dochádzať, -a, -ajú i dochodiť1, -í, -ia nedok.
1. častejšie, pravidelne prichádzať, prichodiť niekam: d. vlakom do školy, do práce; dochádzajú nám chýry (Tim.); dochádzajú nám listy (Šolt.); Sedliak najradšej dochodí po doktora v nedeľu. (Kuk.)
2. (kam, odkiaľ) približovať sa, blížiť sa, prichádzať, prichodiť: Keď dochádzali k bráne, vybehol k nej Ďurko. (Bod.) Potok hadil sa zďaleka, ktovie, z ktorých až vrchov dochodil. (Šolt.)
3. (k čomu) dospievať, dostávať sa, dosahovať niečo: d. k záveru, k výsledku, k presvedčeniu;
4. (komu) končiť sa, prestávať, byť pred úplným spotrebovaním: Strelivo vám dochádza. Vaše postavenie je beznádejné. (Karv.) Podmaníkovi dochodil čas, keď sa mal zísť výbor. (Tat.)
● dochádza mu dych nestačí;
5. (komu na čo, zried. i čoho, i s neurč., neos., najmä v zápore) stačiť, byť niečoho dosť, mať dosť: Anča vstala dnes o polnoci, a ešte jej času nedochodí. (Tim.) Slúžku držať ti nedochodí. (Kuk.) Akoby mali tisíce a z tých stačilo a dochodilo ešte i na doktora. (Taj.) A na také (cigary) vám dochádza? (Tim.)
6. (k čomu, neos.) nastávať, stávať sa, vyskytovať sa: dochádza, dochodí (dochádzalo, dochodilo) k zmenám, k násilnostiam, k bitkám, k omylom;
7. hovor. dozrievať: Jačmeň už tiež dochodí. (Kuk.);
dok. dôjsť
|| dochodiť sa nár. dohadovať sa, škriepiť sa: Keď sa už máme dochodiť, dochoďmeže sa celkom. (Kuk.)
dôjsť, dôjde, dôjdu, došiel, rozk. dôjdi dok.
1. prísť, chôdzou, dopravným prostriedkom, pohybom sa niekam dostať, dosiahnuť nejaké miesto: d. domov, d. z práce, d. niekam načas, došiel mi list, zpráva, zásielka došla, oznámenie došlo
● nedôjsť ďaleko; nedôjsť nikam málo docieliť, dosiahnuť; nič nedosiahnuť, nedocieliť;
2. dostihnúť, zastihnúť, stihnúť: d. (nedôjsť) na vlak; Veď nedôjdete na stanicu. (Taj.)
3. (koho) zachvátiť, opanovať: Zato už i starého došiel hnev. (Kuk.)
4. (k čomu, zastar. i čoho) dospieť k niečomu, dosiahnuť, docieliť niečo: d. k správnym uzáverom, d. k cenným výsledkom, d. k chybným náhľadom; Takým spôsobom nikdy nedôjdeš do cieľa. (Jégé) Teraz pozoruje, že ani uznania nedôjde. (Tim.)
5. neos. (k čomu, zried. i na čo) uskutočniť sa, stať sa, nastať: došlo k zlepšeniu, k zmene situácie, došlo k vzrušujúcim udalostiam; Došlo až na to, že Ivan bol v škole zavretý. (Šolt.)
6. byť dosť, stačiť, vystačiť: Z toho, čo ti ja posielam, na dohán veru nedôjde. (Kuk.)
7. zried. minúť sa, spotrebovať sa: múka nám došla
● došiel mu dych vyčerpal sa, nevládze;
8. dozrieť, prísť do vyhovujúceho, optimálneho stavu: hrušky došli, dôjdu (napr. po obraní pred dozretím);
9. zried. prestať ísť: hodiny došli;
nedok. dochádzať i dochodiť