dôchodok -dku pl. N -dky m. 1. ▶ pravidelný peňažný príjem osoby, ktorá nemôže pracovať a ktorá spĺňa niektoré právne podmienky (vek, odpracované roky, rozsah poškodenia zdravia, stratu živiteľa): starobný d.; invalidný d.; vdovský, sirotský d.; poberateľ dôchodku; žiadateľ o d.; d. za výsluhu rokov poskytovaný baníkom, vojakom a pod.; poberať, vyplácať d.; odísť do predčasného dôchodku; valorizovať, zvýšiť dôchodky; priznať niekomu d.; vznikol mu nárok na d.; žiť z jedného dôchodku; popri dôchodku si niečo privyrobí
2. ▶ situácia, stav dôchodcu; syn. penzia, odpočinok, výslužba: odísť do dôchodku; byť na dôchodku; Som topograf na dôchodku, času mám vyše práva. [Vč 1984]
3. ekon. ▶ pravidelný príjem jednotlivca, firmy al. ekonomiky ako celku za isté časové obdobie vo forme peňazí, statkov al. služieb; syn. výnos, zisk: bezprácny, naturálny d.; nominálny, reálny d.; čistý d. banky; hrubý d. podniku; d. z prenájmu pôdy; národný d. peňažné vyjadrenie hodnoty tovarov a služieb vyprodukovaných v národnom hospodárstve za určitý čas, hrubý národný produkt