dôraz -zu m. 1. ▶ ráznosť, rozhodnosť konania; takéto konanie: žiadať niečo s (osobitným) dôrazom; postupovať, konať s dôrazom; hráčom na ihrisku chýbal d.; Niet dôrazu v osobných súbojoch a v zakončovaní útočných akcií. [Vč 1982] 2. ▶ pripisovanie dôležitosti, závažnosti niečomu; intenzívne, zvýšené zameranie sa na niečo, zvýšená pozornosť niečomu; syn. zdôrazňovanie: prepiaty d. na hygienu; d. na vlastníctvo; d. na využitie lanovky v letnej sezóne □ klásť, položiť, dávať, dať dôraz na niečo zdôrazňovať, zdôrazniť, vyzdvihovať, vyzdvihnúť 3. ▶ zosilnenie, zväčšenie intenzity hlasu: rytmický d. na slabike; vysloviť posledné slovo s dôrazom; povedať niečo s citovým dôrazom, bez dôrazu; A s dôrazom dodal: - Niečo ti jednako chýba! [M. Urban] 4. lingv. ▶ výrazné intonačné vyzdvihnutie prízvučnej slabiky, slova al. slovného spojenia na ktoromkoľvek mieste vo vete al. výpovedi, vetný prízvuk: v spisovnej slovenčine je d. na prvej, prízvučnej slabike slova ▷ s dôrazom na predl. s A publ. ▶ vyjadruje zreteľ, zameranie na niečo; syn. so zreteľom, so zameraním: výroba s dôrazom na kvalitu; oživiť rozvoj s dôrazom na tvorbu nových pracovných miest; Úroveň rukopisov s dôrazom na originalitu textov posúdi odborná porota. [LT 1998]