Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

dôverný príd.

1. kt. má našu dôveru, blízky; svedčiaci o dôvere: d. známy, d. kamarát; d-é pohladkanie

2. osobne blízky, intímny: udržiavať d. vzťah, d-é styky s niekým

3. vzbudzujúci vzájomnú dôveru: d-é prostredie rodiny

4. neprístupný verejnosti, neverejný, tajný: d-á informácia, d. rozhovor;

dôverne prísl.: d. poznať niekoho; d. povedať;

dôvernosť -i ž.

1. k dôverný

2. dôverná vec: len nijaké d-i!

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
dôverný; dôverne prísl.; dôvernosť ‑i ‑í ž.

dôverný -ná -né 2. st. -nejší príd.

dôverný -ná -né 2. st. -nejší príd. 1.ktorý má dôveru; vzbudzujúci dôveru; svedčiaci o dôvere; syn. blízky, priateľský, úprimný: d. priateľ; dôverná osoba; dôverné priateľstvo; vytvoriť dôverné ovzdušie; použiť dôvernejší tón; dôverný smiech [J. C. Hronský]; Ozve sa mu dôverným hlasom. [D. Tatarka]; Jeho dôverný vzťah k bratovi sa nalomil. [R. Jašík]
2.osobne al. telesne blízky; syn. súkromný, intímny: dôverná chvíľka; dôverné záležitosti; dôverné oslovenie; d. pozdrav; dôverná známosť; d. dotyk; maliarove dôverné zátišia; volali sa dôvernými menami; nadviazať d., dôvernejší vzťah, styk s niekým; Mohla som sa teda osmeliť klásť jej aj všelijaké dôverné otázky. [Ľ. Zúbek]
3. ▶ na verejnosti nerozšírený, prístupný iba istým, zasväteným osobám; syn. diskrétny, neverejný, tajný: d. list, spis, rozkaz; d. rozhovor; dôverná porada, schôdzka; dôverné stretnutie, oznámenie; prezradiť dôverné veci, informáciedôverná znalosť niečoho dôkladná, úplná, zahŕňajúca všetko i s podrobnosťami; prísne dôverné! pečiatka na spisoch a pod.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

blízky 1. priestorovo al. časovo málo vzdialený (op. ďaleký) • bezprostrednýneďalekýneširoký (op. široký): blízke, bezprostredné, neširoké okolie; blízky, neďaleký lesskorý (časovo blízky): blízka, skorá budúcnosťdohľadný (časovo blízky): v blízkom, dohľadnom časeexpr.: blízučkýblízunký

2. spojený rodinnými, priateľskými vzťahmi, spoločným pôvodom, spoločnými vlastnosťami a pod. (op. vzdialený) • neďalekýpokrvný: blízka, neďaleká rodina; blízky, pokrvný príbuznýdôverný: dôverný priateľsympatický (vyvolávajúci náklonnosť): je mi sympatická od prvej chvílepríbuznýspriaznenýspríbuznený: príbuzné kultúry; príbuzné, spriaznené povahy; spriaznené, spríbuznené dušesesterskýbratský: sesterská organizácia, bratský národpodobný: naše názory sú si blízke, podobné (op. rozdielne, odlišné) • bezprostrednýtesnýúzkypriamy (veľmi blízky): bezprostredný, tesný, úzky, priamy vzťah, kontaktexpr.: blízučkýblízunkýblízulinký


dôverný 1. ktorý má dôveru; vzbudzujúci dôveru; svedčiaci o dôvere • blízkyzried. dôveryplný: dôverný, blízky priateľ; dôverná, dôveryplná osobaintímnysúkromnýosobný (týkajúci sa intimity, súkromia): intímne prostredie; intímne, súkromné, osobné vecifamiliárnyrodinný (bezprostredný, ako doma, v rodine): familiárna, rodinná atmosféra; familiárne oslovenieodb. hypokoristický (o slovách)

2. na verejnosti nerozšírený, prístupný iba zasvätencom • tajnýneverejný (op. verejný): dôverné, tajné informácie; dôverný, neverejný spisdiskrétny: diskrétny rozhovor


familiárny odrážajúci blízky al. príbuzenský vzťah, charakteristický pre taký vzťah • rodinnýdomácky: vytvoriť familiárne, rodinné prostredie; familiárne, domácke osloveniedôverný: dôverné správaniepriateľskýnenútenýuvoľnený (op. odmeraný, kontrolovaný, oficiálny): priateľská, nenútená, uvoľnená atmosféra; priateľský, nenútený rozhovor, prejavlingv. hypokoristický (o slove používanom v dôvernom styku): hypokoristický výraz


maznavý 1. prejavujúci kladné city slovami, nežnosťami, láskaním • milýnežnýláskavý: maznavý, milý, láskavý tón reči; nežné, láskavé pohladkaniefamiliárnydôverný: familiárne, dôverné oslovenie

2. podobný reči malých detí • strojenýafektovanýneprirodzený: maznavá, strojená, afektovaná výslovnosť; maznavý, neprirodzený tón príhovoru


náladový 1. ktorý podlieha náladám a rýchlym zmenám nálad; svedčiaci o tejto vlastnosti (op. vyrovnaný): dievčence bývajú náladové; jej konanie je zväčša náladovévrtkavývrtošivýrozmarný (podliehajúci chvíľkovým náladám, chúťkam): neznášam vrtkavé, vrtošivé ženy; máš vrtošivé, rozmarné správanienestálypremenlivýchvíľkovýpren. expr. aprílový (bez stálosti v nálade, v rozhodnutiach a pod.; op. stály): náladový, nestály politik; náladové, premenlivé rozhodnutia; chvíľkový, aprílový človek

2. ktorý pôsobí na náladu, vyvoláva istú náladu: náladová hudbaintímnydôverný (vyvolávajúci uvoľnenú náladu, pocit súkromia): náladové, intímne osvetlenie; náladové, dôverné tóny hudby


nenútený ktorý nie je vynútený; ktorý je bez obmedzení, bez upätosti, strohosti (op. silený; násilný) • nenásilný: učiteľ zvolil nenútený, nenásilný spôsob presviedčaniaprirodzenýnestrojenýbezprostredný (bez vynútenej pretvárky): reagoval prirodzeným, nestrojeným smiechom; očarovala nás svojím nestrojeným, bezprostredným správanímspontánny: diváci prejavovali nenútené, spontánne nadšeniedôvernýfamiliárnydomácky (op. oficiálny, škrobený): nadpriadol s nami dôverný, familiárny rozhovor; utvorili mu domácke prostredieuvoľnenýležérnynedbanlivýkniž. nonšalantný (op. upätý): neskôr sa rozprúdila uvoľnená zábava; imponoval mi jeho ležérny, nedbanlivý, nonšalantný spôsob vyjadrovania; mať uvoľnený, ležérny výraz tváreneviazanývoľnýslobodný (bez obmedzení): neviazaná debata; rozhodol sa pre voľné, slobodné umenie; žili vo voľnom, slobodnom zväzku


neoficiálny ktorý nemá úradný ráz, ktorý je bez úradného overenia (op. oficiálny, úradný) • neúradný: neoficiálna, neúradná správa; neúradný činiteľdomácky (používaný v rodinnom prostredí): domácka podoba menanenútenýdôvernýsúkromnýfamiliárny (ktorý nie je určený pre širokú verejnosť al. na zverejnenie): nenútený, dôverný rozhovor; použiť dôverný, familiárny tónneverejnýkuloárovýkuloárny (konaný bez účasti verejnosti): neverejné, kuloárne rokovanianezákonnýsvojvoľný (úradne, zákonom nepovolený): nezákonný, svojvoľný predajnelegálnyilegálny (zákonom zakázaný): nelegálna, ilegálna činnosťpokútnytajnýskrytýčiernypren. pejor. partizánsky (oficiálne nepovolený, a preto zatajovaný): tajná organizácia; skryté formy obohacovania sa; pokútny, čierny obchod; skrytý, partizánsky spôsob odboja


neverejný konaný bez účasti verejnosti, bez verejnej kontroly; známy iba úzkej skupine ľudí (op. verejný): neverejné súdne konanietajný (zámerne skrytý, utajený): neverejné, tajné hlasovanie; tajná schôdzka; tajná informáciadôvernýdiskrétny (obmedzený na skupinu dôveryhodných, spriaznených ľudí): dôverné, diskrétne stretnutie; poskytnúť dôverné, diskrétne správyfraz. za zatvorenými dverami: zasadanie za zatvorenými dveramisúkromný (týkajúci sa osobného života mimo verejnosti; poskytnutý v súkromí al. dôverne): neverejný, súkromný život politika; súkromný rozhovorosobnýprivátny (týkajúci sa súkromnej osoby, nie verejného činiteľa; op. oficiálny): osobný, privátny názor politika; osobný tón (v rozhovore)neúradný (op. úradný): neúradný prejav

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

dôverný príd.

1. osobne blízky, priateľský, úprimný: d. priateľ;

2. majúci zostať v tajnosti, neverejný, tajný, diskrétny: d. spis, d-á zpráva, d-á schôdza, porada, d-é informácie;

dôverne prísl.: d. sa rozprávať, d. sa usmiať;

dôvernosť, -ti ž.

1. dôverný, priateľský pomer, úprimnosť;

2. diskrétnosť, tajnosť: d. spisu;

3. diskrétna, tajná vec: povedať niekomu veľa d-í

dôverný príd.
1. úprimný, blízky: To je edon dúverní šlovek (Kameňany REV); Sú veľmi dúverní kmotrové (Kociha RS); Já som k ňej bola ždi dúverná (Bánovce n. Bebr.)
2. diskrétny, tajný: Ja ván tak poviem dúvernú praudu, ako je, on si rád vipiu̯ (Devičie KRU); A teraz vám, reku, takuo veľmi dúvernuo písmo prečítam (Dol. Lehota DK)

dôverný [do-, dú-] príd
1. dôveryhodný, vierohodný: na tolko jest se znal tajiť a za dúverního predávať (BR 1785)
L. ku zepsany meg poslaneg wuly nize psane duwerne osoby wislal (KRUPINA 1685) práv kt. majú všeobecnú dôveru
2. osobne blízky, priateľský: mwdry a opatrny pany prythele a susedy mne duwerny (ORAVA 1605); fidus amicus: dúwerny prjtel (KS 1763); subst d. m vierohodný človek: pristupil ke mne geden z duwernych (SK 1697); -e prísl s dôverou: důwerňe ťe wzýwame (CC 1655); aby duowerně po řzebryku hoře wstupowaly (SPo 1690); ga bich to druhey neoznamila, ale tebe duwerne powim (JASENICA 1704); -osť [dô-, do-, dú-] ž
1. dôveryhodnosť:
L. pro lepssy toho duowernost (B. ŠTIAVNICA 1583) pre väčšiu vieryhodnosť (súčasť formúl v listinách); daly sme prytysknuty pro lepssy gystotu a duwernost peczet (PRIEVALY 1631)
2. dôvera: tu dowiernost k panv nebossczykowi mage (B. BYSTRICA 1564); wul tež z duwernostj rad by seno gesti (BV 1652); welká mezi wami bila dúvernost (BR 1785)

Zvukové nahrávky niektorých slov

dôverný: →speex →vorbis
a iné dôverné informácie et autres informations confidentielles
a všetci dôverní priatelia et tous les intimes
citlivé a dôverné údaje données sensibles et confidentielles
chcel žiť v dôvernej voulu vivre dans l'intimité
nie, iba niekoľko dôverných známych non, quelques intimes seulement
ostatné dôverné informácie môže autres informations confidentielles peut
príbuzných a dôverných priateľov parents et les amis
štyroch dôverných priateľov, ktorí quatre de ses amis intimes qui
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu