dôchodok -dku m.
1. (pravidelný) príjem, zisk: d. vlastníka pôdy, d. z prenájmu; národný d. časť spoloč. produktu tvoriaca novoutvorenú hodnotu
2. pravidelný príjem osôb, kt. nemôžu hradiť náklady na živobytie z prac. príjmu, penzia: starobný, invalidný d.; dostávať d.
3. situácia dôchodcu, penzia: odísť do d-u;
dôchodkový príd.: d. vek, d-é zabezpečenie;
dôchodkovo, dôchodkove prísl.
dôchodok -dku pl. N -dky m.
dôchodok -dku pl. N -dky m. 1. ▶ pravidelný peňažný príjem osoby, ktorá nemôže pracovať a ktorá spĺňa niektoré právne podmienky (vek, odpracované roky, rozsah poškodenia zdravia, stratu živiteľa): starobný d.; invalidný d.; vdovský, sirotský d.; poberateľ dôchodku; žiadateľ o d.; d. za výsluhu rokov poskytovaný baníkom, vojakom a pod.; poberať, vyplácať d.; odísť do predčasného dôchodku; valorizovať, zvýšiť dôchodky; priznať niekomu d.; vznikol mu nárok na d.; žiť z jedného dôchodku; popri dôchodku si niečo privyrobí 2. ▶ situácia, stav dôchodcu; syn. penzia, odpočinok, výslužba: odísť do dôchodku; byť na dôchodku; Som topograf na dôchodku, času mám vyše práva. [Vč 1984] 3. ekon. ▶ pravidelný príjem jednotlivca, firmy al. ekonomiky ako celku za isté časové obdobie vo forme peňazí, statkov al. služieb; syn. výnos, zisk: bezprácny, naturálny d.; nominálny, reálny d.; čistý d. banky; hrubý d. podniku; d. z prenájmu pôdy; národný d. peňažné vyjadrenie hodnoty tovarov a služieb vyprodukovaných v národnom hospodárstve za určitý čas, hrubý národný produkt
dôchodok 1. pravidelný príjem osôb, ktoré nemôžu hradiť náklady na živobytie z pracovného príjmu: starobný, vdovský dôchodok • hovor.: penzia • penzijné • zastar. renta: poberať penziu, rentu • starobné (starobný dôchodok) • invalidné (invalidný dôchodok) • vdovské (vdovský dôchodok) • admin. zastar. výslužné
2. situácia dôchodcu: byť na dôchodku • hovor. penzia: odísť do penzie • zastaráv.: odpočinok • výslužba: profesor na odpočinku, vo výslužbe
3. p. príjem 1, zisk 2
príjem 1. výsledok hospodárskej al. obchodnej činnosti (op. výdavok): v minulom roku mal veľký príjem • zisk (kladný výsledok podnikania, obchodu): podiel na zisku • dôchodok (obyč. pravidelný príjem): dôchodok z prenájmu pôdy • tržba (príjem z predaja): denná tržba • renta (zisk z vlastníctva pôdy, akcií a pod.): pozemková renta • výnos: ročný výnos z obchodovania • výťažok: čistý výťažok hospodárenia • kniž. al. hovor. profit: má z toho veľký profit
2. p. zárobok, plat
zisk 1. čo bolo nadobudnuté, získané: to neprináša nijaký zisk • úžitok: škody je viac ako úžitku • osoh: materiálny osoh • prospech: mať osobný prospech z niečoho
2. kladný výsledok podnikania, obchodu a pod.: predávať so ziskom • výťažok: výťažok hospodárenia • výnos: vysoké hektárové výnosy • príjem: štátne príjmy • tržba (zisk z predaja): denná tržba • dôchodok (pravidelný zisk): dôchodok vlastníka pôdy • kniž. al. hovor. profit: má z toho veľký profit
dôchodok, -dku m. príjem, výnos, zisk; súhrn prijatých, nadobudnutých hodnôt: I vlani bol na ňom (na poli) dobrý dôchodok. (Kuk.); prinášať, donášať d.; pracovný, doživotný, čistý, vedľajší, bezprácny, peňažný, invalidný d.; národný d.; d. z prenájmu, z nehnuteľností;
dôchodkový príd.: d-á daň, d-é poistenie;
dôchodkovo/-e prísl.: d. poistený
dôchodok m. 1. csl úžitok, príjem; výnos, zisk: Malí dóchodog zmo mali lonskiho roku (Kameňany REV); Ponosuje sa, že dóchotkámi ňevistačá, šecko je drahé (Bánovce n. Bebr.); Teraz žiju s toho duchotku (Sobrance); Teraz ja dostávam ako invalidní duochodok (Parížovce LM) L. boční duochodok (Ležiachov MAR) - vedľajší príjem 2. nov. výslužba, odpočinok, penzia: Otchádzau̯ do duochotku (Kľak NB); dôchodkový príd. nov. k 2: dochotková kontrola (Stankovany RUŽ); dvóchotkoví úrat (Újazd TRČ); dóchotková dan (Lukáčovce HLO)
dôchodok p. dôchod1
dôchod1 [dô-, dú-], dôchodok [dô-, do-, dú-; -ok, -ek] m 1. príjem, výnos, úžitok, zisk; práv prijaté al. nadobudnuté hodnoty: zapisy od kohozkolwiek duochoduow (ŽK 1469); gestly neyaky duochodok gest odnekud za chotár (ZVOLEN 1567); polowicze dworu spolu se wsseczkymi duochody wisloboditi magy (SUČANY 1579 E); registr duochodkuw mlinskych (ŽILINA 1610); chramowe duchody (ŠV 1675); duchod mytowy (DUBNICA n. V. 1745); naš duochodok kralovsky, jako jse napravime, aby z takoveho (platu) nasledoval (MB 1759); richtarom dohodek zaopatret se musy (SPIŠ 1785-96) 2. adm daň, dávka, poplatok: od holi cins a duochodek ulozeny každoročne zuplna k zamku platiti a dluzni boli (LIKAVA 1632 U2); ma mitnik duochotky odbyrati (ZVOLEN 1702); ludge mitny duchodek platit neny su powinny (TRENČÍN 1731); dôchodkový príd k 1: obventitius: dúchodkowy (KS 1763); -oček [-eček] dem k 1: mercedula: dúchodeček (KS 1763)