dôstojný príd.
1. požívajúci vážnosť, úctu, vážený, ctený: d. učenec
2. vážny, vznešený: d-é správanie, pohyby
3. významom primeraný, zodpovedajúci, vhodný: d. nasledovník niekoho; učiteľ d. svojho mena;
dôstojne prísl.: d. pôsobiť;
dôstojnosť -i ž.
● to je pod ľudskú d. ponižujúce
dôstojne 2. st. -nejšie prísl. ▶ primeraným, zodpovedajúcim, dôstojným spôsobom; s určitou vážnosťou, vznešenosťou; op. nedôstojne: d. sa správať, vystupovať; pôsobiť d.; kráčať, tváriť sa, vyzerať, hovoriť d.; d. sa rozlúčiť; d. reprezentovať krajinu; d. oslávená storočnica; dôstojnejšie žiť
1. spoločensky vážený, úctyhodný: d. človek, d-á osobnosť;
2. vážny, vznešený: d. krok, d-á chôdza, d-é pohyby;
3. primeraný, vhodný, zodpovedajúci (v pomere k niekomu, k niečomu): d. súper, d. nasledovateľ, d. žiak niekoho;
4. cirk. titul a oslovenie duchovného: d. pán farár, dekan, kaplán, d. pán senior;
dôstojne prísl.: d. sa správať;
dôstojnosť, -ti ž.
1. vážnosť
● to je pod ľudskú d. to ponižuje človeka;
2. cirk. titul a oslovenie duchovného: Za vrchstolom sedí jeho dôstojnosť. (Kuk.)