dôverovať nedok. mať dôveru k niekomu, k niečomu, veriť: d. synovi, d. v úspech; musíš si viac d.
dôverovať -ruje -rujú -ruj! -roval -rujúc -rujúci -rovanie nedok.
dôverovať -ruje -rujú -ruj! -roval -rujúc -rujúci -rovanie nedok. (komu, čomu; v čo) ▶ cítiť náklonnosť, mať dôveru k niekomu, k niečomu, v niečo, byť presvedčený o spoľahlivosti, dôveryhodnosti niekoho; syn. veriť: d. synovi, priateľovi; možno mu d.; neradno slepo d. každému; d. niekomu vo všetkom; d. vo vlastné sily, vlastným silám, svojim schopnostiam; d. v úspech; veľmi tomu nedôveruje; musíš si viac d.; príliš si d. mať priveľkú sebadôveru, sebaistotu; Nedôverovali si, podozrievali sa. [P. Jaroš] ◘ parem. dôveruj, ale preveruj!
dôverovať cítiť náklonnosť a dôveru k niečomu, k niekomu, v niečo • mať dôveru: dôveroval synovi; mal dôveru v úspechy • veriť • spoliehať sa: veril kolektívu, spoliehal sa na vlastné sily • kniž. úfať (sa): úfal sa v deťoch
veriť 1. byť presvedčený o dôveryhodnosti, spoľahlivosti, pravdovravnosti niekoho • dôverovať: verí, dôveruje synovi • kniž. zastar. verovať
2. byť presvedčený o kladnom vývoji niečoho • dúfať • mať nádej: verí, dúfa v uzdravenie; máme nádej, že zvíťazíme • kniž. nádejať sa • kniž. zastar. verovať
3. hovor. (v zápore) nebyť schopný • nemôcť • nevedieť: neverí, nevie sa už dočkať konca; nemôže sa dočkať prázdnin
dôverovať, -uje, -ujú nedok. (komu, čomu, zastar. i v koho, v čo, v kom, v čom) veriť, mať dôveru, spoliehať sa: Ale Justín sa odťahoval od toho, nedôveroval si, bál sa. (Tat.) Pani nikomu nedôveruje, nikomu neverí. (Tim.) Dôveroval životu ako vlastným dlaniam. (Gab.) V tebe dôverujem, Anica. (Vaj.)
dôverovať nedok. csl veriť, mať dôveru: Ňedúveruj každiemu človekovi! (Dol. Lehota DK); Nemuožem hej duoveruvať (Bobrovec LM); Ale on temu nedovierovau̯ (Jablonové MAL); Ňedoverovaľi me jim aňi jednomu (Sobrance) F. nedúveruje ani bratovi (Kameňany REV) - nikomu
dôveriť (sa), dôverovať (sa) [dó-, dú-] ndk veriť, mať dôveru, spoliehať sa: acz bis ste nedowierziely, chci wam kleyt dostateczni zgednati (PODOLÍNEC 1455); swetu nikdj duweriti; žaden at nedowěruge (SK 1697); proto nezufam, než w Krystu Panu memu duwerjm se (PoP 1723-24); oni mne nedowerugu (BÁNOVCE n. B. 1730); tak budze (žena) darom boszkim, na chtoru se doverovatz móse sertzo músa jejiho (AgR 1758); ked nemožess o geho dobrote welmy duwerowati; ked len w ňeho duwerugess (BlR 18. st)