dôsledok -dku m. čo z daného logicky vyplýva, konzekvencia: vyvodiť d-y z niečoho; v konečnom d-u napokon;
dôsledkový príd.: gram. d-á vedľajšia veta;
v dôsledku predl. s G kniž. vyj. príčinu: v d. toho (sa pokus nepodaril) preto ...
dôsledkový -vá -vé príd. lingv. ▶ súvisiaci s vyjadrením dôsledku: d. vzťah, význam; dôsledkové spojky (nuž, preto, a preto, a tak); dôsledkové súvetie spojenie dvoch hlavných viet, v ktorých druhá veta vyjadruje dôsledok prvej vety
dôsledok, -dku m.
1. čo z daných skutočností logicky vyplýva, konzekvencia: z toho (napr. z našich úvah) vyplývajú takéto d-y; vyvodiť z niečoho d-y;
log. myšlienka vyplývajúca z predchádzajúcej ako zo svojho dôvodu
● do (všetkých, úplných, konečných) d-ov úplne, celkom, až do úplného vyriešenia; kniž. v d-u toho preto; kniž. v konečnom d-u (v konečných d-och) napokon, konečne;
2. nespráv. účinok, následok: „d. choroby“, správ. následok;
dôsledkový príd.: gram. d-á veta druh vedľajšej vety v príčinnom súvetí
(jeden) dôsledkový; (bez) dôsledkového; (k) dôsledkovému; (vidím) dôsledkového; (ó) dôsledkový!; (o) dôsledkovom; (s) dôsledkovým;
(dvaja) dôsledkoví; (bez) dôsledkových; (k) dôsledkovým; (vidím) dôsledkových; (ó) dôsledkoví!; (o) dôsledkových; (s) dôsledkovými;
(jeden) dôsledkový; (bez) dôsledkového; (k) dôsledkovému; (vidím) dôsledkový; (ó) dôsledkový!; (o) dôsledkovom; (s) dôsledkovým;
(tri) dôsledkové; (bez) dôsledkových; (k) dôsledkovým; (vidím) dôsledkové; (ó) dôsledkové!; (o) dôsledkových; (s) dôsledkovými;
(jedna) dôsledková; (bez) dôsledkovej; (k) dôsledkovej; (vidím) dôsledkovú; (ó) dôsledková!; (o) dôsledkovej; (s) dôsledkovou;
(dve) dôsledkové; (bez) dôsledkových; (k) dôsledkovým; (vidím) dôsledkové; (ó) dôsledkové!; (o) dôsledkových; (s) dôsledkovými;
(jedno) dôsledkové; (bez) dôsledkového; (k) dôsledkovému; (vidím) dôsledkové; (ó) dôsledkové!; (o) dôsledkovom; (s) dôsledkovým;