Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

dôsledok -dku m. čo z daného logicky vyplýva, konzekvencia: vyvodiť d-y z niečoho; v konečnom d-u napokon;

dôsledkový príd.: gram. d-á vedľajšia veta;

v dôsledku predl. s G kniž. vyj. príčinu: v d. toho (sa pokus nepodaril) preto ...

dôsledok -dku pl. N -dky m. 1. ▶ čo z daných skutočností logicky vyplýva: právne, spoločenské, morálne dôsledky konania; priamy, bezprostredný, logický d.; môže to mať pozitívne i negatívne dôsledky; domyslieť, predvídať, zvážiť prípadné, možné dôsledky; vyvodiť dôsledky z niečoho; to je d. toho, že sa nepripravil; vaše konanie bude mať nepríjemné dôsledky; Prijal som jej hru, ale práve teraz som si uvedomil jej nepredvídané dôsledky. [A. Chudoba] □ v konečnom dôsledku napokon, konečne
2. log. ▶ v usudzovaní záver deduktívne odvodený z predpokladu
▷ v dôsledku predl. s G ▶ vyjadruje príčinu, dôvod; syn. pre: v dôsledku zvýšenia, zníženia dodávky tepla; v dôsledku rastu, poklesu cien; v dôsledku zlyhania; v dôsledku nedostatku peňazí ich plán stroskotal

dôsledok, -dku m.

1. čo z daných skutočností logicky vyplýva, konzekvencia: z toho (napr. z našich úvah) vyplývajú takéto d-y; vyvodiť z niečoho d-y;

log. myšlienka vyplývajúca z predchádzajúcej ako zo svojho dôvodu

● do (všetkých, úplných, konečných) d-ov úplne, celkom, až do úplného vyriešenia; kniž. v d-u toho preto; kniž. v konečnom d-u (v konečných d-och) napokon, konečne;

2. nespráv. účinok, následok: „d. choroby“, správ. následok;

dôsledkový príd.: gram. d-á veta druh vedľajšej vety v príčinnom súvetí

(jeden) dôsledok; (bez) dôsledku; (k) dôsledku; (vidím) dôsledok; (ó) dôsledok!; (o) dôsledku; (s) dôsledkom;

(tri) dôsledky; (bez) dôsledkov; (k) dôsledkom; (vidím) dôsledky; (ó) dôsledky!; (o) dôsledkoch; (s) dôsledkami;