dýchanie -ia s. ▶ naberanie vzduchu do pľúc a jeho vypúšťanie z pľúc; výmena plynov, prijímanie kyslíka a vylučovanie oxidu uhličitého medzi prostredím a orgánmi živočíchov a človeka: správne, pravidelné, normálne d.; spomalené, zrýchlené d.; namáhavé, oslabené, sťažené d.; hvízdavé, chrapľavé d.; d. cez nos, nosom, cez ústa, ústami; zastavenie dýchania; mať problémy s dýchaním, poruchy dýchania; merať frekvenciu dýchania; cvičenie podporujúce d.; Všade okolo mňa chlapské dýchanie, pochrapkávanie, stonavé vŕzganie špitálskych postelí. [A. Rákay]; biol. pľúcne d.; vonkajšie d. výmena plynov medzi organizmom a prostredím (napr. povrchom tela, prieduchmi, dýchacími orgánmi); vnútorné, bunkové d. vzájomná výmena kyslíka a oxidu uhličitého medzi krvou a tkanivami; aeróbne, anaeróbne d.; brušné, hrudníkové d.; kožné d. odparovanie vody kožou; d. žiabrami; d. rastlín, pôdy □ dýchanie z úst do úst, z pľúc do pľúc poskytnutie prvej pomoci postihnutému v bezvedomí; umelé dýchanie a) dýchanie z úst do úst b) dýchací prístroj ▷ ↗ i dýchať
(jedno) dýchanie; (bez) dýchania; (k) dýchaniu; (vidím) dýchanie; (ó) dýchanie!; (o) dýchaní; (s) dýchaním;
(tri) dýchania; (bez) dýchaní; (k) dýchaniam; (vidím) dýchania; (ó) dýchania!; (o) dýchaniach; (s) dýchaniami;