dúha -y dúh ž.
1. oblúk farieb vznikajúci odrazom a lomom slnečných lúčov v daždi: vidieť na oblohe d-u
2. ohnutá doska ako časť steny suda
● expr.: piť ako d. veľa; byť smädný ako d. veľmi;
dúhový príd.: d-é farby farby slnečného spektra;
dúhovo prísl.: d. sfarbený;
dúžka -y -žok ž. zdrob. k 2
dúhovo prísl.
dúhovo prísl. ▶ dúhovými farbami, v dúhových farbách, ako dúha: d. sfarbené sklo; bublina sa d. leskne; ulita s d. sa meniacou modrozelenou farbou; Každú sekundu sa kryštál obracal inou stranou, v očiach sa mi dúhovo menilo svetlo. [A. Chudoba]
dúha1, -y, dúh ž. pestrofarebný oblúk na oblohe, vznikajúci lomom slnečných lúčov na dažďových kvapkách;
pren. a) niečo podobné (tvarom al. farbami) dúhe: A na jej čele svätosti dúha. (Sládk.); b) nádej, symbol nádeje: Má sa zriecť tej dúhy, ktorá sa pnie nad jeho budúcnosťou. (Zúb.)
● piť ako d. veľmi; smädný ako d. veľmi;
dúhový príd.: d. oblúk, d-é farby; sklár. d-é sklo dúhovo sfarbené;
dúhovo prísl.: farbiť, zafarbiť na d.