dávno
I. prísl.
1. pred dlhým časom: d. na to zabudol; to bolo d.
2. dlhý čas, dlho, op. krátko: poznáme sa už d.; d. sa nevideli
II. dávno -a s. kniž. minulosť: súvis medzi skutočnosťou a d-om
dávno 1. pred dlhým časom, pred mnohými rokmi • zadávna: už dávno sa rozhodol študovať medicínu; zadávna chodili spolu za dievčatami • kedysi • voľakedy • za dávnych čias • za starých čias: to bolo kedysi, voľakedy, za dávnych čias • pradávno • dávno-pradávno • expr. dávno-predávno (veľmi dávno): ľudia tu bývali pradávno; človek sa dávno-pradávno naučil sám ovládať oheň
2. od dávnych čias, dlhý čas • dlho: poznajú sa už dávno, dlho • oddávna: oddávna chodievali spolu na ryby • odpradávna • odjakživa • odnepamäti (od veľmi dávnych čias): odpradávna, odjakživa, odnepamäti sa tadiaľto prechádzalo na druhú stranu vrchov • poet. zdávna (Fabry, Hviezdoslav) • fraz.: čo svet svetom stojí • roky rokúce
dávno1, 2. st. dávnejšie prísl.
1. pred mnohými rokmi, pred dlhým časom: Dávno to bolo. (Jes.) Ty si sa dávno rozhodol a rady ti netreba. (Kuk.) Mamičke som už dávnejšie dvakrát písal. (Fr. Kráľ)
● dávno, dávno; dávno, predávno; dávno pradávno pred veľmi dlhým časom;
2. už dlhý čas, dlho: Bola to veľká hostina, akej v stolici už dávno nebývalo. (Kal.) Dnes je sucho, lebo dávno nepršalo. (Kuk.) Na príchod Rusov už dávno čakali. (Heč.)
dávno2, -a str. dávna minulosť: ozvena dávna cvendží v hrdzi (Kost.); Ešte za dávnapradávna chodili spolu za dievčatmi. (Min.)
(jedno) dávno; (bez) dávna; (k) dávnu; (vidím) dávno; (ó) dávno!; (o) dávne; (s) dávnom;