dôstojný príd.
1. spoločensky vážený, úctyhodný: d. človek, d-á osobnosť;
2. vážny, vznešený: d. krok, d-á chôdza, d-é pohyby;
3. primeraný, vhodný, zodpovedajúci (v pomere k niekomu, k niečomu): d. súper, d. nasledovateľ, d. žiak niekoho;
4. cirk. titul a oslovenie duchovného: d. pán farár, dekan, kaplán, d. pán senior;
dôstojne prísl.: d. sa správať;
dôstojnosť, -ti ž.
1. vážnosť
● to je pod ľudskú d. to ponižuje človeka;
2. cirk. titul a oslovenie duchovného: Za vrchstolom sedí jeho dôstojnosť. (Kuk.)