dýchací príd. použ. na dýchanie: d-ie cesty, d. prístroj; d-ie cvičenia
dýchací -cia -cie príd. ▶ súvisiaci s dýchaním; zabezpečujúci dýchanie; určený, používaný na dýchanie: dýchacie ústroje, orgány; horné, dolné dýchacie cesty; d. systém, dýchacia sústava sústava zabezpečujúca výmenu plynov medzi organizmom a vonkajším prostredím; d. otvor; dýchacie svaly, plyny; dýchacie centrum (v mozgu); dýchacie pohyby, cviky, ťažkosti; zvýšené dýchacie úsilie; (kyslíkový) d. prístroj; dýchacie zariadenie; dýchacia rúrka, maska; lek. d. šelest, tlak; bot. dýchacie korene rastlín
dýchací, -ia, -ie príd. určený na dýchanie; d-ie ústroje, d-ie cesty, d-ie pohyby pri dýchaní; bot. d-ie korene
(jeden) dýchací; (bez) dýchacieho; (k) dýchaciemu; (vidím) dýchacieho; (ó) dýchací!; (o) dýchacom; (s) dýchacím;
(dvaja) dýchací; (bez) dýchacích; (k) dýchacím; (vidím) dýchacích; (ó) dýchací!; (o) dýchacích; (s) dýchacími;
(jeden) dýchací; (bez) dýchacieho; (k) dýchaciemu; (vidím) dýchací; (ó) dýchací!; (o) dýchacom; (s) dýchacím;
(štyri) dýchacie; (bez) dýchacích; (k) dýchacím; (vidím) dýchacie; (ó) dýchacie!; (o) dýchacích; (s) dýchacími;
(jedna) dýchacia; (bez) dýchacej; (k) dýchacej; (vidím) dýchaciu; (ó) dýchacia!; (o) dýchacej; (s) dýchacou;
(jedno) dýchacie; (bez) dýchacieho; (k) dýchaciemu; (vidím) dýchacie; (ó) dýchacie!; (o) dýchacom; (s) dýchacím;
(dve) dýchacie; (bez) dýchacích; (k) dýchacím; (vidím) dýchacie; (ó) dýchacie!; (o) dýchacích; (s) dýchacími;