Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

dať dá dajú dok.

1. odovzdať, poskytnúť do vlastníctva, na užívanie ap.: dal mu na narodeniny platňu daroval; d. niekomu odmenu, d. dcére peniaze na kúpu chaty; d. deťom obed, chorému liek podať; d. niekomu dcéru za ženu vydať ju za niekoho; d. život dieťaťu porodiť ho; d. chlapcom po jablku; d. kupujúcemu potvrdenku vydať; d. čas na rozmyslenie; dal za to 1000 korún zaplatil

2. predať: dal mu to za 50 korún; dajte mi to lacnejšie

3. umiestniť, položiť, uložiť, vložiť niekde: d. kvety do vázy, klobúk do skrine, list do zásuvky; daj to sem! podaj mi to! d. deti spať uložiť do postele; d. gól streliť; d. kôš hodiť

4. i nedok. spôsobiť, spôsobovať, zapríčiniť, zapríčiňovať (námahu, starosť): kniha mu dala veľa práce; výchova dala rodičom hodne námahy vyžiadala si

5. i nedok. venovať pozornosť, všimnúť si, všímať si, (po)dbať: daj na mňa, neobanuješ, d. na niečie slovo počúvnuť ho

6. zariadiť, aby sa niečo urobilo, stalo; rozkázať: d. si ušiť oblek, d. text prepísať, d. niekoho sledovať; nech ti dá Pán Boh zdravie! želanie

7. podrobiť sa, podvoliť sa (istému výkonu): d. sa vyšetriť, ostrihať, d. sa zvábiť

8. (často v zápore) dovoliť, pripustiť, umožniť, nechať: nedal mu dopovedať; daj sa konečne presvedčiť; nedaj, Bože, aby sa to stalo! kiež by sa to nestalo; neos. nedalo mu dýchať

9. poslať na štúdiá, do práce ap. a tým pripraviť na zamestnanie: rodičia ho dali za učiteľa; d. syna do učenia

10. ako formálne sloveso tvorí význ. celok s pripojeným podst. m. (v A) al. iným slovným druhom: d. prednosť uprednostniť; d. príkaz niekomu prikázať; d. radu poradiť; d. odpoveď odpovedať; d. na vedomie oznámiť; d. za úlohu uložiť; d. najavo niečo prejaviť niečo; d. ďalej niečo odovzdať

● d. si pozor na jazyk opatrne sa vyjadrovať; dá, dal by aj poslednú košeľu je veľký dobrák; dám na to krk, na to môžeš d. krk je to nepochybné, isté; d. niekomu kôš, košom, košík odmietnuť ho; krk, hlavu na to nedám neručím za to; expr. nedá si popod nos brnkať nedovolí útočiť na seba; nedal by zaň(ho) deravý groš vôbec si to, ho necení; expr. ruku dá zaňho do ohňa verí v jeho spravodlivosť; svedomie mu nedá nemôže nechať veci tak; to si nedá za klobúk s tým sa nepochváli;

nedok. dávať -a

1. k 1 – 10

2. predvádzať; usporadúvať: čo d-jú v rozhlase? d. slávnostný obed

// dať sa

1. začať robiť niečo, pustiť sa do niečoho, podobrať sa: d. sa s neznámym do reči, d. sa do kosenia, do roboty, do kriku

2. pri pohybe zamieriť, pobrať sa: d. sa naľavo, napravo, d. sa cez pole

3. rozhodnúť sa pre istú činnosť, zamestnanie ap.: dal sa na vojnu, na krádež, d. sa k muzikantom

4. i nedok. iba 3. os. je možné, možno: to sa dalo čakať; súčiastky sa ešte dajú využiť

5. obyč. v zápore podvoliť sa, poddať sa: my sa tak ľahko nedáme; nedaj sa! pri povzbudzovaní

● nedá sa nič robiť výraz rezignácie; to sa dá na prstoch porátať je toho veľmi málo; proti vetru sa nedá dúchať;

nedok. k 1 – 3 dávať sa

// dať si hovor.

1. objednať si, vziať si (na jedenie, pitie ap.): d. si na obed sviečkovicu; čo si dáte na pitie?

2. dohovoriť sa, dohodnúť sa; určiť si: d. si stretnutie pred hotelom

3. prijať ako povinnosť, úlohu, riešenie; uložiť si: d. si námahu s čítaním starého textu, d. si záležať na oblečení, d. si za úlohu cvičiť

nedok. dávať si

dať dá dajú daj! dal dajúc dajúci daný dok. 1. (komu čo; zried. i koho; s neurčitkom) ▶ poskytnúť niekomu niečo hmotného al. nehmotného charakteru; vydať s istým zámerom al. z určitého dôvodu: d. niekomu prvú pomoc; d. cestujúcim podrobnejšie informácie; d., nedať niekomu úplatok; dali mu najesť, nocľah, ubytovanie; dajte nám príležitosť napraviť chybu; rodičia mu dali peniaze na oblečenie, na dovolenku, na štúdium; dal mi číslo telefónu; d. niekomu čas na rozmyslenie; banka mu dala pôžičku, úver; hovor. d. niekomu skúšku napriek zlej odpovedi nechať prejsť; Plat dostáva, však jej ho dajú aj inde. [A. Baláž]; Čo ti dalo viac, škola alebo život? [A. Bednár]; cirk. d. si znak pokoja pozdraviť sa navzájom počas omše po obrade pokoja podľa miestneho zvyku (napr. slovami Pokoj a bratská láska nech je medzi nami a podaním si ruky); d. rozhrešenie po spovedi udeliť rozhrešenie; ekon. má dať - dal názvy strán účtu (výdavky a príjmy) □ dali by ste mi k telefónu (pána, pani) XY? jedna z úvodných formúl telefonického rozhovoru; dajže, Bože (čo/čoho/s vedľajšou vetou) uvádza želacie vety
2. (ø; komu čo) ▶ poskytnúť ako dar, odmenu; odovzdať do vlastníctva (zadarmo, bez náhrady, protislužby a pod.): d. niekomu darček; d. dcére bohaté veno; d. čašníkovi prepitné; d. nemocnici sponzorský príspevok; d. všetko na deti, na kultúru; d. pracovníkovi mimoriadnu odmenu; čo by sme ti mali d. na narodeniny, na Vianoce?; nedali sme ti už dosť?; nikto ich nenútil, sami chceli d.; Čo som dal, dal som bez nároku. [M. Rúfus]; Výherca jackpotu dal tri milióny na charitu. [Inet 2005]; pren. knihy mu dali veľa do života; mať niečo dané od prírody byť obdarený istými schopnosťami, talentom
3. (čo komu) ▶ vložiť, prisunúť niečo do niečích rúk; syn. podať, odovzdať: dal mu to priamo do rúk; daj mi to sem; dajte mi pohár vody, prosím; dali si ruky na privítanie; Nedám stroj bárakému sopliakovi do rúk. [R. Moric]; Tu som, poď, daj ruku. [L. Ťažký] □ dať ruku (niekomu) dlaňou vystretej ruky chytiť dlaň iného ako výraz pozdravu, zmierenia a pod.
4. (čo kam) ▶ postaviť, umiestniť na určité miesto, vložiť niekde; syn. položiť: d. koláč do rúry; d. potraviny do chladničky; d. knihy na poličku; d. ruku do vrecka; dajte kufor hore, aby nezavadzal; ani skriňu nemáme kde d.; do pudingu môžete d. aj hrozienka; Otec si vzal do ruky lyžicu, ale keď videl nahnevanú mater, ako bez slova dala misu na stôl, lyžicu odložil. [M. Jančová]; O to ide, aby si človek zaslúžil, čo má a čo dá do úst. [P. Karvaš]
5. (čo kam) ▶ premiestniť niečo na určité miesto a ponechať to tam (často v inštitúcii); syn. uložiť, umiestniť: d. (si) batožinu do úschovne; d. oblek do čistiarne; d. príspevok do časopisu; sporitelia dali do banky, na vkladné knižky značné sumy; redakcia už dala rukopis do tlače; Všetko, čo malo nejakú cenu, dali sme do šatne. [Sme 2004] □ dať niečo do novín napísať a potom uverejniť v novinách
6. (koho kam) ▶ z rozličných dôvodov zveriť niekoho niekomu do opatery; preniesť zodpovednosť na niekoho iného; umiestniť niekoho niekam: d. deti na prázdniny k starým rodičom; dali ho v kritickom stave do nemocnice □ dať niekoho do väzby umiestniť niekoho do väzenskej cely, aby tam strávil obdobie do vynesenia rozsudku; hovor. dať niekoho do basy uväzniť
7. (koho za koho/do čoho/na čo) ▶ umožniť niekomu získať vzdelanie al. absolvovať učenie; poslať niekoho do roboty, do služby: d. syna na remeslo; d. niekoho do učenia k inštalatérovi; dali ho za automechanika, murára; Dali ho za učňa stolárskemu majstrovi Belušovi. [Ľ. Ondrejov]; A keď potom založili výtvarnú školu pri dome osvety, hneď ma do nej naši dali. [K. Jarunková]; Aj učiteľ ma chcel dať do škôl, ale či mi dovolili? [V. Mináč]
8. (koho komu za koho/ako koho) ▶ zariadiť, aby niekto vykonával určitú činnosť, bol u niekoho v určitej funkcii: dal mu človeka s najlepšími referenciami za hovorcu, opatrovníka; Už samotná skutočnosť, že mi hostitelia dali za sprievodcu tohto skvelého publicistu, svedčí o mimoriadnej pozornosti. [L. Mňačko] □ dať (niekomu) dcéru za ženu súhlasiť, aby sa dcéra vydala za niekoho
9. i nedok. (na koho, na čo) ▶ rešpektovať niečí názor; riadiť sa mienkou niekoho; počúvnuť, počúvať, dbať: d. na bratovo slovo; veľa dá na rozličné reči; nedá na rozumné dôvody, zákazy; daj na neho, dobre ti poradí; Vravím vám, dajte na skúsenú osobu. [P. Karvaš] □ dať na seba dbať o svoj zovňajšok
10. (čo za čo) ▶ vydať peniaze (obyč. konkrétnu sumu) za tovar, služby a pod.; minúť na niečo peniaze; syn. zaplatiť: dal za knihu viac, ako pôvodne chcel; nedám za to toľké peniaze; dali za dom celý majetok; hovor. koľko dáte? al. koľko by ste mohli d.?; Dvesto korún za nákovu po prvýkrát, kto dá viac? [F. Švantner]; pren. Bol by som dal poklady za tiknutie vrabca, no krajina vymrela. [J. Blažková] □ dať (niekomu) peniaze na ruku vyplatiť niekoho v hotovosti (obyč. hneď po vykonaní práce, uzavretí kúpy a pod.)
11. hovor. (čo (za čo)) ▶ vydať niekomu niečo za peniaze al. za inú protihodnotu, predať, vymeniť: dali by ste mi kilo jabĺk?; nemôžete mi to d. lacnejšie?; dajte mi to za sto korún; za čo vám to dali?; dám ti za knihu cédečko □ dať (niekomu niečo) na dlh, na úver predať niekomu niečo s posunutou lehotou splatnosti finančnej náhrady
12. (čo/čoho (komu)) ▶ vyžadovať energiu, úsilie na dosiahnutie určitého cieľa: dalo (nám) to veľa námahy; výchova detí dala rodičom veľa radostí i starostí; Cestou na pole dalo nám mnoho práce udržať statok pohromade. [K. Tomaščík]; A vie si už trochu aj predstaviť, čo to dalo roboty vylámať všetko to kamenie a ešte ho aj rozdrviť. [M. Jančová]
13. ((komu) čo; s neurčitkom) ▶ prikázať al. zariadiť, aby sa niečo stalo, aby niekto poskytol niekomu určitú službu; postarať sa o to, aby niekto niečo urobil: d. žiakom domácu úlohu, testy; d. zakúriť do pece; d. niekoho sledovať; d. niekomu podpísať zmluvu; dali zavolať sanitku, políciu; susedia ho dali pozdravovať; dal jej zahrať obľúbenú pesničku; dali synovi ušiť nový oblek; Viaceré štáty oznámili, že chcú dať vyšetriť všetkých vojakov, ktorých mali v mierových misiách na Balkáne. [DF 2001] □ daj Boh šťastia! pozdrav; nech vám dá Pán Boh zdravie, silu! želanie; daj prednosť v jazde! dopravná značka; dať, nedať na seba (dlho) čakať prichádzať, neprichádzať načas na dohovorené miesto
14. i nedok. v zápore (komu s neurčitkom) ▶ brániť prirodzenému, očakávanému chodu; nedovoliť, nedovoľovať, nepripustiť, nepripúšťať, aby sa niečo stalo: bolesti, starosti mu nedali spať; ani mu nedal dopovedať; zvedavosť jej nedala, aby tam nešla; Triasol sa ako huspenina, nedal mi ani vydýchnuť. [M. Čeretková-Gállová]; Nemôže ostať v armáde, nedá mu to svedomie. [P. Zván]; Nedalo mu to pokoja, vyzvedal sa. [J. Johanides]; neos. nedalo mu dýchať, spať; Nedalo mu, a keď išiel okolo sváčka, prihovoril sa mu. [D. Tatarka]
15. ▶ ako formálne sloveso tvorí s pripojeným podstatným menom al. s iným slovným druhom lexikalizované spojenie: d. bozk pobozkať; d. ďalej povedať aj ďalším; d. dieťaťu život porodiť ho; zastar. d. do árendy prenajať; d. niečo dohromady, dokopy a) poskladať rozhádzané b) vytvoriť niečo úplne nové; d. do novín uverejniť; d. do obehu (obyč. peniaze, známky a pod.) rozšíriť vo verejnosti, zaviesť ako nové; d. do predaja začať predávať; d. do prenájmu prenajať; d. garanciu garantovať, zaručiť; d. gól streliť loptu do bránky; d. hlas niekomu voliť niekoho, hlasovať za niekoho; hovor. d. hobľa niekomu hojdavým pohybom udierať zadnou časťou tela o zem, o stenu, o zadnú časť iného (zo žartu, ako poctu, trest a pod.); d. k dispozícii niekomu niečo poskytnúť možnosť niekomu použiť niečo; d. meno pomenovať; d. možnosť umožniť; d. nádej niekomu vzbudiť v niekom očakávanie v pozitívny priebeh; d. na dôvažok pridať navyše; d. najavo verejne prejaviť; d. na vedomie upovedomiť; d. návrh navrhnúť; d. niekomu dieťa stať sa matkou niečieho dieťaťa; d. odpoveď odpovedať; hovor. d. oheň, ohňa niekomu pripáliť niekomu cigaretu; d. podnet podnietiť; d. povolenie povoliť; d. pocítiť niekomu niečo prejaviť niečo (obyč. negatívne) voči niekomu; d. pokoj a) nevyrušovať b) neznepokojovať, nezaťažovať povinnosťami; d. pokyn, príkaz, rozkaz prikázať; d. popud iniciovať; d. prednosť uprednostniť; d. príklad byť vzorom; d. príležitosť umožniť, poskytnúť možnosť; d. radu poradiť; d. (svoj) súhlas súhlasiť; hovor. d. šancu poskytnúť ešte príležitosť; d. vedieť niekomu niečo oznámiť niekomu niečo; d. výpoveď a) zrušiť zamestnancovi zamestnanecký pomer b) vystúpiť (na vlastnú žiadosť) zo zamestnania; d. za pravdu niekomu súhlasiť s niekým; d. záruku zaručiť; d. zbohom niekomu rozlúčiť sa s niekým; d. znamenie ohlásiť, signalizovať
◘ fraz. ale ste mu dali! súhlasné ocenenie reakcie na odplatu; dal by aj dušu/život za niekoho, za niečo a) veľmi po ňom, po tom túži b) obetoval by veľa (aj život) pre niekoho, pre niečo; dal by mu i tej vlastnej krvi/i ten kabát zo seba/i to blato spoza nechtov/i to, čo nemá/i tú dušu/i z toho, čo do úst nesie je žičlivý; dal by som/dám hlavu/krk na to som o tom presvedčený; dal by som/dám zaňho ruku do ohňa dôverujem, verím mu; dal mu brezovej polievky/do brady/lopatovej kávy zbil ho; dám ti, že sa ti odnechce/že ma budeš do smrti spomínať/že tak ľahko na mňa nezabudneš vyhrážky; dám ti, keď na deravom moste nájdem nikdy; dať ad acta odsunúť bez vybavenia na neurčito; dať bodku za niečím pokladať niečo za skončené; dať do niečoho celú dušu robiť niečo s láskou, s oduševnením; dať hlavy dohromady/dokopy/dovedna spoločne sa poradiť; dať niečo na papier napísať; zastar. dať niekoho na bubon pripraviť o majetok; dať niečomu pečať urobiť charakteristickým; expr. dať niekoho do laty naučiť poriadku; dať niekomu niečo čierne na bielom písomne; dať niekomu kôš/košom odmietnuť (nápadníka); dať niekomu niečo za babku/za facku lacno predať; dať niekomu po hlave/po ústach/ hrub. po papuli zbiť al. potrestať niekoho; dať niekomu [poriadnu] lekciu vyhrešiť, naučiť poriadku; dať [svoje] slovo niekomu a) sľúbiť niekomu niečo b) zasnúbiť sa s niekým; dať niekomu svoje srdce lásku; dať tromfa niekomu prevýšiť niekoho; dať zelenú niečomu umožniť bezproblémové začatie niečoho; ja ti dám! vyhrážka; nedať na niekoho, na niečo dopustiť a) brániť niekoho, niečo pred kritikou iných b) vyjadrovať sa o niekom, niečom pozitívne; nedal by som za neho ani deravý groš nevážim si ho; nedal by som za to ani jedného bôbu/dreveného groša/jednej babky/horkej cibule o bezcennej, nekvalitnej veci; nedať niekomu ani vydýchnuť nedopriať ani chvíľku pokoja, odpočinku; slovo dalo slovo a) rozhovorili sa b) dohodli sa; to dá fušku/zabrať je s tým veľa roboty; to dá rozum to je pochopiteľné, logické ◘ parem. Bože náš, Bože náš, nerovno nám dávaš, jednému nakydáš, druhému nič nedáš al. Pánboh jednému dal a druhému sľúbil o majetkovej nerovnosti; daj ma, Bože, kde chceš, len ma ticho polož o podriadení sa osudu; dali by mu, dali, keby sami mali al. kto nič nemá, ten nič nedá al. nemáš - nedáš; nedáš - nemáš; dal som mu čerta a tebe dám dvoch nič; každý radšej vezme, ako dá; komu chcem, tomu dám, aj z cesty ho zavolám; komu si dal, u toho hľadaj; kto chce mať, musí dať; kto mne dá pokoj, ja mu dám dva; kujon, kto viac dá, ako má o podnikavcoch; Pane Bože, akého si ma dal, taký ti tancujem; pán Ľutoval nič nedal, pán Závidel nič nemal o závisti; sladšie je dať než brať; sľúbiť a dať je dvoje/nie je jedno ľahšie sa sľubuje
▷ nedok. k 1 – 7, 9, 11, 13 – 15 ↗ dávať

dať sa dá sa dajú sa daj sa! dal sa dajúc sa dok. 1. (do čoho; na čo; s neurčitkom) ▶ začať niečo robiť, pustiť sa do niečoho: d. sa do práce, do behu, do pohybu; d. sa do jedla; d. sa do kriku, do plaču, do smiechu; d. sa do spevu, do tanca; d. sa na odchod, na útek; d. sa s niekým do reči; hovor. dal sa na drogy; Dal sa čítať akýsi spis, prečitoval si dôverné inštrukcie. [D. Tatarka]; Až prídem, dáme sa do pečenia. [J. Blažková]
2. (kade) ▶ obyč. chôdzou sa pobrať, zamieriť určitým smerom: d. sa najkratšou cestou; Zašiel na cestu a dal sa vpravo. [R. Jašík]; Za mestečkom z hradskej odbočili a dali sa lesným pešníkom. [Ľ. Zúbek]
3. (na čo; k čomu; do čoho) ▶ začať sa niečím obyč. na dlhší čas al. natrvalo zaoberať; rozhodnúť sa pre istú činnosť, zamestnanie a pod.: d. sa na politiku, na šport; dal sa k vojsku; dala sa k divadlu; dal sa do strany; pejor. d. sa s niekým do kompánie; Mal si sa dať na umenie. [V. Mináč]; Dali ste sa na vysokú hru a ako vás poznám, máte aj vysoké ciele. [NO 1990]; Vedome sa rozhodla dať sa na podnikanie v módnom ženskom odievaní. [Pt 1998]
4. i nedok. iba 3. os. (s neurčitkom) ▶ vyjadruje možnosť nejakého deja, pripúšťa dej: dá sa to ešte opraviť, zmeniť?; to sa dá, nedá urobiť, bude d. urobiť; kvety sa dajú pestovať aj v črepníkoch; tento materiál sa dá použiť ešte raz; dovolenka sa ešte dá presunúť na iný termín; krvnou skúškou sa dá zistiť otcovstvo; Chcela by som ich zmieriť, ale viem, že sa to nedá. [L. Ťažký]; Na Slovensku sa vždy všetko dalo vybaviť. [DF 2001] □ to sa dalo čakať! má to predpokladaný priebeh
5. obyč. v zápore ▶ vzdať sa svojich názorov, predstáv; prestať odporovať; syn. poddať sa, podvoliť sa: my sa tak ľahko nedáme; nedal sa presvedčiť; On sa nedal a na druhý deň lapil takú voš priam na Marcinkovej tvári. [F. Švantner]; A chlapec sa nedal, dychčal, ustupoval k stene. [K. Lazarová] □ nedaj sa, nedajte sa! pri povzbudzovaní; nedá sa nič robiť vyjadruje bezmocnosť, rezignáciu
6. (s neurčitkom) ▶ z vlastnej vôle, dobrovoľne sa podrobiť určitému úkonu, pripustiť vykonanie istej činnosti: d. sa oholiť, ostrihať; d. sa vyšetriť u odborného lekára; d. sa operovať; d. sa na niečo nahovoriť; Dievčatko utíšili. Chytro sa dalo matke umyť a obliecť. [M. Jančová]; Prehovor muža, aby sa dal preložiť na riaditeľstvo. [Ľ. Smrčok]
◘ fraz. ako sa len dá podľa možnosti čo najlepšie; dá/nedá sa dlho prosiť je neochotný, ochotný; expr. daj sa vypchať! vyjadruje odmietnutie, opovrhnutie; dal sa do toho ako do repy al. dal sa do toho chmatom bez váhania, rýchlo; dali sa do vlasov začali sa biť; dať sa do poriadku a) upraviť svoj zovňajšok b) zviechať sa, vzchopiť sa; dať sa na krivé chodníčky mravne upadnúť; zastaráv. dať sa na poriadok oženiť sa, vydať sa; nedá sa dvakrát núkať ochotne, hneď si zoberie; to sa dá/to by sa dalo na prstoch jednej ruky porátať/spočítať/zrátať je toho veľmi málo ◘ parem. proti vetru sa nedá dúchať
▷ nedok. k 1 – 3, 6 ↗ dávať sa

dať si dá si dajú si daj si! dal si dajúc si dok. 1. hovor. (čo/čoho; ø) ▶ objednať si niečo na jedenie al. pitie; niečo zjesť al. vypiť; dopriať si niečo: čo si dáte na obed, na večeru?; d. si zákusok, kávu, pivo; dáš si chlieb s maslom?; len nech si dá, keď mu chutí; dáme si za pohárik ostrého?; Pozval som ho, dali sme si fľašku vína. [J. Johanides]; Daniel prešiel so svojím priateľom do kultúrnej miestnosti a dali si partiu šachu. [R. Sloboda] □ dáte si niečo? pri ponúkaní
2. hovor. (čo) ▶ obliecť, obuť si niečo: d. si kabát, letné šaty; d. si nové topánky; d. si do uší slúchadlá; Na slávnostnú príležitosť nestačí dať si len elegantný oblek, vyžehlenú košeľu. [Pt 1999]
3. hovor. (s neurčitkom) ▶ objednať si vykonanie niečoho, obyč. službu, za ktorú sa platí: d. si urobiť generálku auta; d. si vyhotoviť europas, poistiť byt; d. si namontovať merače tepla; dali ste si už vyvolať fotografie z dovolenky?; Pacienti majú možnosť dať si zmerať krvný tlak, výšku a váhu. [Sme 1999]
4. hovor. (čo) ▶ dohovoriť sa, dohodnúť sa na niečom, obyč. na stretnutí: d. si rande pred divadlom; Zraz si dali v Senici, lebo odtiaľ išiel dostavník. [A. Lacková-Zora]; pren. Dali si uňho schôdzku všetky možné i nemožné radosti. [A. Matuška]
5. (čo; s neurčitkom) ▶ vynaložiť isté úsilie, venovať niečomu osobitnú pozornosť, starostlivosť: d. si námahu s overovaním údajov; d. si záležať na celkovom výzore; d. si záväzok, novoročné predsavzatie; d. si za úlohu pravidelne cvičiť
6. ▶ ako formálne sloveso tvorí s pripojeným podstatným menom al. s iným slovným druhom lexikalizované spojenie: d. si kúpeľ, sprchu okúpať sa, osprchovať sa; hovor. d. si pauzu a) urobiť si prestávku b) prestať dočasne s určitou činnosťou; d. si podmienku podmieniť vykonanie niečoho niečím iným; d. si pozor byť opatrný; d. si rady poradiť si sám; hovor. d. si repete a) urobiť niečo ešte raz b) dať si ešte jednu porciu (toho istého) jedla
◘ fraz. ale si si dal zle si pochodil; dá si za grajciar dieru do kolena vŕtať pre peniaze urobí všetko; expr. daj(te) si to za klobúk/za rám výraz odmietnutia; expr. daj si odchod! odíď!; dal by si za to tri rebrá vytiahnuť al. dal by si aj do kolena vŕtať aby niečo získal, urobil by pre to hocičo; expr. dať si do hrba/do nosa vypiť si; dať si mantinely vymedziť si hranice v konaní, ktoré nechceme prekročiť; dať si pohov urobiť si prestávku; dať si pozor na jazyk opatrne sa vyjadrovať; dať si pokoj s niečím radšej nerobiť niečo, čo je neprípustné, nebezpečné a pod., zbytočne neriskovať; nedá si popod nos brnkať nepripustí, aby si niekto k nemu niečo dovoľoval; nedať si niečo ujsť nepremeškať niečo zaujímavé, výhodné
▷ nedok. k 1, 4 – 6 ↗ dávať si

dávať sa -va sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vanie sa nedok. 1. (do čoho; na čo) ▶ začínať niečo robiť, púšťať sa do niečoho: d. sa do práce, do čítania, do plaču; d. sa do jedla; d. sa s niekým do reči; d. sa na ústup; Všetko sa dávalo na útek pred touto rachotiacou a smrdiacou potvorou. [J. Horák]
2. (kade) ▶ obyč. chôdzou sa poberať určitým smerom: d. sa naľavo, napravo; d. sa lesmi a lúkami; Marek odkladá kľúč do vrecka, zakrúti sa tuhšie do premoknutého plášťa a dáva sa dolu ulicou. [V. Mináč]; Elegantný kostolník s čiernym dáždnikom dáva sa teraz na svoju každodennú púť. [V. Bednár]
3. (do čoho; na čo) ▶ pripájať sa (ako ďalší) do skupiny, združovať sa s niekým; spoločne vykonávať niečo s niekým: d. sa do pochybnej spoločnosti; d. sa na zbojníctvo; Mekýšovci darmo sa nedávajú do kamarátstva. [J. C. Hronský]; Dávať sa do takého spolku, ani nevieme, o čo ide. [Ľ. Smrčok]
4. (s neurčitkom) ▶ z vlastnej vôle, dobrovoľne sa podrobovať určitému úkonu; pripúšťať vykonanie istej činnosti: dával sa strihať celkom nakrátko; dávate sa pravidelne očkovať proti chrípke?; d. sa najímať na sezónne práce; To nie je správne, že sa ľudia dávajú podplácať. [Ľ. Zúbek]; Bolo módou dávať sa portrétovať u Skuteckého. [Inet 2005]
◘ fraz. dávať sa na krivé chodníčky mravne upadať, spúšťať sa; dávať sa do poriadku a) upravovať svoj zovňajšok b) zviechať sa
▷ dok. ↗ dať sa

dávať si -va si -vajú si -vaj si! -val si -vajúc si -vajúci si -vanie si nedok. 1. (čo/čoho; ø) ▶ niečo jesť al. piť, dožičiť si jedlo, nápoj: dáva si zákusky a k nim kolu; ráno si vždy dávali kávu; V staničnej reštaurácii nám kúpili párky a sami si začali dávať slivovicu. [K. Jarunková]
2. hovor. (čo) ▶ dohovárať sa na niečom, dohodovať si niečo, obyč. stretnutie s niekým: d. si s niekým stretnutie; d. si znamenie; Veď preto si schôdzku dávali a jasne sa dohovorili, že ak nepríde, bude to pre Miloša výstraha. [E. B. Štefan]
3. (čo; s neurčitkom) ▶ robiť, prijímať niečo dobrovoľne al. ako povinnosť; vynakladať úsilie, obyč. pri niečom mimoriadne dôležitom; venovať niečomu osobitnú pozornosť, starostlivosť: d. si náročné úlohy, záväzky, novoročné predsavzatia; d. si na niečom záležať; dáva si s tým veľkú námahu; Nestačí chodiť po vyšliapaných chodníkoch, ale dávať si smelšie ciele. [Vč 1993]
4. ▶ ako formálne sloveso tvorí s pripojeným podstatným menom lexikalizované spojenie: d. si pozor byť opatrný; d. si za vinu obviňovať sa
◘ fraz. dávať si pozor na jazyk hovoriť opatrne; expr. dávať si do nosa popíjať; nedávať si servítku pred ústa hovoriť nevyberane
▷ dok. ↗ dať si

dávať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok. 1. (komu čo, zried. i koho; s neurčitkom) ▶ poskytovať niekomu niečo hmotného al. nehmotného charakteru s istým zámerom al. z určitého dôvodu: d. niekomu informácie; dával bratovi pravidelne stravu, ubytovanie; rodičia mu dávali peniaze na štúdium; zem dáva bohatú úrodu; dávali mu každý mesiac injekcie; Museli mu dávať krv zo zdravých ľudí. [Ľ. Zúbek]; Chatár Doubek, ktorý nám dával farbu, sa vždy čudoval, čo s ňou preboha robíme. [A. Bednár]; Opasok drží teplo v plášti, dáva pocit sily. [L. Ťažký] □ zastar. dáva sa na známosť, že... oznam verejnosti
2. (ø; komu čo) ▶ poskytovať ako dar, odmenu; odovzdávať do vlastníctva (zadarmo, bez náhrady, protislužby a pod.): d. niekomu často kvety; dávali na dobročinné účely značné sumy; dával, hoci to nik od neho nežiadal; Posledné dávam. Ďakuje mi hvizd. [Š. Pártošová]; Dávajú ženám dary a zdanlivo tak priznávajú svoju vinu na ich nešťastnom údele. [Sme 2001]
3. (čo komu) ▶ podaním vkladať, približovať niečo niekam, do niečích rúk; syn. podávať, odovzdávať: d. niekomu ruku na pozdrav; nedávajte mu to do rúk; Dáva mu pekný hrnček, veľký so zlatými okami. [M. Rázus]
4. (čo kam) ▶ klásť, vkladať na určité miesto al. uschovávať na určitom mieste: d. potraviny do chladničky; d. koláč do rúry; nedávaj si ruku do vrecka; nedávajte tie knihy na stôl; Dievčatko vzalo misku a viac po pamäti bralo a dávalo si do úst kapustné strapce. [M. Jančová]
5. (čo kam) ▶ z rozličných dôvodov odovzdávať a potom nechávať na určitom mieste (často v inštitúcii): d. často televízor do opravy; d. odev do čistiarne; d. rukopis do tlače; dával usporené peniaze do banky, na vkladnú knižku; Do domácnosti dáva mesačne okolo šesťsto korún. [R. Sloboda]
6. (koho kam) ▶ z rozličných dôvodov zverovať niekoho niekomu do opatery; prenášať zodpovednosť za niekoho na niekoho iného; umiestňovať niekoho niekam: dáva pričasto dieťa do opatery starým rodičom; Slaboch som, nemám toľko vôle, koľko tam treba, nedávajte ma do družstva. [R. Moric]
7. (koho za koho/do čoho/na čo) ▶ umožňovať niekomu získať vzdelanie al. absolvovať učenie; posielať niekoho do roboty, do služby: nedávajte ho na gymnázium, vysokú školu; Trochu počkajte, až budete mať syna sami, toho si dávajte na priemyslovku. [F. Hečko]
8. (na koho, na čo) ▶ rešpektovať niečí názor, riadiť sa mienkou niekoho, uznávať ho: d. na slová rodičov; veľa dáva na klebety, na kolegov; nedáva na rozumné návrhy, zákazy; nedávajte príliš na štýl, píšte tak, ako by ste písali dobrému priateľovi
9. hovor. (čo (za čo)) ▶ vydávať al. poskytovať niekomu niečo za peniaze al. za inú protihodnotu: dáva zeleninu po 20 korún predáva; dáva súkromné hodiny angličtiny; po čom to dávajú?; expr. d. niečo za nekresťanské peniaze; Na omše už nič nedávaj, lebo to koštuje len peniaze. [R. Jašík] □ dávať (niekomu niečo) na dlh, na pôžičku, na úver predávať niekomu niečo s posunutou lehotou splatnosti finančnej náhrady
10. ((komu) čo; s neurčitkom) ▶ prikazovať al. zariaďovať, aby sa niečo stalo, urobilo: d. žiakom veľa úloh; d. podozrivého neustále sledovať; dávali každý týždeň do predaja nový tovar; kedysi dávala polícia aj strieľať do demonštrantov; d. šoférovi znamenie; Preto si dával aj jedlo posielať hore. [E. B. Štefan]; Jej sa Jožko páči a vždy ho dáva pozdravovať, keď prídu Bohunskovci k nám na návštevu. [K. Jarunková]
11. v zápore (komu s neurčitkom; komu čo) ▶ nedovoľovať, nepripúšťať, aby sa niečo stalo: nedávať niekomu niečo pocítiť; bolesti, starosti mu nedávali spávať
12. hovor. (čo) ▶ uvádzať v divadle, kine, v televízii a pod.: dnes večer dávajú Krútňavu; čo dávajú dnes v televízii?; dávajú futbal, hokej, koncert; Večer dávali v telke Počestnú pobehlicu. [K. Jarunková]; Neprekážalo mu, že dávali samé metalurgické a laboratórne filmy. [V. Bednár]
13. ▶ ako formálne sloveso tvorí s pripojeným podstatným menom al. s iným slovným druhom lexikalizované spojenie: d. bozky bozkávať; zastar. d. do árendy prenajímať; d. dohromady, dokopy niečo a) skladať rozhádzané b) vytvárať niečo úplne nové; d. do novín uverejňovať; d. do obehu (obyč. peniaze, známky a pod.) rozširovať vo verejnosti, zavádzať ako nové; d. góly strieľať lopty do bránky; d. k dispozícii poskytovať možnosť použitia niečoho; d. meno pomenúvať; d. možnosť umožňovať; d. nádej niekomu vzbudzovať v niekom očakávanie v pozitívny priebeh; d. najavo (verejne) prejavovať; d. na vedomie upovedomovať; d. odpoveď odpovedať; d. na papier písať; d. podnet podnecovať; d. pokyn, príkaz, rozkaz prikazovať; d. príklad byť vzorom; d. ponaučenia poúčať; d. popud iniciovať; d. pozor a) byť opatrný b) dozerať; d. niekomu, niečomu prednosť uprednostňovať niekoho, niečo; d. sľuby sľubovať; hovor. d. šancu poskytovať ešte príležitosť; d. teplo hriať; d. vinu niekomu obviňovať niekoho; d. záruku zaručovať
◘ fraz. dávať krídla podnecovať; dávať do jedného vreca hodnotiť rovnako; dávať niečo do parády do poriadku; dávať niečomu pečať charakteristický znak; expr. dávať niekoho do laty karhať niekoho, učiť niekoho poriadku; dávať niekoho s niekým dohromady zoznamovať niekoho s niekým, obyč. s cieľom prípadného manželstva; dávať niekomu plané sľuby zavádzať niekoho; dávať niekomu rozumy poúčať niekoho; dávať niekomu za pravdu súhlasiť s niekým; dávať niekomu zbohom lúčiť sa s niekým; tam, kde si líšky/vlky dávajú dobrú noc na odľahlom mieste; subšt. dávať bacha mať sa na pozore ◘ parem. Bože náš, Bože náš, nerovno nám dávaš, jednému nakydáš, druhému nič nedáš o nerovnosti medzi ľuďmi; keď [ti] dávajú, ber, keď [ťa] bijú, utekaj al. keď ti dávajú, len ber, ani sa nepýtaj; kto viac dáva, viac žiada; kto mne dáva, učí ma dávať; lepšie dávať, než pýtať; z cudzieho ľahko dávať
▷ dok. k 1 – 11, 13 ↗ dať

nechávať sa -va sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vanie sa nedok. (s neurčitkom) správ. ▶ dávať sa z vlastnej vôle, dobrovoľne sa podrobovať určitému úkonu, pripúšťať vykonanie istej činnosti: rada sa necháva obskakovať; správ. rada sa dáva obskakovať; nenechávajte sa takto tyranizovať správ. nedávajte sa takto tyranizovať; necháva sa najímať na sezónne práce správ. dáva sa najímať na sezónne práce ▷ dok. ↗ nechať sa

nechávať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok. 1. (koho ako/akého; čo ako/aké; koho, čo s neurčitkom) ▶ nemeniť existujúci stav, nezasahovať do deja, do situácie, spôsobovať, že niečo zostane v danom stave; syn. ponechávať: n. bránu otvorenú; n. bežať motor; n. veci na svojom mieste; n. chlapca hladného, bez jedla; nové ustanovenie necháva podmienky nezmenené; všetko necháva na poslednú chvíľu; nenechávajte lampu zbytočne svietiť; A povedal, že im [narcisom a klincom v skleníku] náročky necháva na noc zapnuté rádio. [V. Šikula]
2. (koho, čo (ako; kde)) ▶ vzďaľovať sa, odchádzať od niekoho, niečoho, nezostávať v blízkosti niekoho, niečoho, opúšťať; syn. zanechávať, ponechávať: n. deti bez dozoru; nenechávajte ho samého; Ťažko bolo Jurovi nechávať doma rodinu, ale čo mal robiť, keď z toho, čo horko-ťažko vydrel, sa nedalo vyžiť. [A. Habovštiak]; Akoby jej duša kamsi odlietala, v bystrickom byte nechávala len telo bez vôle a bez pohybu. [K. Jarunková]
3. (čo (kde)) ▶ nebrávať niečo so sebou, k sebe, odkladať na isté miesto; syn. ukladať, uschovávať: n. jedlo v chladničke; n. batožinu v úschovni; n. odkazy pre manžela; vreckovku si necháva pod vankúšom; kľúč nechávajte na vrátnici; topánky si nenechávaj predo dverami; Škola nemala šatňu, žiaci si nechávali kabáty na chodbách. [J. Lenčo]
4. (čo (čím)) ▶ prestávať niečo robiť, vykonávať, zaoberať sa niečím; syn. vzdávať sa, zanechávať: n. prácu prácou; necháva jedlo jedlom a odchádza; všade rozhlásiš, že štúdium nechávaš tak, že máš už všetkého dosť [J. Lenčo]
5. (čo (po kom, po čom; za kým, za čím)) ▶ vytvárať, spôsobovať niečo zámerne al. neuvedomelou činnosťou; syn. zanechávať: n. po sebe neporiadok; mača necháva po byte mláčky; čistidlo nenecháva fľaky; rozvodnené rieky nechávajú za sebou spúšť; Na švédskych stoloch za sebou nechávala ohorky s odtlačkami pier. [M. Hvorecký]
6. (čo kde) ▶ neúmyselne, nechtiac odkladať niečo niekde, nebrávať so sebou; syn. zabúdať: neraz si mobilný telefón necháva v práci; nákupný zoznam zostavený večer ráno pravidelne nechávam na stole; deti si často nechávali potrebné veci doma
7. (čo (komu)) ▶ netrvať na vlastníctve niečoho, dobrovoľne sa vzdávať niečoho v prospech niekoho, prenechávať niekomu niečo; syn. dávať, ponechávať: n. veľké prepitné; vždy necháva drobné predavačke; Vravela, že keď zomrie, v testamente napíše, že mi necháva peniaze na klavír. [LT 1998]
8. (čo (komu; na čo)) ▶ nepoužívať všetko, odkladať niečo nabok, pre niekoho, na iný účel a pod., schovávať: n. si fotografie na pamiatku; n. si finančnú rezervu; To bola jej najlepšia slivovica, nechávala ju na svadbu. [L. Ťažký]; Niektorí ľudia si nechávali po svojich deťoch prvé vlásky. [A. Bednár]
9. (čo (na kedy)) ▶ posúvať vykonanie niečoho na neskorší čas; syn. odkladať: vždy si necháva to najlepšie na koniec; konečné rozhodnutie nechávajú na zajtra
10. (čo na koho, na čo) ▶ dávať niekomu niečo vybaviť, zariadiť; spoliehať sa s niečím na niekoho, na niečo; syn. zverovať sa, ponechávať: n. rozhodnutie na iných; nenechávaj všetko na mňa!; Nemusela by, ale ona nechávala mladšiu perepúť na opateru starším a vždy, keď mohla, odbehla na hodinku-dve trochu pomôcť. [A. Lauček]
11. (s neurčitkom) správ. ▶ dávať prikazovať, aby sa niečo stalo, urobilo; starať sa o to, aby niekto niečo urobil: n. si čistiť šaty v čistiarni správ. dávať si čistiť šaty v čistiarni; susedia vás nechávajú pozdravovať správ. susedia vás dávajú pozdravovať
12. ▶ ako formálne sloveso tvorí s pripojeným podstatným menom al. s iným slovným druhom lexikalizované spojenie: n. niekoho nažive neusmrcovať; n. niekoho na slobode neuväzňovať; n. niečo bez odpovede neodpovedať na niečo; n. niečo bez povšimnutia nevšímať si niečo, nereagovať na niečo; n. niečo bez poznámky nevyjadrovať sa k niečomu; n. niekoho bez pomoci nepomáhať niekomu
◘ fraz. nechávať niečo, niekoho bokom nezaoberať sa niečím, niekým, nevenovať niečomu, niekomu pozornosť; nechávať niekomu voľnú ruku umožňovať niekomu konať samostatne, podľa vlastného uváženia; nechávať si niečo pre seba nehovoriť o niečom iným, zamlčiavať; nechávať si zadné dvierka/vrátka [otvorené] rátať aj s inou možnosťou, rátať aj s ústupom, taktizovať; nenechávať nikoho na pochybách, [že...] presviedčať všetkých o niečom ◘ parem. čo môžeš urobiť dnes, nenechávaj na zajtra
▷ dok. ↗ nechať

dať, dá, dajú dok.

1. (komu čo, zried. i koho) odovzdať s nejakým cieľom, najmä do vlastníctva, darovať; udeliť, poskytnúť, venovať: d. niekomu peniaze, šaty, jedlo; d. niekomu na chlieb, na cigarety; d. do daru niekomu niečo; d. dcére niečo do vena; hovor. d. ohňa niekomu pripáliť cigaretu al. fajku; d. niekomu odmenu, d. niekomu nocľah, d. niekomu byt, ubytovanie; d. niekomu pôžičku požičať peniaze; d. niekomu potvrdenie vydať; d. do prenájmu niekomu niečo; d. niekomu náhradu za niečo; d. do opatery niekomu niekoho, niečo

● d. niekomu niečo na dôvažok pridať, priložiť; dal by i poslednú košeľu, i to by dal, čo nemá je veľký dobrák, je veľmi štedrý; d. niekomu dcéru za ženu vydať zaňho; d. niekomu niečo čierne na bielom potvrdiť niečo písomne; d. niekomu svoje srdce zaľúbiť sa doňho; d. niekomu košík, kôš odmietnuť ho; d. niekomu tromfa prevýšiť, pretromfnúť ho; d. niekomu na niečo slovo záväzne sľúbiť niečo; d. niekomu slovo a) sľúbiť niekomu niečo, b) hovor. zasnúbiť sa s niekým; zrušiť dané slovo nedodržať sľub; hovor. nedať niekomu ani zlého slova nepovedať mu nič zlého (o dobrom vzťahu k niekomu); hovor. nedať slova niekomu neprehovoriť s ním; slovo dalo slovo a) rozhovorili sa, b) povadili sa; d. niekomu zaucho, po hlave, po tvári, po ústach, hovor i po papuli, po pysku udrieť ho; d. život niekomu porodiť ho; dal by dušu, život a) za niekoho všetko je ochotný obetovať zaňho, b) za niečo veľmi dychtivo túži po niečom; d. za niekoho, za niečo život umrieť za niekoho, za niečo; hovor. dám, dal by som na to hlavu, krk som o tom presvedčený; d. niekomu niečo za úlohu uložiť, prikázať; d. radu niekomu poradiť; d. meno niekomu, niečomu pomenovať niekoho, niečo; d. niekomu odpoveď odpovedať mu; d. niekomu rozkaz, príkaz rozkázať, nariadiť mu; d. niekomu pokyn, znamenie pokynom, znamením rozkázať; hovor. d. niekomu lekciu a) vyhrešiť ho, b) nabiť ho, v športe poraziť ho; d. popud, podnet k niečomu (na niečo) vyvolať, zapríčiniť začiatok nejakej činnosti; d. niečomu pečať niečoho charakterizovať niečo niečím; d. niekomu niečo na vedomie oznámiť, upovedomiť niekoho; hovor. d. ďalej niečo povedať to iným; d. niečo najavo, d. výraz niečomu prejaviť niečo; dať, nedať niekomu za pravdu súhlasiť (nesúhlasiť) s ním; d. niekomu čas na rozmyslenie nechať ho rozmyslieť si niečo; d. niekomu ponaučenie poučiť ho; d. záruku niekomu zaručiť sa; d. niekomu výpoveď zrušiť s ním pracovný al. nájomný pomer; d. prednosť niekomu, niečomu a) uprednostniť niekoho zo zdvorilosti, b) rozhodnúť sa pre niečo, pre niekoho; d. niekomu možnosť umožniť mu niečo; daj, dajte pozor na niekoho, na niečo výzva, príkaz opatrovať al. s pozornosťou sledovať niekoho, niečo; d. si pozor na niečo, na niekoho byť opatrný, s pozornosťou sledovať niečo, niekoho; dať si rady, nedať si rady s niekým, s niečím vedieť, nevedieť si poradiť; dať, nedať pokoj niekomu nevyrušovať, vyrušovať ho; d. si pokoj s niekým, s niečím nezačínať si s niekým, s niečím, nepúšťať sa do niekoho, do niečoho; d. si záležať na niečom starostlivo urobiť niečo; dajme tomu povedzme, predpokladajme; ale ste mu dali! výraz súhlasu s tým, čo si niekto dovolil voči niekomu; ja ti dám! výraz hrozby; d. niekomu dobrú noc pozdravom zaželať; hovor. d. niekomu, niečomu zbohom rozlúčiť sa s niekým, s niečím, odobrať sa od niekoho, od niečoho; šport. d. gól dostať loptu al. puk do brány súpera;

2. (čo, zried. i koho) položiť, vložiť, uložiť niekam: d. obed na stôl, d. šaty do skrine, d. si pero za klobúk; d. dieťa spať uložiť do postele

● hovor. nedá si to za rám, za klobúk s tým sa nepochváli; hovor. žart. daj si to za rám! výraz odmietnutia, opovrhnutia; d. list na poštu podať, odovzdať; d. niečo dohromady, dokopy zložiť, poskladať to; hovor. d. niečo na papier napísať; d. niečo do novín uverejniť; hovor. d. hlavy dovedna, dokopy spoločne sa poradiť; d. niekomu niečo (niekoho) do rúk odovzdať; ľud. d. niekoho na bubon pripraviť ho o majetok; hovor. d. niekoho do laty veľmi ho vyhrešiť; d. niečo do poriadku usporiadať to, urobiť poriadok v niečom; d. deti, syny, dcéru do poriadku oženiť, vydať; d. niekoho do väzby uväzniť ho; cirk. d. niekoho do kliatby uvaliť kliatbu na niekoho; d. do obehu nové platidlá, peniaze vydať; d. tovar do predaja uvoľniť ho pre predaj;

3. (komu čo) podať: d. niekomu ruku; Daj mi tú knihu!

● d. niekomu na niečo ruku prisľúbiť mu niečo;

4. (komu) spôsobiť, zapríčiniť prácu, starosť, námahu ap. (o veciach i o osobách): dalo mi to veľa práce, starostí, námahy; dalo mi to robotu;

5. i nedok. (na koho, na čo) dbať, venovať pozornosť niekomu, niečomu: hovor. d. na seba dbať, starať sa o seba; d. na niekoho počúvať, uznávať niekoho, dôverovať niekomu; veľa dá na reči verí tomu, čo sa rozpráva; d. na slovo niekoho poslúchnuť; Nič nedal na kuvičie proroctvá. (Vaj.)

6. (s neurč., zried. i čo) rozkázať, uložiť niekomu urobiť, vykonať niečo: d. zakúriť do kachieľ, d. popíliť drevo; d. si ušiť šaty; d. zavolať políciu; d. podpísať niekomu niečo

● hovor. d. pozdravovať (bozkávať) niekoho uložiť niekomu, aby odovzdal tretej osobe pozdrav (bozk); hovor. d. si obed, pivo a) v reštaurácii objednať, b) v domácnosti zjesť, vypiť;

7. (s neurč. a s 3. al. 4. p. zvrat zám. si, sa) z vlastnej vôle sa podrobiť niečomu: d. sa fotografovať, d. sa operovať, d. sa poistiť; d. si zub vytrhnúť, d. si vlasy ostrihať

● hovor. daj sa vypchať! vyjadrenie odmietnutia, opovrhnutia, výsmechu; daj sa (ti) mi bože, daj sa (ti) mi svete výrazy opovrhovania, podceňovania, bagatelizovania;

8. (s neurč.) pripustiť, dovoliť niečo, umožniť niečo, nechať (často v zápore): dať, nedať niekomu niečo pocítiť prejaviť voči nemu niečo; dať sa, nedať sa využiť; dať sa, nedať sa presvedčiť; dať sa, nedať sa biť; dať sa, nedať sa odradiť

● d. niekomu vedieť o niečom, o niekom podať zprávu, oznámiť niečo; nedá (dá) sa prosiť o ochotnom (neochotnom) človeku; nedajte sa prosiť, núkať! zdvorilostná formula pri núkaní; nedať (dať) si ujsť niečo využiť (nevyužiť) príležitosť; hovor. nedá (dá) sa vodiť za nos nedá (dá) sa klamať; d. niekomu voľnú ruku dovoliť, umožniť mu voľne konať; starosť, bolesť ap. mu nedá spať, neos. nedá mu spať nemôže spať (pre starosť, bolesť ap.); zvedavosť mi nedá neviem sa ubrániť zvedavosti; hovor. arch. dal by pánboh! kiež by sa to stalo!

9. (koho na čo, za čo i s neurč.) umožniť niekomu vyučiť sa v škole, v remesle ap.; poslať do zamestnania, do služby ap.; d. niekoho na remeslo; dali ho za učiteľa, za lekára, za kováča; d. niekoho vyučiť;

10. hovor. (čo, zried. i koho) predať al. vymeniť za niečo: dajte mi za korunu droždia; d. niekomu niečo na úver predať bez platenia v hotovosti

● d. niečo za babku, za facku lacno predať; nedá (nedal by) niečo, niekoho (ani) za svet za nič na svete sa toho (ho) nezriekne;

11. (za čo, za koho) vydať peniaze, zaplatiť: za dom dal tridsaťtisíc Kčs

● hovor. nedám (nedal by som) za to (zaňho) ani deravý groš nevážim, necením si to (ho);

nedok. dávať

|| dať sa

1. (do čoho, na čo, s neurč., arch. i v čo) začať niečo robiť, pustiť sa do niečoho, podujať sa, podobrať sa na niečo: d. sa do roboty, do spevu, do tanca, do reči, do smiechu, do plaču, do kriku; d. sa do jedla; d. sa do pohybu, do behu; d. sa s niekým do známosti zoznámiť sa s ním; d. sa na pokánie; d. sa na útek začať utekať: d. sa vnohy utekať; Chlapi pohádžu pušky a dajú sa skákať. (Heč.)

● dali sa do vlasov pobili sa; d. sa na cestu vypraviť sa; d. sa na zlú cestu (na zlé cesty) začať robiť niečo zlého (najmä o nemravnom živote); hovor. d. sa za pasy začať sa biť, pasovať;

2. pobrať sa, ísť, zamieriť smerom niekam: d. sa do sveta; d. sa krížom cez horu; d. sa doprava, doľava, napravo, naľavo; d. sa poľom, cestou;

3. (s neurč.) vyjadruje možnosť nejakého deja (v jednočlenných al. dvojčlenných pasívnych vetách): peniaze sa dajú ľahko stroviť; usilovnosťou sa dajú dosiahnuť veľké veci; neos. dá sa tušiť, predpokladať, očakávať, že...; naňho, na to sa dá (nedá) spoliehať; kúpil všetko, čo sa dalo

● urobíme, čo sa dá čo bude možné; nedá sa nič robiť!, čo sa dá robiť! výrazy rezignácie; o tom sa nedá rozprávať to nemožno slovami vyjadriť;

4. poddať sa; obyč. v zápore nedať sa odporovať, brániť sa: Bratia, nedajme sa! (Botto) Zasa zapáral do Jura, ktorý sa mu verabože nedal. (Jégé)

5. (medzi koho) spojiť sa, združiť sa s niekým: Keď sa dáš medzi nás, nič sa ti nestane. (Jégé);

nedok. dávať sa

|| dať si

1. (čo, čoho) dopriať si: Nedá si chvíľky oddychu. (Tim.) Nedal som si pokoja, kým som si i hlávku pijavice špendlíkom nevytiahol. (Ondr.)

● hovor. expr. d. si do nosa opiť sa;

2. hovor. (čo) dohovoriť sa s niekým o niečom: d. si schôdzku, zraz;

nedok. dávať si

dávať, -a, -ajú nedok.

1. (komu čo, zried. i koho) odovzdávať s nejakým cieľom, najmä do vlastníctva; udeľovať, poskytovať: d. niekomu peniaze, šaty; d. niekomu na chlieb; d. niekomu niečo do daru; krava dáva denne 5 l mlieka; zem dáva dobrú úrodu

● d. niekomu radu radiť; d. niečomu pečať niečoho charakterizovať niečo; d. niekomu niečo na vedomie oznamovať, upovedomovať niekoho; d. niečo najavo, d. výraz niečomu prejavovať niečo; dávať (nedávať) niekomu za pravdu súhlasiť (nesúhlasiť) s ním; d. prednosť niekomu, niečomu a) uprednostňovať niekoho zo zdvorilosti, b) rozhodovať sa pre niečo, pre niekoho; d. niekomu možnosť umožňovať mu niečo; dávaj, dávajte pozor na niekoho, na niečo výzva, príkaz opatrovať al. s pozornosťou sledovať niekoho, niečo; d. si pozor na niečo, na niekoho byť opatrný, s pozornosťou sledovať niečo, niekoho; d. hodiny súkromne vyučovať; d. dobrý, zlý príklad niekomu príkladom pobádať niekoho, byť dobrým, zlým príkladom, vzorom pre niekoho; d. niekomu voľnú ruku nechávať voľnosť v konaní; d. niekomu (niečomu) vinu zvaľovať vinu na niekoho (na niečo); kupujú, akoby zadarmo dávali bez rozváženia, všetko; Blázon dáva, múdry berie (prísl.) o nerozvážnej štedrosti al. o tom, kto sa zdráha prijať dar; Zomrel dávno, čo dával darmo (prísl.) za všetko treba platiť;

2. (čo, zried. i koho) klásť, vkladať, ukladať niekam: d. jedlo na stôl, d. šaty na vešiak

● d. niečo dohromady, dokopy skladať to; hovor. d. hlavy dovedna, dokopy spoločne sa radiť; d. niekomu otázku pýtať sa;

3. (čo komu) podávať: d. niekomu ruku;

4. (komu) spôsobovať, zapríčiňovať prácu, starosť, námahu ap. (o veciach i o osobách): dáva mi to veľa práce, starostí, námahy;

5. (na koho, na čo) dbať, počúvať, unávať niekoho: d. na starších, skúsených; d. na slovo niekoho;

6. (s neurč.) rozkazovať, ukladať niekomu urobiť, vykonať niečo: d. si šiť šaty, topánky na mieru

● hovor. d. pozdravovať (bozkávať) niekoho ukladať niekomu, aby odovzdal tretej osobe pozdrav (bozk);

7. (s neurč. a s 3. al. 4. p. zvrat. zám. si, sa) z vlastnej vôle sa podrobovať niečomu: d. si strihať vlasy; d. sa fotografovať;

8. (s neurč.) pripúšťať, dovoľovať niečo, umožňovať niečo, nechávať (často v zápore): dávať, nedávať niekomu niečo pocítiť prejavovať voči niekomu niečo; dávať sa, nedávať sa prosiť; d. sa unášať niečím;

9. hovor. (čo) predávať al. vymieňať za niečo: d. vajcia po korune

● d. na úver predávať bez platenia v hotovosti; hovor. d. niečo za babku, za facku lacno predávať;

10. hovor. (čo) hrať, predvádzať v divadle, premietať v kine; usporadovať: dávajú Hamleta, Predanú nevestu; d. obed, večeru, banket;

dok. dať

|| dávať sa

1. (do čoho, na čo, s neurč., arch. i v čo) začínať niečo robiť, púšťať sa do niečoho: d. sa do reči; d. sa do práce; d. sa do pohybu; d. sa do známosti; d. sa do jedla; d. sa na cestu začínať cestovať

● d. sa na zlú cestu začínať žiť nemravne; d. sa na márnosti (Kuk.) začínať ľahkomyseľne žiť; d. sa vnohy začínať utekať;

2. poberať sa, ísť smerom niekam: Dával sa dúbravou k roli. (Hor.)

3. (medzi koho) spájať sa, združovať sa s niekým: d. sa medzi zbojníkov;

dok. dať sa

|| dávať si p. dať si