Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

dávny príd.

1. jestvujúci v ďalekej minulosti al. z nej pochádzajúci, veľmi starý, starodávny: d-i obyvatelia Slovenska, d-a historka

2. časovo veľmi vzdialený: d-a minulosť, d-e storočia

3. dlhoročný, mnohoročný, starý: d-i kamaráti, d. sen

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
dávny

dávny -na -ne 2. st. -nejší príd. 1. ▶ jestvujúci v ďalekej minulosti al. z nej pochádzajúci; syn. dávnoveký, starodávny: dávni obyvatelia Slovenska; dávne obyčaje; dávne pohrebiská, sídliská, vykopávky; naši dávni predkovia; hľadanie dávneho pokladu; Bolo to v dávnych bájnych časoch v Malej Ázii, vo Frýgii, v jej starom hlavnom meste Gordione. [J. Lenčo]; Človek dávnych epoch veril v existenciu nadprirodzených síl, démonov, božstiev. [E. Horváthová]
2.časovo veľmi vzdialený, ale jestvujúci v priebehu života rozprávajúceho (subjektu), obsiahnuteľný jeho pamäťou: bolo to pred dávnymi rokmi; pripomenúť si dávne udalosti; riešiť dávne spory; spomínať na dávne časy; Kľačal dlho vedľa týchto voľakedajších cenností a srdce mu stisla dávna slasť. [P. Jaroš]; O mnohých dávnejších i nie tak dávnych veciach sa nám nežiada hovoriť. [Os 2001]
3.ktorý vznikol v minulosti (v priebehu života rozprávajúceho) a pretrváva dodnes; syn. dlhoročný, odveký: naši dávni priatelia; splniť si dávne túžby; Dávny sen: vystúpiť zrazu v meste, ktoré si zvyklo, že prechádzame nevšímavo okolo. [P. Vilikovský]; Pochválila dávneho zákazníka, aby si ho aj trocha zaviazala. [J. Gregorec]
fraz. od dávnych dáven odjakživa; za dávnych dáven kedysi dávno, v minulosti

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

ďaleký ktorý je vo veľkej vzdialenosti (priestorovej al. časovej; op. blízky) • vzdialený: ďaleký, vzdialený bod; ďaleká, vzdialená budúcnosť; ďalekí, vzdialení príbuzníhovor. ďalší: ďalšia rodinadlhý (zasahujúci do diaľky): vydať sa na dlhú cestudávny (časovo vzdialený v minulosti): detstvo bolo preňho už dávnou minulosťouexpr.: ďalečiznýpreďaleký (veľmi al. príliš ďaleký): ďalečizné kopce, preďaleké hviezdy


dávny jestvujúci v ďalekej minulosti, pochádzajúci z ďalekej minulosti; ktorý už pominul, uplynul • dávnoveký: pozostatky dávnych, dávnovekých kultúrstarýprastarýpradávny: starý, prastarý príbeh o boji dobra a zla; odohralo sa to v pradávnych časochpravekýhovor. i pren. predpotopný (pochádzajúci z praveku): praveké, predpotopné tvorystarobylýstarodávny (majúci dlhý vek): postavy starobylej, starodávnej mytológieminulýkniž. zašlý: pripomenúť minulé, zašlé časyarch. drievny (Kukučín)ďalekývzdialený (časovo v minulosti): korene rodu siahajú do ďalekej, vzdialenej minulostiodveký (trvajúci oddávna): odveké úsilie, odveká túžba ľudstvadlhoročnýmnohoročný (ktorý sa zrodil, vznikol dávno a dlho pretrval): dlhoročné, mnohoročné priateľstvo

p. aj niekdajší


dlhoročný ktorý trvá, jestvuje veľa rokov • mnohoročný: dlhoročná, mnohoročná práca; dlhoročný, mnohoročný správcadlhodobý (op. krátkodobý) • dlhý (op. krátky): dlhodobá činnosť; dlhodobý, dlhý vývindlhotrvajúcidlhoveký: dlhotrvajúce priateľstvo; dlhotrvajúce, dlhoveké úsiliedávnystarý: dávny, starý kamarát

p. aj dlhodobý, dlhý 2


minulý ktorý jestvoval, konal sa v minulosti, pochádzajúci z minulosti (op. budúci) • bývalý: minulý, bývalý minister; minulý, bývalý režimskoršípredchádzajúcipredošlý (op. súčasný, terajší): predchádzajúci, predošlý rok bol úrodný; následky skorších rozhodnutíniekdajšídakedajšívoľakedajšíhovor. onehdajší (ktorý bol, skončil sa v presne neurčenom uplynutom časovom období): stopy niekdajšej, dakedajšej, voľakedajšej slávy; niekdajší, onehdajší priateľdávnyzastar. drievny (ktorý jestvoval, konal sa v ďalekej minulosti; op. terajší): spomienky na minulé, dávne chvíle šťastiastarý (vyskytujúci sa pred mnohými rokmi; pochádzajúci z minulosti; op. nový): využívať minulé, staré skúsenostistarodávnystarobylýzabudnutýzapadnutýkniž. zašlý (ktorý jestvoval, konal sa vo veľmi ďalekej minulosti; op. súčasný, nedávny): zachovávať starodávne, starobylé zvyky; spomínať na zabudnuté, zapadnuté časy; žialiť nad zašlou krásoukniž. uplynulý (ktorý už uplynul, skončil sa; op. súčasný): uplynulý víkend bol slnečnýposlednývčerajší (nedávno minulý): prekonať posledné, včerajšie neúspechy; rozhodnutie poslednej, včerajšej vládyhovor. tamten (ktorý bol, konal sa v bližšie neurčenom minulom čase; op. tento): stalo sa to tamtú nedeľukniž. pominulý


niekdajší ktorý jestvoval kedysi v minulosti (op. terajší) • voľakedajšídakedajší: rozhovor s niekdajším, voľakedajším ministrom; voľakedajšie, dakedajšie zvykyhovor. onehdajší: spomenul si na ich onehdajšie stretnutiebývalýminulýkniž. uplynulý: môj bývalý, minulý vedúci; výsledky v niekdajšom, uplynulom období boli lepšiedávnykniž. zašlý (ktorý bol kedysi v minulosti; op. nedávny): pamätníky dávnych, zašlých vekov; dávna, zašlá slávastarýstarodávny (ktorý má pôvod hlboko v minulosti; op. nový): obnoviť staré, starodávne zvykypôvodný (ktorý bol kedysi v začiatočnej etape, pred istými zmenami): vrátiť sa k pôvodnému zamestnaniu, menupredchádzajúcipredošlý (ktorý bol pred súčasným; op. súčasný): stretnúť svojho predchádzajúceho, predošlého spolubývajúceho; predchádzajúce, predošlé generácie


starobylý ktorý bol v dávnej minulosti, ktorý z nej pochádza • starodávny: starobylé, starodávne kaštieledávnydávnovekýmnohovekýpradávny: dávni, dávnovekí predkovia, obyvatelia; dávnoveká kultúrastarý (op. nový): staré pohanské zvykystarosvetskýstaromódnynemoderný (op. moderný): starosvetský, staromódny nábytokstarožitnýstarinárskyantikvárny (starobylý a vzácny, často aj dosť opotrebovaný): starožitné, starinárske, antikvárne predmetyhistorický (ktorý má určitú hodnotu, napr. umeleckú; ktorý je znakom, symbolom histórie): historické jadro mesta, historický kostýmmuzeálny (patriaci do múzea): muzeálna pamiatkaarchetypálny: archetypálny spôsob životaarchaickýzried. archaistický (majúci starodávnu podobu): archaické výrazy, archaický jazykpatriarchálny: patriarchálny spôsob životazastar. starinný: starinná báj (Figuli)

p. aj starý


starý1 1. ktorý je v pokročilom al. poslednom období svojho života; ktorý sa vzťahuje na toto obdobie (op. mladý): byť starý, ale jarýnemladýstaršíhovor. postarší (skôr starý ako mladý; starnúci): prihovoril sa nemladej, (po)staršej ženeexpr.: obstarožnýobstarný (dosť starý): obstarožný donchuan, mať obstarný výzorprestarnutý (príliš starý; nevhodné o človeku): prestarnuté stromy, zvieratáostarenýostarnutýzostarenýzostarnutý; pokročilý (vekovo) • expr.: staručkýstaručičkýstarušký (veľmi starý): navštíviť staručkých, staručičkých, staruškých prastarých rodičovstáročnýprastarýpoet.: stávekýstovekýexpr.: vekovitývekový: stáročný, prastarý, stáveký, stoveký, vekovitý dubexpr., trocha pejor. storočný: vrásky má ako storočná ženapejor. plesnivý: hundravý plesnivý dedopristarý (príliš starý) • expr. zried. starizný

p. aj starecký

2. ktorý dlhým používaním stratil pôvodnú vlastnosť, kvalitu (op. nový): mať záľubu v starých veciachopotrebovaný: kúpiť starú, opotrebovanú práčkuošumelýošúchanýobnosenýobdratýzodratý (obyč. o šatstve, obuvi a pod.): stále chodí v ošumelom, o(b)šúchanom, obnosenom kabáte; obdraté, zodraté teniskyojazdený (o dopravných prostriedkoch): kazí sa mu staré, ojazdené autoexpr.: obstarožnýobstarný: hromadiť obstarožné, obstarné haraburdytvrdý (obyč. o pekárskych výrobkoch; op. čerstvý): tvrdý včerajší chliebexpr. storočný: vytiahla storočné mamine šaty

3. ktorý pochádza z minulosti, ktorý jestvoval v minulosti (op. nový) • starobylýstarodávny: staré, starobylé, starodávne stavby, mestádávnydávnovekýodvekýpradávnyprastarý: dávni predkovia, dávnoveká kultúra; odveké, pradávne tradície; prastaré knihy, rukopisydlhoročnýmnohoročný (trvajúci mnoho rokov): dlhoročné, mnohoročné tradície, priateľstvostarosvetskýstaromódny (op. moderný): starosvetské, staromódne zvyky, spôsoby; staromódny štýl, nábytokstarožitnýstarinárskyantikvárny (starý, často aj dosť opotrebovaný, ale vzácny): starožitné knihy; starinárske, antikvárne predmetyhistorický (ktorý je znakom, pozostatkom histórie): historická časť mesta, historická pamiatkaarchaickýzried. archaistický (majúci starú podobu): archaické, archaistické výrazyzastar. starinný: starinná báj (Figuli)kniž. zašlý: zašlé časyzabudnutýpren. zaprášený: pripomenul zabudnuté krivdy; spievala zaprášené piesnehovor. predpotopnýpamätnícky: pamätnícke časy

4. p. bývalý 5. p. zastaraný, staromódny 6. p. ošúchaný, známy 7. p. pôvodný 8. p. skúsený


vzdialený 1. ktorý je vo väčšej priestorovej al. časovej vzdialenosti • ďalekýhovor. ďalší (op. blízky): vzdialené, ďaleké kraje; vzdialená, ďaleká budúcnosť; vzdialená, ďaleká, ďalšia rodinadávnypradávny (časovo veľmi vzdialený): dávna historka, pradávne časyodľahlý (ležiaci bokom; menej súvisiaci): odľahlé dediny, odľahlý problémcudzí: táto vec mi je cudzia

2. p. neprítomný 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

dávny, 2. st. dávnejší príd. jestvujúci v starých časoch, pred mnohými rokmi, pochádzajúci zo starých čias, starodávny, starý; voľakedajší, niekdajší, bývalý: d-i predkovia, d-i obyvatelia, d-a minulosť, d-a doba, d-e časy, za d-ych čias, od d-ych čias; d-a sláva, d. priateľ, známy, d. sen, d-a túžba

Morfologický analyzátor

dávny prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) dávny; (bez) dávneho; (k) dávnemu; (vidím) dávneho; (o) dávnom; (s) dávnym;

(traja) dávni; (bez) dávnych; (k) dávnym; (vidím) dávnych; (o) dávnych; (s) dávnymi;


(jeden) dávnejší; (bez) dávnejšieho; (k) dávnejšiemu; (vidím) dávnejšieho; (o) dávnejšom; (s) dávnejším;

(traja) dávnejší; (bez) dávnejších; (k) dávnejším; (vidím) dávnejších; (o) dávnejších; (s) dávnejšími;


(jeden) najdávnejší; (bez) najdávnejšieho; (k) najdávnejšiemu; (vidím) najdávnejšieho; (o) najdávnejšom; (s) najdávnejším;

(štyria) najdávnejší; (bez) najdávnejších; (k) najdávnejším; (vidím) najdávnejších; (o) najdávnejších; (s) najdávnejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) dávny; (bez) dávneho; (k) dávnemu; (vidím) dávny; (o) dávnom; (s) dávnym;

(tri) dávne; (bez) dávnych; (k) dávnym; (vidím) dávne; (o) dávnych; (s) dávnymi;


(jeden) dávnejší; (bez) dávnejšieho; (k) dávnejšiemu; (vidím) dávnejší; (o) dávnejšom; (s) dávnejším;

(štyri) dávnejšie; (bez) dávnejších; (k) dávnejším; (vidím) dávnejšie; (o) dávnejších; (s) dávnejšími;


(jeden) najdávnejší; (bez) najdávnejšieho; (k) najdávnejšiemu; (vidím) najdávnejší; (o) najdávnejšom; (s) najdávnejším;

(štyri) najdávnejšie; (bez) najdávnejších; (k) najdávnejším; (vidím) najdávnejšie; (o) najdávnejších; (s) najdávnejšími;


ženský rod

(jedna) dávna; (bez) dávnej; (k) dávnej; (vidím) dávnu; (o) dávnej; (s) dávnou;

(dve) dávne; (bez) dávnych; (k) dávnym; (vidím) dávne; (o) dávnych; (s) dávnymi;


(jedna) dávnejšia; (bez) dávnejšej; (k) dávnejšej; (vidím) dávnejšiu; (o) dávnejšej; (s) dávnejšou;

(tri) dávnejšie; (bez) dávnejších; (k) dávnejším; (vidím) dávnejšie; (o) dávnejších; (s) dávnejšími;


(jedna) najdávnejšia; (bez) najdávnejšej; (k) najdávnejšej; (vidím) najdávnejšiu; (o) najdávnejšej; (s) najdávnejšou;

(štyri) najdávnejšie; (bez) najdávnejších; (k) najdávnejším; (vidím) najdávnejšie; (o) najdávnejších; (s) najdávnejšími;


stredný rod

(jedno) dávne; (bez) dávneho; (k) dávnemu; (vidím) dávne; (o) dávnom; (s) dávnym;

(štyri) dávne; (bez) dávnych; (k) dávnym; (vidím) dávne; (o) dávnych; (s) dávnymi;


(jedno) dávnejšie; (bez) dávnejšieho; (k) dávnejšiemu; (vidím) dávnejšie; (o) dávnejšom; (s) dávnejším;

(štyri) dávnejšie; (bez) dávnejších; (k) dávnejším; (vidím) dávnejšie; (o) dávnejších; (s) dávnejšími;


(jedno) najdávnejšie; (bez) najdávnejšieho; (k) najdávnejšiemu; (vidím) najdávnejšie; (o) najdávnejšom; (s) najdávnejším;

(dve) najdávnejšie; (bez) najdávnejších; (k) najdávnejším; (vidím) najdávnejšie; (o) najdávnejších; (s) najdávnejšími;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor