Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

dýchať -a nedok.

1. naberať vzduch do pľúc a vypúšťať ho; odb. prijímať kyslík; pravidelne, zhlboka d.; d. nosom; umelé d-nie; ryby d-jú žiabrami; stena má d. byť prístupná vzduchu

2. vdychovať al. vydychovať: d. pachy; d. si do dlaní dúchať

3. žiť, jestvovať: slobodne d.; už prestal d. umrel

4. prejavovať sa navonok, pôsobiť niečím: dom d-l čistotou; žena d-a zdravím

5. šíriť sa (význ. 2), sálať: d-a z neho vôľa žiť

ledva, sotva d-a a) má veľa roboty b) je slabý; ani ned. byť celkom ticho; tenko d. mať sa zle; pýcha peklom d-a;

opak. dýchavať -a;

dok. k 1, 2, 4, 5 dýchnuť -e -u -chol

nepočuť ani d. je úplne ticho; ani ned-e pravdou stále klame

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
dýchať ‑a ‑ajú nedok.

dýchanie -ia s. ▶ naberanie vzduchu do pľúc a jeho vypúšťanie z pľúc; výmena plynov, prijímanie kyslíka a vylučovanie oxidu uhličitého medzi prostredím a orgánmi živočíchov a človeka: správne, pravidelné, normálne d.; spomalené, zrýchlené d.; namáhavé, oslabené, sťažené d.; hvízdavé, chrapľavé d.; d. cez nos, nosom, cez ústa, ústami; zastavenie dýchania; mať problémy s dýchaním, poruchy dýchania; merať frekvenciu dýchania; cvičenie podporujúce d.; Všade okolo mňa chlapské dýchanie, pochrapkávanie, stonavé vŕzganie špitálskych postelí. [A. Rákay]; biol. pľúcne d.; vonkajšie d. výmena plynov medzi organizmom a prostredím (napr. povrchom tela, prieduchmi, dýchacími orgánmi); vnútorné, bunkové d. vzájomná výmena kyslíka a oxidu uhličitého medzi krvou a tkanivami; aeróbne, anaeróbne d.; brušné, hrudníkové d.; kožné d. odparovanie vody kožou; d. žiabrami; d. rastlín, pôdydýchanie z úst do úst, z pľúc do pľúc poskytnutie prvej pomoci postihnutému v bezvedomí; umelé dýchanie a) dýchanie z úst do úst b) dýchací prístroj ▷ ↗ i dýchať


dýchať -cha -chajú -chaj! -chal -chajúc -chajúci -chaný -chanie nedok. 1. (ø; čo) ▶ naberať vzduch do pľúc a vypúšťať ho; prijímať kyslík: zhlboka d.; namáhavo, zrýchlene d.; ťažko sa mu dýcha; d. nosom, ústami; ryby dýchajú žiabrami; rastlina dýcha; stena má d. byť prístupná vzduchu; nemôže d. dusí sa; je najedený, že nevládze ani d.; v miestnosti sa nedá d. je tam zlý, vydýchaný vzduch; smog nad mestom takmer neumožňoval d.; d. čerstvý, ľadový vzduch; d. sviežu vôňu sena; nedýchaj chemické výpary!; neos. nedalo mu d. dusil sa; novorodenec hneď po narodení začne sám d.
2. (na čo; do čoho; na koho) ▶ (s dôrazom) vypúšťať vzduch z pľúc, vydychovať; syn. fúkať, dúchať: d. si na ruky; d. na zamrznuté sklo; d. si do dlaní; Ideme pešo za saňami, občas si dýchame na prsty, no i tak nám mráz zašiel za nechty. [J. Pohronský]; Dýchni na mňa! - Vari som osol, aby som na teba dýchal, - pokúsil som sa o hmlistý žart. [M. Urban]
3.byť nažive; žiť, jestvovať, existovať: už prestal d. umrel; ranený ešte dýcha; Ako sa máš? - Dýcham.; pren. slobodne, voľne, naplno d.
4. (čím) ▶ prejavovať sa navonok, pôsobiť niečím, vydávať, vyžarovať niečo: d. nadšením, pokojom; d. cudzotou, chladom, prázdnotou; všetko tu dýcha novotou, sviežosťou; izba dýchala čistotou; uličky dýchajú dávnou minulosťou; Kraj dýchal vlhkosťou a blatom. [V. Mináč]; Paríž dýcha mladosťou. [LT 1998]
5. (z koho, z čoho) ▶ niesť sa, prúdiť z nejakého zdroja; syn. šíriť sa, sálať, vanúť: dýcha z neho pokoj, harmónia; z hôr dýcha čerstvý chlad; z pece dýcha teplo; Z korún stromov už dýcha leto. [L. Ťažký]
fraz. ani nedýchať byť celkom ticho; dýchať niekomu na chrbát/na krk/na zátylok a) byť, ísť v tesnej blízkosti za niekým (obyč. s úmyslom sledovať, kontrolovať a pod.) b) vyrovnávať niečí náskok, dobiehať niekoho (v športe, v práci a pod.); ledva/sotva dýchať a) byť slabý b) mať veľa roboty; nedať niekomu dýchať a) obťažovať, nedať pokoj b) zavaľovať robotou; niekomu sa bude ľahšie dýchať zlepší sa situácia (často materiálna); tenko dýchať mať sa zleparem. pýcha peklom dýcha [a predchádza pád] je zlá, prináša zlo
opak. dýchavať -va -vajú -val; dok. k 1, 2, 4, 5dýchnuť


dýchnuť -chne -chnu -chni! -chol -chla -chnuc -chnutie dok. 1.nabrať vzduch do pľúc a vypustiť ho: hlasno d.; neopovážil sa ani d.
2. (komu čo; na koho/na čo/do čoho) ▶ (s dôrazom) vypustiť vzduch z pľúc, vydýchnuť; syn. fúknuť: d. niekomu dym do tváre; d. na zamrznuté sklo; d. si do dlaní; Nože dýchnite na mňa! [F. Hečko]
3. (čím; z čoho) ▶ prejaviť sa navonok, rozšíriť sa (obyč. o závane), vydať niečo (obyč. vôňu); syn. zaviať, zavanúť: Dýchlo z dvorov prischlou vôňou sena. [M. Rúfus]; Možno sa chce nôcka popýšiť a hneď zvečera ostrejšie chladom dýchne. [V. Šikula]; Z jarnej hmly na mňa dýchla kamenina. [A. Chudoba]
4. (na koho) ▶ zapôsobiť, zasiahnuť, zaúčinkovať niečím: dýchla na nás atmosféra starovekej kultúry; Znova na neho dýchla pustota, prázdno, odlúčenosť. [A. Baláž]; Všetko je malicherné, keď na človeka dýchne smrť. [J. Bob]
fraz. ani nedýchne pravdou stále klame; na niekoho/na chrbát niekomu dýchla smrť byť vo veľkom nebezpečenstve, v ohrození života; nepočuť ani dýchnuť je úplne ticho
nedok.dýchať

dýchať 1. naberať vzduch do pľúc a vypúšťať ho • odb. respirovať: dýchať, respirovať zhlbokavdychovaťodb. inspirovať (naberať vzduch) • vydychovaťodb. exspirovať (vypúšťať vzduch z pľúc) • dúchaťfúkať (dýchať so zdôraznením výdychu): dúchať, fúkať si do dlanídychčaťfučaťodfukovaťsupieť (prudko a rýchlo dýchať): dychčali od námahyexpr.: fuňaťfunieťfukotaťzdýmať (ťažko, namáhavo dýchať): tlačí vozík a ťažko funí, zdýmaexpr. zried. dychotať

2. p. žiť 1 3. p. vyžarovať 2


vyžarovať 1. vydávať zo seba energiu • fyz. emitovaťzried. vyžiarovať: slnko vyžaruje, emituje teplo, svetložiariť: rozpálená pec žiarisálaťšíriť: pahreba ešte sála, šíri príjemné teplo

2. byť niečím vylučovaný, prúdiť z nejakého zdroja • vychádzaťzried. vyžiarovať: z lampy vyžaruje, vychádza tlmené svetložiariť: z očí jej žiari veselosťšíriť sa: z hlavy sa mu šíri bolesť do celého telazračiť sa: chorému sa na tvári zračí pokoj, utrpeniedýchať: dýcha z nej pokoj, harmónia


žiť 1. byť v stave života • byť naživebyť živý: dieťa žilo, bolo nažive iba dva dni; želám ti, aby si ešte dlho žil, bol živýdýchať (dýchaním prejavovať život): ranený ešte dýcha; už prestal dýchaťhovor.: existovaťjestvovať: je rád, že ešte existuje, jestvuje

2. napĺňať život istým spôsobom • nažívať: žijeme, nažívame s rodinou veľmi dobre; žiť, nažívať skromne, bezstarostnevychádzať (žiť v zhode): s každým vychádza; ťažko sa s ním vychádza, lebo je netolerantnýzastar. prežívať (Kalinčiak): prežívať si ako v rajihovor. existovať: naučiť sa spolu existovaťmať savodiť sa (byť niekomu nejako): mám sa dobre, vodí sa mi dobreexpr. poživkávať si (príjemne si žiť)

3. udržiavať svoju existenciu niečím, čerpať z niečoho al. od niekoho životné potreby • živiť sa: žije zo svojej statočnej práce, živí sa svojou prácou; žije, živí sa z dôchodkuhovor.: jestvovaťexistovať: Z čoho vôbec jestvujete, existujete?

4. p. trvať 1, byť 1 5. p. bývať 6. p. venovať sa

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

dýchať, -a, -ajú nedok.

1. (bezpredm., zried. i čo) naberať vzduch do pľúc a vypúšťať ho;

odb. prijímať kyslík: d. zhlboka, rýchlo, ťažko, d. vzduch; d. pľúcami, ryby dýchajú žiabrami, rastliny dýchajú listami; d. povrchom tela;

pren. žiť, jestvovať: Beda je svetu v porobe dýchať. (J. Kráľ); pren. Medzi bratmi Čechmi dýchame obodrenie (Taj.) prijímame, dostávame.

ani nedýchať byť celkom ticho; fam. ako dýchaš? ako sa máš?;

2. (na čo, do čoho, na koho) vydychovať vzduch, fúkať: d. si na ruky; d. na sklo (Hor.); d. si do dlaní;

3. expr. (čím) prejavovať sa navonok nejakou vlastnosťou, vydávať niečo zo seba: d. teplom, radosťou, zdravím, nadšením, čistotou, cudzotou, smútkom

pýcha peklom dýcha (prísl.) je hriešna;

4. expr. šíriť sa, sálať: z hôr dýcha chlad, z pece dýcha teplo, z niekoho dýcha nadšenie;

opak. dýchavať, -a, -ajú;

dok. dýchnuť


dýchnuť, -ne, -nu, -chol dok.

1. nabrať vzduch do pľúc a vypustiť ho: Kedy-tedy ešte dýchol, už dokonával. (Taj.)

2. (komu čo do čoho, na čo; na koho) vypustiť vzduch z pľúc, vydýchnuť, fúknuť: d. niekomu dym do tváre, d. si do rúk, na ruky; Nože dýchnite na mňa! (Heč.)

nebolo počuť ani d. bolo celkom ticho; ani nedýchnuť byť celkom ticho;

3. expr. (čím) prejaviť sa navonok nejakou vlastnosťou, vydať niečo zo seba: d. chladom (napr. o vetre)

ani nedýchne pravdou nepovie ani slova pravdy;

nedok. dýchať

Morfologický analyzátor

dýchať nedokonavé sloveso
(ja) dýcham VKesa+; (ty) dýchaš VKesb+; (on, ona, ono) dýcha VKesc+; (my) dýchame VKepa+; (vy) dýchate VKepb+; (oni, ony) dýchajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) dýchal VLesam+; (ona) dýchala VLesaf+; (ono) dýchalo VLesan+; (oni, ony) dýchali VLepah+;
(ty) dýchaj! VMesb+; (my) dýchajme! VMepa+; (vy) dýchajte! VMepb+;
(nejako) dýchajúc VHe+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor