dôstojník -a mn. -ci m. nositeľ vyššej voj. hodnosti (u nás od podporučíka po plukovníka): nižší, vyšší d.; povýšiť do hodnosti d-a;
dôstojníčka -y -čok ž.;
dôstojnícky príd.: d-a hodnosť, uniforma
dôstojník -ka pl. N -íci G -kov m. ▶ príslušník ozbrojených síl s vojenskou hodnosťou: štábny, styčný, operačný d.; letecký, lodný, palubný, námorný d.; veliaci, službukonajúci d.; záložný d., d. v zálohe; nižší dôstojníci podporučík, poručík, nadporučík, kapitán; vyšší dôstojníci major, podplukovník, plukovník; d. z povolania; povýšiť do hodnosti dôstojníka; vyradiť dôstojníkov ▷ dôstojníček -čka pl. N -čkovia m. zdrob. iron.: malý, bezvýznamný d.; Protivili sa mu mladí dôstojníčkovia, ktorí sa už videli v generálskych uniformách. [J. Papp]; dôstojníčka -ky -čok ž.
dôstojník nositeľ vyššej vojenskej hodnosti • zastar. al. hovor. oficier: vyšší, nižší dôstojník, oficier • voj. slang. lampasák (vysoký dôstojník)
dôstojník, -a, mn. č. -ci m. nositeľ vyššej vojenskej hodnosti: aktívny, záložný d., vyšší, nižší d.;
dôstojníčka, -y, -čok ž.;
dôstojnícky príd.: d. sbor, d-a škola;
dôstojníctvo, -a str. hromad. dôstojníci, dôstojnícky sbor
(jeden) dôstojník; (bez) dôstojníka; (k) dôstojníkovi; (vidím) dôstojníka; (ó) dôstojník!; (o) dôstojníkovi; (s) dôstojníkom;
(dvaja) dôstojníci; (bez) dôstojníkov; (k) dôstojníkom; (vidím) dôstojníkov; (ó) dôstojníci!; (o) dôstojníkoch; (s) dôstojníkmi;