Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
možno 1. vyjadruje možnosť uskutočniť nejaký dej • je možné • dá sa: možno, je možné sa o to pokúsiť; dá sa o tom ešte uvažovať
2. vyjadruje možnosť, pravdepodobnosť, neistotu • azda • hádam • vari • poet. var, pís. i var': možno, azda si dá povedať; neboli sme tu hádam, vari desať rokov • asi • pravdepodobne • zastar. čajsi: odišli asi, pravdepodobne pred hodinou • nebodaj: možno, nebodaj mu už bude lepšie • hovor. môžbyť • hovor. expr. môžbyťže: môžbyť(že) sa ešte vráti • expr.: možnože • azdaže • variže: možnože, azdaže sa mu podarí prísť včas • menej vhodné snáď • ešte: možno, ešte mu nakoniec pomôžu • najskôr • najskorej: vzdal sa možno, najskôr, najskorej pre poruchu bicykla • prípadne • poprípade • eventuálne (vyjadruje možnosť ďalšej alternatívy): vrátim sa dnes, možno, prípadne, eventuálne až zajtra
dedičný príd 1. (o ľuďoch) majúci právo dediť: (dom) gemu a potomkom diedicznym w vplnu wladu dawa (P. ĽUPČA 1568); aby byl učastnik tych wecy yako dedicny aneb pokrwny ano wlastny bratr (MARTIN 1597); filius familias: dedičny syn (KS 1763) 2. práv týkajúci sa dedičstva: pany Smreczenssczi lystow swych dedycnych wydaty magy (L. JÁN 1480 SČL) doklady o rozdelení dedičstva; w tem domu zadneho prawa diediczneho nemagy (P. ĽUPČA 1558) právneho nároku na dedičstvo L. d. poddaný, sedliak kt. je vo večnej poddanskej závislosti: sedlaka sweho diediczneho prodal (s. l. 16. st); uniženi dedični podani (BÁNOVCE n. B. 1699 LP); d-ým obyčajom, poriadkom, spôsobom, trhom natrvalo, dedične: cztwrty tal domu uzywa diedicznym obyczegem; statek sswagru swogemu dedicznym spuosobom dawa; predal geden quentin dedicznym trhom (P. ĽUPČA 1558; 1571; 1579); na nu spada (dom) dedyčznym poratkem gako na czeru (B. BYSTRICA 17. st) 3. zdedený, trvalý: ophiasis: prassywina, strup dedičny (KS 1763); dedične hrychi (VP 1764) L. prziuolili su nayprwe pan gich diediczni y ony (BYTČA 1484 SČL) zemepán; x. práv d-é imanie, d. statok zdedený podľa platných právnych noriem: dediczne gimani (RUŽOMBEROK 1568); prodaty statok dedyczny (OPATOVCE 1579); subst d-á ž dedička: Idumeneus a geho žena dceru swau myslily, ponewadž syna nemeli, ze dedičnau sweho kralowstwj ostawyti (HI 18. st); -e prísl podľa dedičského práva: (vinicu) wodlowal diedične a na erek (BÁTOVCE 1534); Ondrzey bude moczy vziwati (časť zeme) wiecznie a diedicznie (RUŽOMBEROK 1550); on dobrowolne pustyl mne ureczite a dediczne (oráčinu) in fl 4 (TURANY 1669); gedna talička starootcowska, ktera mně dedične prislucha (PUKANEC 18. st); -osť ž dedičstvo: o dedičnost tegže zemi sme se uhaneli (KRUPINA 1741)
domový, domovný príd patriaci k domu, týkajúci sa domu; domáci: statek svrchni domovni (SKALICA 1542 E); duom od gey wzat byl poradtkom domowym (LEVOČA 1569 KL); dil swuoy domowny (ZVOLEN 1633); hlini donesla na mazanga domowich stgen (VELIČNÁ 1724) L. gerere se pro cive: za syna domoweho držati seba (KS 1763) zákonitého potomka; d. gazda, otec, d-á gazdiná hospodár, gazda, hospodárka: domownj gazdowe; wdowa a gazdina domowna (PREŠOV 1784; 1788); zbjrka almužen od každeho otce domownj ho wykonawati se může (StN 1786); d. funduš, grunt, tál stavebná parcela: tal gruntowj aneb domownj (KRUPINA 17. st); Nicolaus Paczek kupil gest grunt domowy od Georgiuse Kaplana (ŽILINA 1682); fundussy domowe (S. ĽUPČA 1707); d. pán, d-á pani domáci, domáca: domowy pán; pani domowá (KS 1763); subst d. m vlastník domu: Andreas Hajduk, ženaty, domownj a zahradnik; d-á ž: Maria Machovsky, wdowa, domowna (PREŠOV 1784)
duchovný príd 1. týkajúci sa psychickej zložky človeka, duševný: staly telesny a duchowny pokog (AgS 1708); aby swé owečky z duchownjm pokrmem občerstwowaly (SLK 1766-80); s teg zazračneg tmi poznaly Zide swogu duchownu tmu (SPr 1783) duševnú zaostalosť 2. cirkevný, op svetský: zemane bud duchowny nebo swietssczi (SUČANY 1471 SČL); duchowny aneb swedtsky syn (BAg 1585); od koho dary duchowne mate; žaden ani w stawu duchownem, ani w swetskem sam od sebe nicz nemuže učiniti (TC 1631); mel s mu dceru skrze poradny duchowny snatek spogen byti (TURANY 1667) uzavretý pred cirk. úradom; ktery (misionári) sem boly prissly na pomoc duchownu (ŽILINA 1702); ked by se ale choroba vicej rozmahala, aby chory na nejaky spusob skrze nedbanlivost duchovnyho potešeni zbaveny nebyl (CA 1794 CM); pred duchownim prawem musy to vczyniti (ŽK 1473) L. d. brat, priateľ príslušník tej istej cirkvi: pilnegssy má kdo milowati bratra swého duchowneho (RB 1713); utjkánj k duchownjm prátelom gest zaopatrenj potrebneg wěcy (PrV 1767); d. otec, pastier, sudca kňaz: spowedam sie y tobe, otcze duchowny (SM 1479 E); fararom, gakžto duchownim pastirom (TRENČÍN 1713); potrebne gest, aby se hrychi duchownemu sudcowy, t. g. spowedlnjkowy wiznaly (DuR 1719); subst d. m kňaz: aby to zbozy duchownym istysitowano byti mohlo (s. l. 1505 SČL); d-á ž mníška: monialis: duhovna (ML 1779); -e prísl k 2: duchovne sobotu máš svetiti (ASL 1532) nie pracovne; telo a krw Krista s dussy nassu se spoguge, že duchowne žige (SP 1696); (človek) musi se duchowne znowu narodity skrze krst swaty (AgS 1708)
dvorský príd 1. slúžiaci panovníckemu al. šľachtickému dvoru: dworsky blazen diwnymj (:kratochwilnymj:) žerty swymj strogj smychy (OP 1685); aulicus: dworský (AP 1769); dworskj knez (CS 18. st) L. consilium aulicum: der Hofrath: dworska rada (ML 1779) zbor vysokých kráľovských úradníkov 2. určený dvoranom: F. dworska poliwka s ffraucimeru dworka žalutku, mescy sskodj (BV 1652) panský život je príjemný, ale drahý 3. uhladený, vybraný, galantný: buď priwetiwy a dworski (OP 1685); subst d. m adm hospodársky správca, správca majera: čo by bila nektera mala winna, to gde na dworskeho (BUDATÍN 1478 SČL); Janoš, ktery na ten czas bol dworsky (PRÍBOVCE 1565 E); dworský ode mne gus plat a cens wibiral (PROSNÉ 1727) L. stoličný, slúžny, vidiecky d., d. stolice, vidieka adm stoličný úradník s výkonnou a čiastočne aj súdnou právomocou, slúžnodvorský: dworssty stolicžny; z rozkazu panou dal sem sluznymu dworskymu f 1 (ZVOLEN 1567; 1635); dworsky zdeyssey Lyptowskey stolice (s. l. 1576 E); dworsky wydieka Tureckeho (BLATNICA 1618); vzkazugeme jednemu každemu a všem vubec našim hlavnym išpanum, burggrafum, vidieckym dvorskym, mešťanum (MB 1759); d-á ž manželka dvorského: villica: dworska (DSL 18. st)