dórsky príd. k Dór: d. sloh starogréc. stav. sloh
dórsky -ka -ke príd.
dórsky prísl.
dórsky1 -ka -ke príd. ▶ vzťahujúci sa na starogrécky kmeň Dórov; súvisiaci s Dórmi: dórske roľnícke a pastierske kmene; najvýznamnejším dórskym strediskom bola Sparta; d. dialekt nárečie v starej gréčtine; archit. d. sloh najstarší a najjednoduchší antický stĺpový sloh; d. chrám; dórske stavby; d. stĺp žliabkovaný stĺp veľkého priemeru bez pätky a s jednoduchou hlavicou; dórska strohosť; hud. dórska stupnica stará stupnica začínajúca tónom d
dórsky2 prísl. ▶ dórskym dialektom: po d. sa hovorilo na Peloponéze a na Kréte
dórsky, zried. dórický príd. ‹VM› vzťahujúci sa na Dórov (príslušníkov starogréc. kmeňovej skupiny): archit. d. poriadok (sloh) (od 7. stor. pred n. l.) najstarší a najjednoduchší starogréc. architektonický poriadok (sloh) charakterizovaný kanelovaným stĺpom bez pätky a s jednoduchou hlavicou: d. stĺp; d-a hlavica; hud. d-ická stupnica stará stupnica začínajúca sa tónom d
Dór, -a, mn. č. -i/-ovia m. príslušník starogréckeho kmeňa;
dórsky príd.: d. sloh najstarší jednoduchý masívny starogrécky stavebný sloh; stav. d. stĺp žliabkovaný stĺp veľkého priemeru bez pätky
dórsky p. Dór