Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj ssj ssn hssj subst priezviská

dúha -y dúh ž.

1. oblúk farieb vznikajúci odrazom a lomom slnečných lúčov v daždi: vidieť na oblohe d-u

2. ohnutá doska ako časť steny suda

expr.: piť ako d. veľa; byť smädný ako d. veľmi;

dúhový príd.: d-é farby farby slnečného spektra;

dúhovo prísl.: d. sfarbený;

dúžka -y -žok ž. zdrob. k 2

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
dúha ‑y dúh ž.; dúhový; dú­hovo prísl.; dúžka ‑y ‑žok ž.

dúha dúhy dúh ž.

dúha dúhy dúh ž. 1.optický jav v atmosfére v podobe farebného oblúka vyvolaný lomom a odrazom slnečného svetla na vodných kvapkách a obsahujúci všetky farby svetelného spektra: sedemfarebná d.; oblúk dúhy; po búrke sa na oblohe ukázala d.; zažiariť všetkými farbami dúhy; motýliky farebné ako dúha [R. Moric]; Matka cez drobné dúhy sĺz videla iba plecitého mládenca. [M. Krno]
2. ▶ interferenčné farby na tenkom filme ropy, oleja a pod.: olejová d.
3. ▶ ohnutá doska ako časť steny suda: stiahnuť rozoschnuté dúhy obručou
fraz. byť smädný ako dúha veľmi; piť ako dúha veľa, nestriedmoparem. dúha vodu pije už je po daždi, už nebude pršať
dúžka -ky dúžok ž. zdrob. k 3: Vo dvore majú hotové dúžky na sudy. [Ľ. Petrovský]

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

dúha1, -y, dúh ž. pestrofarebný oblúk na oblohe, vznikajúci lomom slnečných lúčov na dažďových kvapkách;

pren. a) niečo podobné (tvarom al. farbami) dúhe: A na jej čele svätosti dúha. (Sládk.); b) nádej, symbol nádeje: Má sa zriecť tej dúhy, ktorá sa pnie nad jeho budúcnosťou. (Zúb.)

piť ako d. veľmi; smädný ako d. veľmi;

dúhový príd.: d. oblúk, d-é farby; sklár. d-é sklo dúhovo sfarbené;

dúhovo prísl.: farbiť, zafarbiť na d.


dúha2, -y, dúh ž. časť steny dreveného suda;

dúžka, -y, -žok ž. zdrob.

dúha1 ž. csl farebný oblúk na oblohe obyčajne po daždi: Po búrki višla dúha (Kociha RS)
F. pije ako dúha (Slov. Ľupča BB) - nestriedmo; smední ako dúha (Rim. Píla RS) - veľmi; dúha vodu pije, už nebude pršat (Rozbehy SEN), po diźdžu dakedi duha vodu pije (Dl. Lúka BAR) - objavuje sa dúha; plátno farbili na dúhi (Val. Dubová DK) - dúhovými farbami; dúhový príd.: Mala dúhovia šeti oblešenia (Kameňany REV)


dúha2 ž. (duha)
1. csl časť steny dreveného suda, kade ap., dúžka: Drevenuo, čo je na sude, sa dúhi (Sklabiná MK); Cekňe bočka, bo duha rosčepena (Smižany SNV); duha (Lamač BRA)
2. drevená latka: Celí košiar je z drevenih dúhou zložení, to sa takie drevenie latke poprikladanie pri sebe (Sklabiná MK)


dúhový p. dúha1

dúha ž
1. oblúk: tri kochy, na kterich temer pri samjch duhach na boku diery (sú) (B. BYSTRICA 17. st); most kamenny strnást dúch aneb sklepeny magycy; na stlúpe wysokem Apollyna, boha ffalessného hamba zlata z duhu stribernu byla okrásena (KrP 1760)
2. pestrofarebný oblúk na oblohe spôsobený lomom slnečných lúčov na dažďových kvapkách: Isis: duha nebeska (VT 1648); arcus: duha na nebi (KS 1763)
3. diel dreveného suda: bednarowj od becžek, cžo do nich duhj nawlacžowal (TRENČÍN 1584); duhy dubowe (ZVOLEN 1620); dagu ty dwogake duhy, gednge budu krywge a druhge hladkie (KRUPINA 18. st)
P. atpn domina Duha (v Bratislavskej 1286); -ový, -ovný príd k 2: barwy duhowee (HL 17. st); šnuruwaczka zelena duhowa; šnuruwaczka sita duhowna hodbawna (LIPTOV 1771-72)

dúha
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) dúha
G (bez) dúhy
D (k) dúhe
A (vidím) dúhu
L (o) dúhe
I (s) dúhou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) dúhy
G (bez) dúh
D (k) dúham
A (vidím) dúhy
L (o) dúhach
I (s) dúhami

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko DÚHA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 77×, celkový počet lokalít: 23, najčastejšie výskyty v lokalitách:
RUŽOMBEROK, okr. LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ (od r. 1996 RUŽOMBEROK) – 15×;
KŇAŽIA (obec DOLNÝ KUBÍN), okr. DOLNÝ KUBÍN – 8×;
MOST PRI BRATISLAVE, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 SENEC) – 8×;
DOLNÝ KUBÍN, okr. DOLNÝ KUBÍN – 6×;
VEĽKÝ BYSTEREC (obec DOLNÝ KUBÍN), okr. DOLNÝ KUBÍN – 6×;
ŽILINA, okr. ŽILINA – 3×;
DOLNÉ DRŽKOVCE (obec VEĽKÉ DRŽKOVCE), okr. TOPOĽČANY (od r. 1996 BÁNOVCE NAD BEBRAVOU) – 3×;
ZLATNO (obec ČESKÉ BREZOVO), okr. LUČENEC (od r. 1996 POLTÁR) – 3×;
KARLOVA VES (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 3×;
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 3×;
...
z dreva, vrátane dúh en bois, y compris les merrains

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu