Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

dúchať -a nedok.

1. fúkať (zúženými) perami: d. do pahreby, do polievky

2. fúkať (význ. 1), fučať, duť, viať: vietor d-a

d. s niekým do jedného vreca byť s ním spolčený; expr. nebude dlho kašu d. a) prekážať b) žiť;

opak. dúchavať -a;

dok. dúchnuť -e -u -chol

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
dúchať ‑a ‑ajú nedok.

dúchať -cha -chajú -chaj! -chal -chajúc -chajúci -chaný -chanie nedok. 1. (do čoho; na čo) ▶ púšťať vzduch obyč. zúženými perami; syn. fúkať: d. do ohňa, do pahreby; d. do horúcej polievky; d. si do dlaní; Dúchala som do horčičiaka, ochladzujúc svoj grog. [H. Zelinová]; Na chodbičke našla Elvíra kľačiacu postavu, astmaticky dúchajúcu do nafukovacieho matraca. [V. Bednár]
2. (ø; do čoho) ▶ (o vetre, o vzduchu) intenzívne sa pohybovať v prúde; syn. fúkať, viať, duť: Z dolných hôr dúchal teplý vetrík. [J. Jonáš]; Vietor ostro, prenikavo hvízdal. Dúchal do skalnej diery. [V. Šikula]
fraz. bude aj do cmaru dúchať, aby sa neobaril je prehnane opatrný; dúchať niekomu do kaše al. dúchať do cudzej kaše miešať sa do cudzích vecí; dúchať proti vetru vynakladať zbytočnú námahu; dúchať s niekým do jedného/do toho istého vreca/mecha al. dúchať s niekým do jednej polievky mať s niekým spoločné, rovnaké (obyč. nedobré) zámery, spolupracovať, byť dorozumený; kováč mu v bruchu mechy dúcha je veľmi hladný; miesto by mu dúchal veľmi sa stará oň, veľmi ho rozmaznáva; nebude dlho/viac kašu dúchať už nebude dlho žiť, skoro umrie; nedá si [od hocikoho] do kaše dúchať nedovolí, aby sa miešali do jeho vecí; vie, odkiaľ vietor dúcha vie, o čo ide, čo je vo veci; vie viac ako len kašu dúchať je šikovný, skúsený ◘ parem. proti vetru sa nedá dúchať to je daromná námaha
opak. dúchavať -va -vajú -val; dok.dúchnuť, zadúchať


dúchnuť -chne -chnu -chni! -chol -chla -chnuc -chnutie dok. 1. (do čoho; na čo) ▶ pustiť vzduch, obyč. zúženými perami; syn. fúknuť: d. do pahreby, na sviečku; d. do heligónu; dúchol na okuliare a utrel ich vreckovkou; Púplava dúchol do obecnej pečiatky. [F. Hečko]; Honvéd hodil rukou, dúchol si na skľavené prsty. [V. Handzová]
2. (ø; do čoho) ▶ (o vetre, o vzduchu) na krátky čas al. zrazu zaviať; syn. fúknuť, zafúkať, zaduť: vietor dúchol do stromov; vetrík ani nedúchol; slabé dúchnutie vetríčka [F. Hečko]; Dvere sa pred ním prudko zabuchli, dúchli na neho ľahkú vôňu voňavky. [J. Puškáš]; neos. Dúchlo naň zatuchnutým povetrím dávno nevetranej haly. [E. B. Štefan] ovanulo ho
dok.dúchať

dúchať p. fúkať 1, 2


duť súvisle a jednosmerne sa pohybovať (o vetre) • fúkaťfučaťdúchať: vietor duje, fúka od severufičaťsvišťaťhvízdať (vydávať pritom vysoký tón): vzduch svišťal okolo násviaťvanúť (s menšou intenzitou): veje teplý vetríkpodúvaťpofukovaťpovievať (chvíľami): od rieky povieval chladvíchoriťvíchriť (s veľkou intenzitou): búrka víchrila za nociburácaťhučať (vydávať aj dunivé zvuky): vietor buráca, hučí


dýchať 1. naberať vzduch do pľúc a vypúšťať ho • odb. respirovať: dýchať, respirovať zhlbokavdychovaťodb. inspirovať (naberať vzduch) • vydychovaťodb. exspirovať (vypúšťať vzduch z pľúc) • dúchaťfúkať (dýchať so zdôraznením výdychu): dúchať, fúkať si do dlanídychčaťfučaťodfukovaťsupieť (prudko a rýchlo dýchať): dychčali od námahyexpr.: fuňaťfunieťfukotaťzdýmať (ťažko, namáhavo dýchať): tlačí vozík a ťažko funí, zdýmaexpr. zried. dychotať

2. p. žiť 1 3. p. vyžarovať 2


fúkať 1. intenzívne sa pohybovať v prúde (o vetre, vzduchu) • dúchaťprúdiť: od severu fúka, dúcha chladný vietorviaťvanúť (s menšou intenzitou): veje, vanie teplý vánokduťfučaťfičať (s väčšou intenzitou): severák duje, fučí celú nocexpr.: fujačiťfukotať (silne) • pofukovaťpodúvaťpoduchovaťpovievať (chvíľami, s menšou intenzitou): už od rána začalo pofukovať, podúvaťťahaťpoťahovaťprefukovaťpredúvaťprevievať (obyč. menej intenzívne a cez niečo): cez škáry oblokov prefukuje, ťahá, poťahuje

2. púšťať vzduch obyč. zúženými perami • dúchať: fúka, dúcha do polievkynafukovať (napĺňať vzduchom): fúka do lopty, nafukuje loptu

3. hovor. prudko vypúšťať vzduch z nosa (a tým uvoľňovať hlien) • siakať: fúkať, siakať do vreckovkyodfukovať: ustavične odfukuje, utiera si nos


spať 1. byť v stave spánku obyč. uložený v ležiacej polohe: spať na posteli, posediačkydet. al. expr.: spinkaťspikaťbúvaťbuvičkaťbuvinkaťbuvikaťhajaťhajenkaťhajinkaťhajkaťhajuškaťspajkať: dieťa sladko spinká, búvaexpr. drichmať: celú noc som nedrichmalexpr. chrápať (obyč. tvrdo spať): chrápe už dve hodinypejor. zdochýnať: zdochýnal celé dopoludnieexpr.: fuňaťfunieťfraz. expr. dúchať kašuhovor. expr. odfukovať (pri spaní hlasno dýchať): funí, odfukuje vo vedľajšej miestnostinár. expr. gabať: gabal by aj do obedaležať: nechaj ho na pokoji, už ležínocovať (spať niekde cez noc): Kde si dnes nocoval?nocľažiť (spávať niekde cez noc) • driemaťexpr.: driemkaťchrapkaťpodriemkavaťpodriemavaťpožmurovať (čiastočne, chvíľami slabo spať): drieme pri knihevyspávať (dlho, veľa spať) • vylihovaťvylihúvaťvylíhať (zbytočne veľa spať)

2. p. súložiť


viať 1. intenzívne sa pohybovať v prúde (o vetre, vzduchu) • vanúť: veje, vanie teplý južný vietorfúkaťdúchať: fúka, dúcha chladný vietorfučaťfičaťduť (s väčšou intenzitou): severák fičí, duje celú nocťahaťtiahnuťprúdiť (obyč. jedným smerom): od hory ťahá chlad; do izby prúdi vzduchexpr. fukotať (silne) • pofukovaťpodúvaťpoduchovaťpovievaťzavievať (obyč. menej intenzívne): vietor príjemne pofukuje; z kuchyne zavieva vôňa koláčovprefukovaťpreťahovaťpredúvať (obyč. cez niečo): cez škáry oblokov prefukuje

2. vlnivo sa pohybovať vo vetre • povievať: v oknách vejú, povievajú záclonylietaťpoletovaťpoletúvaťtrepať satrepotať sa: stužky jej poletujú okolo hlavy; trepoce sa jej šatkapren. plápolať: zástavy plápolajú vo vetrepoet. vlať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

dúchať, -a, -ajú nedok. (bezpredm. i do čoho) viať, duť, fúkať: vietor dúcha, d. do ohňa, do fujary, d. si do dlaní

hovor. dúchať s niekým do jedného vreca, mecha spolupracovať, byť dorozumený; hovor. vie, odkiaľ vietor dúcha vie, čo je vo veci, o čo ide; hovor. d. niekomu do kaše miešať sa do cudzích vecí;

opak. dúchavať, -a, -ajú;

dok. dúchnuť


dúchnuť, -ne, -nu, -chol dok. (do čoho i bezpredm.) zaviať, zaduť, fúknuť: d. do ohňa, vietor dúchol;

nedok. dúchať

Morfologický analyzátor

dúchať nedokonavé sloveso
(ja) dúcham VKesa+; (ty) dúchaš VKesb+; (on, ona, ono) dúcha VKesc+; (my) dúchame VKepa+; (vy) dúchate VKepb+; (oni, ony) dúchajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) dúchal VLesam+; (ona) dúchala VLesaf+; (ono) dúchalo VLesan+; (oni, ony) dúchali VLepah+;
(ty) dúchaj! VMesb+; (my) dúchajme! VMepa+; (vy) dúchajte! VMepb+;
(nejako) dúchajúc VHe+;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor