Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

dôvtipný príd. majúci dôvtip, bystrý, vynachádzavý, dômyselný; svedčiaci o dôvtipe: d. zlepšovateľ; d-á konštrukcia;

dôvtipne prísl.;

dôvtipnosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
dôvtip ‑u m.; dôvtipný; dôvtipne prísl.; dôvtipnosť ‑i ž.

dôvtipný -ná -né 2. st. -nejší príd. ▶ prejavujúci bystrosť, originálnosť myslenia, majúci bystrý um, dôvtip; svedčiaci o dôvtipe; syn. dômyselný: d. človek, žiak, detektív; dôvtipné dieťa; dôvtipná hlava; d. nápad; dôvtipná odpoveď, reč; dôvtipné riešenie; dôvtipná konštrukcia; dôvtipné zariadenie; Ešte že sme boli takí dôvtipní a zariadili všetko tak, že hostia nič nezbadali. [P. Jaroš]; Prehral som, Kamila. Si dôvtipnejšia ako ja. [J. Puškáš]

bystrý 1. ktorý má dobré tempo a ľahkosť (o pohybe); vyznačujúci sa rýchlosťou, prudkosťou • rýchlyrezkýsvižnýsvižký: kráčať bystrými, rýchlymi, rezkými krokmi (op. pomalými); svižný, svižký skok jeleňa; svižné tempoprudký (obyč. o vodnom toku) • obratnývrtkýživýpohyblivý (op. neobratný, ťarbavý): obratné, vrtké, živé pohyby; je to živé, pohyblivé dieťaľahkonohý: ľahkonohí chlapci preskakovali vatrunespráv. čiperný

2. ktorý dobre a rýchlo vníma, reaguje (o človeku, jeho zmysloch, schopnostiach a pod.) • vnímavýchápavý: bystrý, vnímavý, chápavý žiakučenlivý (ktorý sa ľahko učí): učenlivé stvoreniecitlivý: citlivý pozorovateľ, čitateľvtipnýdôvtipnýpremýšľavý: vtipná, dôvtipná, premýšľavá hlavainteligentnýzried.: bystrohlavýbystroumnýostrovtipnýkniž. zastaráv. ostroumný: inteligentné, bystrohlavé, bystroumné, ostrovtipné, ostroumné dievčapohotovýduchaprítomný (ktorý vie včas správne reagovať): je pohotový, duchaprítomnýpredvídavýprezieravýkniž. bystrozraký (majúci bystrý postreh): predvídavý, prezieravý, bystrozraký politikšikovnýchytrýmúdry: šikovné, chytré, múdre dieťa samo objavilo chybuprenikavýostrý: prenikavý úsudok, ostrý zrakpren.: blýskavýiskrivý: blýskavý, iskrivý um

p. aj múdry, jemný 5


dôvtipný prejavujúci bystrosť, originálnosť myslenia (o človeku); svedčiaci o takých vlastnostiach • bystrý: dôvtipný, bystrý žiakvynachádzavývynaliezavýinvenčný (ktorý sa vie vždy vynájsť, nájsť riešenie, prísť s niečím novým): vynaliezavý, vynachádzavý remeselník; invenčné riešeniedômyselný: dômyselná konštrukciaostrovtipnýkniž. ostroumnýmenej časté: bystrohlavýbystroumný: ostrovtipný, bystroumný spoločník na diskusiuinteligentnýduchaplný (prejavujúci inteligenciu, vtip): inteligentná, duchaplná odpoveď; duchaplný rozhovorchytrývtipnýšikovný (rozumovo): chytrá, vtipná, šikovná hlavaexpr. šalamúnsky: šalamúnske riešeniehovor. nápaditý

p. aj bystrý


šikovný 1. ktorý má dobré (telesné al. rozumové) schopnosti, ktorý sa vie uplatniť, presadiť; svedčiaci o šikovnosti (op. nešikovný) • schopný: na prvý pohľad to bol šikovný, schopný človek; šikovný, schopný lekársúcirúčikrepkýexpr.: kaľavnýsvedčnýhovor. akurátny (vyhovujúci zo všetkých stránok): priviedol si súce, rúče dievča do domu; tetka bola jazyčnica, ale kaľavná, akurátna ženaobratnývrtkýsvižnýsvižký (pohybovo šikovný): obratné, vrtké prsty klaviristu behali po klávesoch; s pôžitkom sa dívala na vrtkých, svižných, svižkých tanečníkovzručnýumnýzastar. oberučný (šikovný v práci, obyč. manuálnej): koberce utkané zručnými, umnými rukami starej mamy; oberučný učeňnadanýtalentovaný (ktorý má na niečo talent, nadanie): nadaný, talentovaný študentbystrýchytrýchápavýdôvtipnývynachádzavývynaliezavý (rozumovo šikovný): na svoj vek je chlapček veľmi bystrý, chytrý, chápavý; dôvtipné, vynaliezavé, vynachádzavé dieťa; vynaliezavá, vynachádzavá hlavapodnikavý (ktorý má rád činnosť, aktivitu) • praktický (ktorý si vie poradiť s akoukoľvek prácou, ktorý triezvo rozmýšľa; op. nepraktický): podnikavý sused; je veľmi praktická – poradí si so všetkým samanár. obhoditý

2. p. dobrý 2, pekný 1


vtipný 1. ktorý má bystrý rozum; svedčiaci o tom • dôvtipný: vtipný, dôvtipný človek; vtipný postreh, dôvtipné riešeniedômyselný: dômyselný konštruktér, dômyselné zariadeniebystrý (ktorý má dobrý a rýchly postreh): bystrý žiakduchaplný: duchaplný muž, duchaplná poznámkahovor. šikovný: šikovný študent, expr. šikovný ťahpoet. bystroumný: bystroumné dievča (Jégé)

2. vzbudzujúci radosť, optimizmus, chuť žartovať; plný vtipu • žartovnýveselý: vtipná, veselá, žartovná príhoda; prísť na veselšie myšlienkyhumorný: vznikla humorná situáciaiskrivý: iskrivé ovzdušie

p. aj veselý 2


vynachádzavý ktorý ľahko, rád vynachádza (spôsob riešenia situácie a pod.) • vynaliezavý: dieťa je pri hre vynachádzavé, vynaliezavédômyselný (ukazujúci bystrosť mysle): dômyselný konštruktérdôvtipný (ktorý má dôvtip): dôvtipný študenthovor. nápaditýbystrý (majúci dobrý a rýchly postreh): bystrý pozorovateľexpr. vymýšľavý (Alexy)pren. expr. šalamúnsky (ktorý sa vie vynájsť): šalamúnske riešeniekniž. invenčný

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

dôvtipný príd. prejavujúci bystrosť mysle, bystrý um: d. človek, d-á odpoveď, d-é riešenie;

dôvtipne prísl.;

dôsvtipnosť, -ti ž.

Morfologický analyzátor

dôvtipný prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) dôvtipný; (bez) dôvtipného; (k) dôvtipnému; (vidím) dôvtipného; (o) dôvtipnom; (s) dôvtipným;

(dvaja) dôvtipní; (bez) dôvtipných; (k) dôvtipným; (vidím) dôvtipných; (o) dôvtipných; (s) dôvtipnými;


(jeden) dôvtipnejší; (bez) dôvtipnejšieho; (k) dôvtipnejšiemu; (vidím) dôvtipnejšieho; (o) dôvtipnejšom; (s) dôvtipnejším;

(traja) dôvtipnejší; (bez) dôvtipnejších; (k) dôvtipnejším; (vidím) dôvtipnejších; (o) dôvtipnejších; (s) dôvtipnejšími;


(jeden) najdôvtipnejší; (bez) najdôvtipnejšieho; (k) najdôvtipnejšiemu; (vidím) najdôvtipnejšieho; (o) najdôvtipnejšom; (s) najdôvtipnejším;

(dvaja) najdôvtipnejší; (bez) najdôvtipnejších; (k) najdôvtipnejším; (vidím) najdôvtipnejších; (o) najdôvtipnejších; (s) najdôvtipnejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) dôvtipný; (bez) dôvtipného; (k) dôvtipnému; (vidím) dôvtipný; (o) dôvtipnom; (s) dôvtipným;

(tri) dôvtipné; (bez) dôvtipných; (k) dôvtipným; (vidím) dôvtipné; (o) dôvtipných; (s) dôvtipnými;


(jeden) dôvtipnejší; (bez) dôvtipnejšieho; (k) dôvtipnejšiemu; (vidím) dôvtipnejší; (o) dôvtipnejšom; (s) dôvtipnejším;

(štyri) dôvtipnejšie; (bez) dôvtipnejších; (k) dôvtipnejším; (vidím) dôvtipnejšie; (o) dôvtipnejších; (s) dôvtipnejšími;


(jeden) najdôvtipnejší; (bez) najdôvtipnejšieho; (k) najdôvtipnejšiemu; (vidím) najdôvtipnejší; (o) najdôvtipnejšom; (s) najdôvtipnejším;

(dva) najdôvtipnejšie; (bez) najdôvtipnejších; (k) najdôvtipnejším; (vidím) najdôvtipnejšie; (o) najdôvtipnejších; (s) najdôvtipnejšími;


ženský rod

(jedna) dôvtipná; (bez) dôvtipnej; (k) dôvtipnej; (vidím) dôvtipnú; (o) dôvtipnej; (s) dôvtipnou;

(tri) dôvtipné; (bez) dôvtipných; (k) dôvtipným; (vidím) dôvtipné; (o) dôvtipných; (s) dôvtipnými;


(jedna) dôvtipnejšia; (bez) dôvtipnejšej; (k) dôvtipnejšej; (vidím) dôvtipnejšiu; (o) dôvtipnejšej; (s) dôvtipnejšou;

(dve) dôvtipnejšie; (bez) dôvtipnejších; (k) dôvtipnejším; (vidím) dôvtipnejšie; (o) dôvtipnejších; (s) dôvtipnejšími;


(jedna) najdôvtipnejšia; (bez) najdôvtipnejšej; (k) najdôvtipnejšej; (vidím) najdôvtipnejšiu; (o) najdôvtipnejšej; (s) najdôvtipnejšou;

(tri) najdôvtipnejšie; (bez) najdôvtipnejších; (k) najdôvtipnejším; (vidím) najdôvtipnejšie; (o) najdôvtipnejších; (s) najdôvtipnejšími;


stredný rod

(jedno) dôvtipné; (bez) dôvtipného; (k) dôvtipnému; (vidím) dôvtipné; (o) dôvtipnom; (s) dôvtipným;

(štyri) dôvtipné; (bez) dôvtipných; (k) dôvtipným; (vidím) dôvtipné; (o) dôvtipných; (s) dôvtipnými;


(jedno) dôvtipnejšie; (bez) dôvtipnejšieho; (k) dôvtipnejšiemu; (vidím) dôvtipnejšie; (o) dôvtipnejšom; (s) dôvtipnejším;

(štyri) dôvtipnejšie; (bez) dôvtipnejších; (k) dôvtipnejším; (vidím) dôvtipnejšie; (o) dôvtipnejších; (s) dôvtipnejšími;


(jedno) najdôvtipnejšie; (bez) najdôvtipnejšieho; (k) najdôvtipnejšiemu; (vidím) najdôvtipnejšie; (o) najdôvtipnejšom; (s) najdôvtipnejším;

(štyri) najdôvtipnejšie; (bez) najdôvtipnejších; (k) najdôvtipnejším; (vidím) najdôvtipnejšie; (o) najdôvtipnejších; (s) najdôvtipnejšími;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor