeden za d-ého navzájom: ze smy wstupili gedni z druhimi wprawe vmluwy (BYTČA 1484 SČL); oni sie obie stranie geden druheho odprosili (ŽK 1501); ktery by geden druhemu tu wecz namytal (P. ĽUPČA 1537); geden s druhym swadu meczy sobow magy (PLIEŠOVCE 1567); beze wsseho vkazowany geden na druheho (P. ĽUPČA 1568); pro pratelstwy, ktere geden k druhiemu mame (MOŠOVCE 1569 KL); modlěte se geden za druheho (BAg 1585); geden od druheho muože odkupit (MARCELOVÁ 1621); gedno z druhym spogugem; rozbjgám gedno o druhé (KS 1763); jeden ako (i) d. rovnaký: sskatule atby tak bily sprawene, žeby bila gedna gako y druha (TRENČÍN 1608/ 1709); geden gako druhy (SiN 1678); jeden za d-ým, jeden po d-om postupne: gedna za druhow role geho su (ZVOLEN 1567) všetky; (žaby) gedna za druhu wen wiskakowali (MS 1758); geden po druhem klesame (PÔTOR 1769); geden nad druheho abi se neobtiažowal čzastegšu odwašku ((NITRA) 1712) všetci (obidvaja) rovnako (dobre); po zlatom z ludy brawal, a tak gedno k druhemu sa mu prisparalo (JASENICA 1704) postupne; d-ého času, d-ým časom, v d-ý čas inokedy: druheho času na siata roskazal milostpan (NIŽNÁ 1635); w zime pri ohny, druhim pak časom w samotnosty na stranye zustawat budye (VELIČNÁ 1724); Ondreg Žid wtedy aneb y w druhi čas proty poctiwosti tohože p. mluwil (L. MIKULÁŠ 1765);
x. náb d. svet, d. večný život posmrtný život: s tehoto sweta wikročil do druheho wečneho žiwota (RUŽOMBEROK 1601) zomrel; odessly na druhý swět (SK 1697) zomreli; nebude mu odpustene ani na druhem swete (MC 18. st) po smrti
F. žadna psota sama neni, ale gedna druhu honi (s. l. 17. st LP); jedna bida nas nepomine, druha je na pohotove (SENICA 1732 LP) nešťastia prichádzajú za sebou
4. pl druhí, druhé ostatní, ostatné: geden gemv odpowied da a druzy zustanv bez winy (ŽK 1473); druhé zemie panu (prináležia) (s. l. 1520 SČL); druhje pak penyze poyal na interes (RUŽOMBEROK 1658)
5. protiľahlý, opačný: zeby y na druhu stranu nezayssel (dobytok) (BLATNICA 1589); na moste pres wodu ani jedneho z vojakou na druhu stranu prepušteti nechteli (RYBÁRE 17. st LP); na druhy brech wistúpit mohli (VP 1764)
L. na jednej strane - na d-ej strane, z jednej čiastky - z d-ej jednak - jednak: z jednej částky mám radost, z druhej pak zármutek (ASL 1677); te dva dediňy z jednej strany v ohniu, z druhej strany ve vodie prebyvaju (SEDLICE 1783 LP); na d-ej strane, z d-ej strany
a. z iného hľadiska, inak: jako na druhej strane V. M. zrozumeti moci bude (DRIEČANY 1683 LP);
b. okrem toho: z druhej pak strany pre nedostatek potravy (dobytok) podechnul (ORAVA 1795 LP); po d-é prísl výraz druhý raz, opäť: chwáliž Pána po druhé, dusse má (CC 1655); kurucom, ktery od Zwolena po druhe pryssly (KRUPINA 1706)
drvotný príd týkajúci sa dreva: wyplaczeny luon czirkewnym sluzebnykom y z drwotnymi penezmi (ZVOLEN 1635) platenými namiesto povinnej dávky dreva; subst d-é s adm poplatok namiesto povinnej dávky dreva: dal sem na drwotne p. ffararowy fl 25 (ZVOLEN 1651)
dušný1 príd
1. k duša 1: pane rychtarzy, Vassym Mylostiem wzkazugy z wynczowany zdrawy dussnyho y tielesneho (s. l. 1556); dusnú volynosztz (HPS 1752); čtnosťi ay dussné ay ťelesné (BR 1785)
2. k duša 2: ya pod swogjm dussnjm zbawenjm powedam (STROPKOV 1640); pod mogim dussnym zatracenym (AgS 1708)
L. pod stracenjm dussneho spaseny (WO 1670) spásy duše; pastor: dussny pastyr (KS 1763) kňaz
3. životný:
L. d-é meno gram životné substantívum: ploditel gednásobný dussných gmén wycházy na a (DM 1780); d-é s adm daň odvádzaná vrchnosti od každej poddanej osoby: my dušne sme zaplatiti museli (DRIENČANY 1683 LP)
P. tpn viua Dusnuk (Dušníky v Nitrianskej 1274 VSS)
dym m
1. plyny, pary a drobné čiastočky ako splodiny spaľovania: fumus: dym (PG 1656); dim aby w usta ssel (HL 17. st); dym do očy beži (GV 1755);
x. pren yako dym letha moge pominuly (CC 1655) rýchle; všecko usilovaňí dím malo zustať (BR 1785) malo byť zbytočné
L. infumo: dýmem sussým (WU 1750) údim; capnion: zémsky dym (:bylina:), pólny ruta, dym (KS 1763) bot zemedym lekársky Fumaria officinalis
F. dym do wreca chitaťi (GV 1755) o zbytočnej námahe
2. výpary a rozličné vlhkosti vznikajúce v ľudskom organizme: (jednorožcový roh) duchy žywotne od zlych dimow z zle krwy posslych čisty (HL 17. st); -ový príd
1. k 1: dymowych penezy (ŽILINA 1599- 1600) vyberaných ako poplatok od ohniska, komína; paru dymowu (Le 1730); smrad dymowy (WSt 18. st); capnos: dymowá bylina (KS 1763) bot zemedym lekársky
2. zadymený, začadený: fumeus: dymowy, začaďeny (KS 1763); subst d-é s adm poplatok odvádzaný vrchnosti od ohniska, domová daň: dimoweho nebudem powynen dawati (BYTČA 1616)