Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

dať dá dajú dok.

1. odovzdať, poskytnúť do vlastníctva, na užívanie ap.: dal mu na narodeniny platňu daroval; d. niekomu odmenu, d. dcére peniaze na kúpu chaty; d. deťom obed, chorému liek podať; d. niekomu dcéru za ženu vydať ju za niekoho; d. život dieťaťu porodiť ho; d. chlapcom po jablku; d. kupujúcemu potvrdenku vydať; d. čas na rozmyslenie; dal za to 1000 korún zaplatil

2. predať: dal mu to za 50 korún; dajte mi to lacnejšie

3. umiestniť, položiť, uložiť, vložiť niekde: d. kvety do vázy, klobúk do skrine, list do zásuvky; daj to sem! podaj mi to! d. deti spať uložiť do postele; d. gól streliť; d. kôš hodiť

4. i nedok. spôsobiť, spôsobovať, zapríčiniť, zapríčiňovať (námahu, starosť): kniha mu dala veľa práce; výchova dala rodičom hodne námahy vyžiadala si

5. i nedok. venovať pozornosť, všimnúť si, všímať si, (po)dbať: daj na mňa, neobanuješ, d. na niečie slovo počúvnuť ho

6. zariadiť, aby sa niečo urobilo, stalo; rozkázať: d. si ušiť oblek, d. text prepísať, d. niekoho sledovať; nech ti dá Pán Boh zdravie! želanie

7. podrobiť sa, podvoliť sa (istému výkonu): d. sa vyšetriť, ostrihať, d. sa zvábiť

8. (často v zápore) dovoliť, pripustiť, umožniť, nechať: nedal mu dopovedať; daj sa konečne presvedčiť; nedaj, Bože, aby sa to stalo! kiež by sa to nestalo; neos. nedalo mu dýchať

9. poslať na štúdiá, do práce ap. a tým pripraviť na zamestnanie: rodičia ho dali za učiteľa; d. syna do učenia

10. ako formálne sloveso tvorí význ. celok s pripojeným podst. m. (v A) al. iným slovným druhom: d. prednosť uprednostniť; d. príkaz niekomu prikázať; d. radu poradiť; d. odpoveď odpovedať; d. na vedomie oznámiť; d. za úlohu uložiť; d. najavo niečo prejaviť niečo; d. ďalej niečo odovzdať

● d. si pozor na jazyk opatrne sa vyjadrovať; dá, dal by aj poslednú košeľu je veľký dobrák; dám na to krk, na to môžeš d. krk je to nepochybné, isté; d. niekomu kôš, košom, košík odmietnuť ho; krk, hlavu na to nedám neručím za to; expr. nedá si popod nos brnkať nedovolí útočiť na seba; nedal by zaň(ho) deravý groš vôbec si to, ho necení; expr. ruku dá zaňho do ohňa verí v jeho spravodlivosť; svedomie mu nedá nemôže nechať veci tak; to si nedá za klobúk s tým sa nepochváli;

nedok. dávať -a

1. k 1 – 10

2. predvádzať; usporadúvať: čo d-jú v rozhlase? d. slávnostný obed

// dať sa

1. začať robiť niečo, pustiť sa do niečoho, podobrať sa: d. sa s neznámym do reči, d. sa do kosenia, do roboty, do kriku

2. pri pohybe zamieriť, pobrať sa: d. sa naľavo, napravo, d. sa cez pole

3. rozhodnúť sa pre istú činnosť, zamestnanie ap.: dal sa na vojnu, na krádež, d. sa k muzikantom

4. i nedok. iba 3. os. je možné, možno: to sa dalo čakať; súčiastky sa ešte dajú využiť

5. obyč. v zápore podvoliť sa, poddať sa: my sa tak ľahko nedáme; nedaj sa! pri povzbudzovaní

● nedá sa nič robiť výraz rezignácie; to sa dá na prstoch porátať je toho veľmi málo; proti vetru sa nedá dúchať;

nedok. k 1 – 3 dávať sa

// dať si hovor.

1. objednať si, vziať si (na jedenie, pitie ap.): d. si na obed sviečkovicu; čo si dáte na pitie?

2. dohovoriť sa, dohodnúť sa; určiť si: d. si stretnutie pred hotelom

3. prijať ako povinnosť, úlohu, riešenie; uložiť si: d. si námahu s čítaním starého textu, d. si záležať na oblečení, d. si za úlohu cvičiť

nedok. dávať si

dávať sa -va sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vanie sa nedok.

dávať si -va si -vajú si -vaj si! -val si -vajúc si -vajúci si -vanie si nedok.

dávať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok.

dať dá dajú daj! dal dajúc dajúci daný dok. 1. (komu čo; zried. i koho; s neurčitkom) ▶ poskytnúť niekomu niečo hmotného al. nehmotného charakteru; vydať s istým zámerom al. z určitého dôvodu: d. niekomu prvú pomoc; d. cestujúcim podrobnejšie informácie; d., nedať niekomu úplatok; dali mu najesť, nocľah, ubytovanie; dajte nám príležitosť napraviť chybu; rodičia mu dali peniaze na oblečenie, na dovolenku, na štúdium; dal mi číslo telefónu; d. niekomu čas na rozmyslenie; banka mu dala pôžičku, úver; hovor. d. niekomu skúšku napriek zlej odpovedi nechať prejsť; Plat dostáva, však jej ho dajú aj inde. [A. Baláž]; Čo ti dalo viac, škola alebo život? [A. Bednár]; cirk. d. si znak pokoja pozdraviť sa navzájom počas omše po obrade pokoja podľa miestneho zvyku (napr. slovami Pokoj a bratská láska nech je medzi nami a podaním si ruky); d. rozhrešenie po spovedi udeliť rozhrešenie; ekon. má dať - dal názvy strán účtu (výdavky a príjmy) □ dali by ste mi k telefónu (pána, pani) XY? jedna z úvodných formúl telefonického rozhovoru; dajže, Bože (čo/čoho/s vedľajšou vetou) uvádza želacie vety
2. (ø; komu čo) ▶ poskytnúť ako dar, odmenu; odovzdať do vlastníctva (zadarmo, bez náhrady, protislužby a pod.): d. niekomu darček; d. dcére bohaté veno; d. čašníkovi prepitné; d. nemocnici sponzorský príspevok; d. všetko na deti, na kultúru; d. pracovníkovi mimoriadnu odmenu; čo by sme ti mali d. na narodeniny, na Vianoce?; nedali sme ti už dosť?; nikto ich nenútil, sami chceli d.; Čo som dal, dal som bez nároku. [M. Rúfus]; Výherca jackpotu dal tri milióny na charitu. [Inet 2005]; pren. knihy mu dali veľa do života; mať niečo dané od prírody byť obdarený istými schopnosťami, talentom
3. (čo komu) ▶ vložiť, prisunúť niečo do niečích rúk; syn. podať, odovzdať: dal mu to priamo do rúk; daj mi to sem; dajte mi pohár vody, prosím; dali si ruky na privítanie; Nedám stroj bárakému sopliakovi do rúk. [R. Moric]; Tu som, poď, daj ruku. [L. Ťažký] □ dať ruku (niekomu) dlaňou vystretej ruky chytiť dlaň iného ako výraz pozdravu, zmierenia a pod.
4. (čo kam) ▶ postaviť, umiestniť na určité miesto, vložiť niekde; syn. položiť: d. koláč do rúry; d. potraviny do chladničky; d. knihy na poličku; d. ruku do vrecka; dajte kufor hore, aby nezavadzal; ani skriňu nemáme kde d.; do pudingu môžete d. aj hrozienka; Otec si vzal do ruky lyžicu, ale keď videl nahnevanú mater, ako bez slova dala misu na stôl, lyžicu odložil. [M. Jančová]; O to ide, aby si človek zaslúžil, čo má a čo dá do úst. [P. Karvaš]
5. (čo kam) ▶ premiestniť niečo na určité miesto a ponechať to tam (často v inštitúcii); syn. uložiť, umiestniť: d. (si) batožinu do úschovne; d. oblek do čistiarne; d. príspevok do časopisu; sporitelia dali do banky, na vkladné knižky značné sumy; redakcia už dala rukopis do tlače; Všetko, čo malo nejakú cenu, dali sme do šatne. [Sme 2004] □ dať niečo do novín napísať a potom uverejniť v novinách
6. (koho kam) ▶ z rozličných dôvodov zveriť niekoho niekomu do opatery; preniesť zodpovednosť na niekoho iného; umiestniť niekoho niekam: d. deti na prázdniny k starým rodičom; dali ho v kritickom stave do nemocnice □ dať niekoho do väzby umiestniť niekoho do väzenskej cely, aby tam strávil obdobie do vynesenia rozsudku; hovor. dať niekoho do basy uväzniť
7. (koho za koho/do čoho/na čo) ▶ umožniť niekomu získať vzdelanie al. absolvovať učenie; poslať niekoho do roboty, do služby: d. syna na remeslo; d. niekoho do učenia k inštalatérovi; dali ho za automechanika, murára; Dali ho za učňa stolárskemu majstrovi Belušovi. [Ľ. Ondrejov]; A keď potom založili výtvarnú školu pri dome osvety, hneď ma do nej naši dali. [K. Jarunková]; Aj učiteľ ma chcel dať do škôl, ale či mi dovolili? [V. Mináč]
8. (koho komu za koho/ako koho) ▶ zariadiť, aby niekto vykonával určitú činnosť, bol u niekoho v určitej funkcii: dal mu človeka s najlepšími referenciami za hovorcu, opatrovníka; Už samotná skutočnosť, že mi hostitelia dali za sprievodcu tohto skvelého publicistu, svedčí o mimoriadnej pozornosti. [L. Mňačko] □ dať (niekomu) dcéru za ženu súhlasiť, aby sa dcéra vydala za niekoho
9. i nedok. (na koho, na čo) ▶ rešpektovať niečí názor; riadiť sa mienkou niekoho; počúvnuť, počúvať, dbať: d. na bratovo slovo; veľa dá na rozličné reči; nedá na rozumné dôvody, zákazy; daj na neho, dobre ti poradí; Vravím vám, dajte na skúsenú osobu. [P. Karvaš] □ dať na seba dbať o svoj zovňajšok
10. (čo za čo) ▶ vydať peniaze (obyč. konkrétnu sumu) za tovar, služby a pod.; minúť na niečo peniaze; syn. zaplatiť: dal za knihu viac, ako pôvodne chcel; nedám za to toľké peniaze; dali za dom celý majetok; hovor. koľko dáte? al. koľko by ste mohli d.?; Dvesto korún za nákovu po prvýkrát, kto dá viac? [F. Švantner]; pren. Bol by som dal poklady za tiknutie vrabca, no krajina vymrela. [J. Blažková] □ dať (niekomu) peniaze na ruku vyplatiť niekoho v hotovosti (obyč. hneď po vykonaní práce, uzavretí kúpy a pod.)
11. hovor. (čo (za čo)) ▶ vydať niekomu niečo za peniaze al. za inú protihodnotu, predať, vymeniť: dali by ste mi kilo jabĺk?; nemôžete mi to d. lacnejšie?; dajte mi to za sto korún; za čo vám to dali?; dám ti za knihu cédečko □ dať (niekomu niečo) na dlh, na úver predať niekomu niečo s posunutou lehotou splatnosti finančnej náhrady
12. (čo/čoho (komu)) ▶ vyžadovať energiu, úsilie na dosiahnutie určitého cieľa: dalo (nám) to veľa námahy; výchova detí dala rodičom veľa radostí i starostí; Cestou na pole dalo nám mnoho práce udržať statok pohromade. [K. Tomaščík]; A vie si už trochu aj predstaviť, čo to dalo roboty vylámať všetko to kamenie a ešte ho aj rozdrviť. [M. Jančová]
13. ((komu) čo; s neurčitkom) ▶ prikázať al. zariadiť, aby sa niečo stalo, aby niekto poskytol niekomu určitú službu; postarať sa o to, aby niekto niečo urobil: d. žiakom domácu úlohu, testy; d. zakúriť do pece; d. niekoho sledovať; d. niekomu podpísať zmluvu; dali zavolať sanitku, políciu; susedia ho dali pozdravovať; dal jej zahrať obľúbenú pesničku; dali synovi ušiť nový oblek; Viaceré štáty oznámili, že chcú dať vyšetriť všetkých vojakov, ktorých mali v mierových misiách na Balkáne. [DF 2001] □ daj Boh šťastia! pozdrav; nech vám dá Pán Boh zdravie, silu! želanie; daj prednosť v jazde! dopravná značka; dať, nedať na seba (dlho) čakať prichádzať, neprichádzať načas na dohovorené miesto
14. i nedok. v zápore (komu s neurčitkom) ▶ brániť prirodzenému, očakávanému chodu; nedovoliť, nedovoľovať, nepripustiť, nepripúšťať, aby sa niečo stalo: bolesti, starosti mu nedali spať; ani mu nedal dopovedať; zvedavosť jej nedala, aby tam nešla; Triasol sa ako huspenina, nedal mi ani vydýchnuť. [M. Čeretková-Gállová]; Nemôže ostať v armáde, nedá mu to svedomie. [P. Zván]; Nedalo mu to pokoja, vyzvedal sa. [J. Johanides]; neos. nedalo mu dýchať, spať; Nedalo mu, a keď išiel okolo sváčka, prihovoril sa mu. [D. Tatarka]
15. ▶ ako formálne sloveso tvorí s pripojeným podstatným menom al. s iným slovným druhom lexikalizované spojenie: d. bozk pobozkať; d. ďalej povedať aj ďalším; d. dieťaťu život porodiť ho; zastar. d. do árendy prenajať; d. niečo dohromady, dokopy a) poskladať rozhádzané b) vytvoriť niečo úplne nové; d. do novín uverejniť; d. do obehu (obyč. peniaze, známky a pod.) rozšíriť vo verejnosti, zaviesť ako nové; d. do predaja začať predávať; d. do prenájmu prenajať; d. garanciu garantovať, zaručiť; d. gól streliť loptu do bránky; d. hlas niekomu voliť niekoho, hlasovať za niekoho; hovor. d. hobľa niekomu hojdavým pohybom udierať zadnou časťou tela o zem, o stenu, o zadnú časť iného (zo žartu, ako poctu, trest a pod.); d. k dispozícii niekomu niečo poskytnúť možnosť niekomu použiť niečo; d. meno pomenovať; d. možnosť umožniť; d. nádej niekomu vzbudiť v niekom očakávanie v pozitívny priebeh; d. na dôvažok pridať navyše; d. najavo verejne prejaviť; d. na vedomie upovedomiť; d. návrh navrhnúť; d. niekomu dieťa stať sa matkou niečieho dieťaťa; d. odpoveď odpovedať; hovor. d. oheň, ohňa niekomu pripáliť niekomu cigaretu; d. podnet podnietiť; d. povolenie povoliť; d. pocítiť niekomu niečo prejaviť niečo (obyč. negatívne) voči niekomu; d. pokoj a) nevyrušovať b) neznepokojovať, nezaťažovať povinnosťami; d. pokyn, príkaz, rozkaz prikázať; d. popud iniciovať; d. prednosť uprednostniť; d. príklad byť vzorom; d. príležitosť umožniť, poskytnúť možnosť; d. radu poradiť; d. (svoj) súhlas súhlasiť; hovor. d. šancu poskytnúť ešte príležitosť; d. vedieť niekomu niečo oznámiť niekomu niečo; d. výpoveď a) zrušiť zamestnancovi zamestnanecký pomer b) vystúpiť (na vlastnú žiadosť) zo zamestnania; d. za pravdu niekomu súhlasiť s niekým; d. záruku zaručiť; d. zbohom niekomu rozlúčiť sa s niekým; d. znamenie ohlásiť, signalizovať
◘ fraz. ale ste mu dali! súhlasné ocenenie reakcie na odplatu; dal by aj dušu/život za niekoho, za niečo a) veľmi po ňom, po tom túži b) obetoval by veľa (aj život) pre niekoho, pre niečo; dal by mu i tej vlastnej krvi/i ten kabát zo seba/i to blato spoza nechtov/i to, čo nemá/i tú dušu/i z toho, čo do úst nesie je žičlivý; dal by som/dám hlavu/krk na to som o tom presvedčený; dal by som/dám zaňho ruku do ohňa dôverujem, verím mu; dal mu brezovej polievky/do brady/lopatovej kávy zbil ho; dám ti, že sa ti odnechce/že ma budeš do smrti spomínať/že tak ľahko na mňa nezabudneš vyhrážky; dám ti, keď na deravom moste nájdem nikdy; dať ad acta odsunúť bez vybavenia na neurčito; dať bodku za niečím pokladať niečo za skončené; dať do niečoho celú dušu robiť niečo s láskou, s oduševnením; dať hlavy dohromady/dokopy/dovedna spoločne sa poradiť; dať niečo na papier napísať; zastar. dať niekoho na bubon pripraviť o majetok; dať niečomu pečať urobiť charakteristickým; expr. dať niekoho do laty naučiť poriadku; dať niekomu niečo čierne na bielom písomne; dať niekomu kôš/košom odmietnuť (nápadníka); dať niekomu niečo za babku/za facku lacno predať; dať niekomu po hlave/po ústach/ hrub. po papuli zbiť al. potrestať niekoho; dať niekomu [poriadnu] lekciu vyhrešiť, naučiť poriadku; dať [svoje] slovo niekomu a) sľúbiť niekomu niečo b) zasnúbiť sa s niekým; dať niekomu svoje srdce lásku; dať tromfa niekomu prevýšiť niekoho; dať zelenú niečomu umožniť bezproblémové začatie niečoho; ja ti dám! vyhrážka; nedať na niekoho, na niečo dopustiť a) brániť niekoho, niečo pred kritikou iných b) vyjadrovať sa o niekom, niečom pozitívne; nedal by som za neho ani deravý groš nevážim si ho; nedal by som za to ani jedného bôbu/dreveného groša/jednej babky/horkej cibule o bezcennej, nekvalitnej veci; nedať niekomu ani vydýchnuť nedopriať ani chvíľku pokoja, odpočinku; slovo dalo slovo a) rozhovorili sa b) dohodli sa; to dá fušku/zabrať je s tým veľa roboty; to dá rozum to je pochopiteľné, logické ◘ parem. Bože náš, Bože náš, nerovno nám dávaš, jednému nakydáš, druhému nič nedáš al. Pánboh jednému dal a druhému sľúbil o majetkovej nerovnosti; daj ma, Bože, kde chceš, len ma ticho polož o podriadení sa osudu; dali by mu, dali, keby sami mali al. kto nič nemá, ten nič nedá al. nemáš - nedáš; nedáš - nemáš; dal som mu čerta a tebe dám dvoch nič; každý radšej vezme, ako dá; komu chcem, tomu dám, aj z cesty ho zavolám; komu si dal, u toho hľadaj; kto chce mať, musí dať; kto mne dá pokoj, ja mu dám dva; kujon, kto viac dá, ako má o podnikavcoch; Pane Bože, akého si ma dal, taký ti tancujem; pán Ľutoval nič nedal, pán Závidel nič nemal o závisti; sladšie je dať než brať; sľúbiť a dať je dvoje/nie je jedno ľahšie sa sľubuje
▷ nedok. k 1 – 7, 9, 11, 13 – 15 ↗ dávať

dať sa dá sa dajú sa daj sa! dal sa dajúc sa dok. 1. (do čoho; na čo; s neurčitkom) ▶ začať niečo robiť, pustiť sa do niečoho: d. sa do práce, do behu, do pohybu; d. sa do jedla; d. sa do kriku, do plaču, do smiechu; d. sa do spevu, do tanca; d. sa na odchod, na útek; d. sa s niekým do reči; hovor. dal sa na drogy; Dal sa čítať akýsi spis, prečitoval si dôverné inštrukcie. [D. Tatarka]; Až prídem, dáme sa do pečenia. [J. Blažková]
2. (kade) ▶ obyč. chôdzou sa pobrať, zamieriť určitým smerom: d. sa najkratšou cestou; Zašiel na cestu a dal sa vpravo. [R. Jašík]; Za mestečkom z hradskej odbočili a dali sa lesným pešníkom. [Ľ. Zúbek]
3. (na čo; k čomu; do čoho) ▶ začať sa niečím obyč. na dlhší čas al. natrvalo zaoberať; rozhodnúť sa pre istú činnosť, zamestnanie a pod.: d. sa na politiku, na šport; dal sa k vojsku; dala sa k divadlu; dal sa do strany; pejor. d. sa s niekým do kompánie; Mal si sa dať na umenie. [V. Mináč]; Dali ste sa na vysokú hru a ako vás poznám, máte aj vysoké ciele. [NO 1990]; Vedome sa rozhodla dať sa na podnikanie v módnom ženskom odievaní. [Pt 1998]
4. i nedok. iba 3. os. (s neurčitkom) ▶ vyjadruje možnosť nejakého deja, pripúšťa dej: dá sa to ešte opraviť, zmeniť?; to sa dá, nedá urobiť, bude d. urobiť; kvety sa dajú pestovať aj v črepníkoch; tento materiál sa dá použiť ešte raz; dovolenka sa ešte dá presunúť na iný termín; krvnou skúškou sa dá zistiť otcovstvo; Chcela by som ich zmieriť, ale viem, že sa to nedá. [L. Ťažký]; Na Slovensku sa vždy všetko dalo vybaviť. [DF 2001] □ to sa dalo čakať! má to predpokladaný priebeh
5. obyč. v zápore ▶ vzdať sa svojich názorov, predstáv; prestať odporovať; syn. poddať sa, podvoliť sa: my sa tak ľahko nedáme; nedal sa presvedčiť; On sa nedal a na druhý deň lapil takú voš priam na Marcinkovej tvári. [F. Švantner]; A chlapec sa nedal, dychčal, ustupoval k stene. [K. Lazarová] □ nedaj sa, nedajte sa! pri povzbudzovaní; nedá sa nič robiť vyjadruje bezmocnosť, rezignáciu
6. (s neurčitkom) ▶ z vlastnej vôle, dobrovoľne sa podrobiť určitému úkonu, pripustiť vykonanie istej činnosti: d. sa oholiť, ostrihať; d. sa vyšetriť u odborného lekára; d. sa operovať; d. sa na niečo nahovoriť; Dievčatko utíšili. Chytro sa dalo matke umyť a obliecť. [M. Jančová]; Prehovor muža, aby sa dal preložiť na riaditeľstvo. [Ľ. Smrčok]
◘ fraz. ako sa len dá podľa možnosti čo najlepšie; dá/nedá sa dlho prosiť je neochotný, ochotný; expr. daj sa vypchať! vyjadruje odmietnutie, opovrhnutie; dal sa do toho ako do repy al. dal sa do toho chmatom bez váhania, rýchlo; dali sa do vlasov začali sa biť; dať sa do poriadku a) upraviť svoj zovňajšok b) zviechať sa, vzchopiť sa; dať sa na krivé chodníčky mravne upadnúť; zastaráv. dať sa na poriadok oženiť sa, vydať sa; nedá sa dvakrát núkať ochotne, hneď si zoberie; to sa dá/to by sa dalo na prstoch jednej ruky porátať/spočítať/zrátať je toho veľmi málo ◘ parem. proti vetru sa nedá dúchať
▷ nedok. k 1 – 3, 6 ↗ dávať sa

dať si dá si dajú si daj si! dal si dajúc si dok. 1. hovor. (čo/čoho; ø) ▶ objednať si niečo na jedenie al. pitie; niečo zjesť al. vypiť; dopriať si niečo: čo si dáte na obed, na večeru?; d. si zákusok, kávu, pivo; dáš si chlieb s maslom?; len nech si dá, keď mu chutí; dáme si za pohárik ostrého?; Pozval som ho, dali sme si fľašku vína. [J. Johanides]; Daniel prešiel so svojím priateľom do kultúrnej miestnosti a dali si partiu šachu. [R. Sloboda] □ dáte si niečo? pri ponúkaní
2. hovor. (čo) ▶ obliecť, obuť si niečo: d. si kabát, letné šaty; d. si nové topánky; d. si do uší slúchadlá; Na slávnostnú príležitosť nestačí dať si len elegantný oblek, vyžehlenú košeľu. [Pt 1999]
3. hovor. (s neurčitkom) ▶ objednať si vykonanie niečoho, obyč. službu, za ktorú sa platí: d. si urobiť generálku auta; d. si vyhotoviť europas, poistiť byt; d. si namontovať merače tepla; dali ste si už vyvolať fotografie z dovolenky?; Pacienti majú možnosť dať si zmerať krvný tlak, výšku a váhu. [Sme 1999]
4. hovor. (čo) ▶ dohovoriť sa, dohodnúť sa na niečom, obyč. na stretnutí: d. si rande pred divadlom; Zraz si dali v Senici, lebo odtiaľ išiel dostavník. [A. Lacková-Zora]; pren. Dali si uňho schôdzku všetky možné i nemožné radosti. [A. Matuška]
5. (čo; s neurčitkom) ▶ vynaložiť isté úsilie, venovať niečomu osobitnú pozornosť, starostlivosť: d. si námahu s overovaním údajov; d. si záležať na celkovom výzore; d. si záväzok, novoročné predsavzatie; d. si za úlohu pravidelne cvičiť
6. ▶ ako formálne sloveso tvorí s pripojeným podstatným menom al. s iným slovným druhom lexikalizované spojenie: d. si kúpeľ, sprchu okúpať sa, osprchovať sa; hovor. d. si pauzu a) urobiť si prestávku b) prestať dočasne s určitou činnosťou; d. si podmienku podmieniť vykonanie niečoho niečím iným; d. si pozor byť opatrný; d. si rady poradiť si sám; hovor. d. si repete a) urobiť niečo ešte raz b) dať si ešte jednu porciu (toho istého) jedla
◘ fraz. ale si si dal zle si pochodil; dá si za grajciar dieru do kolena vŕtať pre peniaze urobí všetko; expr. daj(te) si to za klobúk/za rám výraz odmietnutia; expr. daj si odchod! odíď!; dal by si za to tri rebrá vytiahnuť al. dal by si aj do kolena vŕtať aby niečo získal, urobil by pre to hocičo; expr. dať si do hrba/do nosa vypiť si; dať si mantinely vymedziť si hranice v konaní, ktoré nechceme prekročiť; dať si pohov urobiť si prestávku; dať si pozor na jazyk opatrne sa vyjadrovať; dať si pokoj s niečím radšej nerobiť niečo, čo je neprípustné, nebezpečné a pod., zbytočne neriskovať; nedá si popod nos brnkať nepripustí, aby si niekto k nemu niečo dovoľoval; nedať si niečo ujsť nepremeškať niečo zaujímavé, výhodné
▷ nedok. k 1, 4 – 6 ↗ dávať si

dávať sa -va sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vanie sa nedok. 1. (do čoho; na čo) ▶ začínať niečo robiť, púšťať sa do niečoho: d. sa do práce, do čítania, do plaču; d. sa do jedla; d. sa s niekým do reči; d. sa na ústup; Všetko sa dávalo na útek pred touto rachotiacou a smrdiacou potvorou. [J. Horák]
2. (kade) ▶ obyč. chôdzou sa poberať určitým smerom: d. sa naľavo, napravo; d. sa lesmi a lúkami; Marek odkladá kľúč do vrecka, zakrúti sa tuhšie do premoknutého plášťa a dáva sa dolu ulicou. [V. Mináč]; Elegantný kostolník s čiernym dáždnikom dáva sa teraz na svoju každodennú púť. [V. Bednár]
3. (do čoho; na čo) ▶ pripájať sa (ako ďalší) do skupiny, združovať sa s niekým; spoločne vykonávať niečo s niekým: d. sa do pochybnej spoločnosti; d. sa na zbojníctvo; Mekýšovci darmo sa nedávajú do kamarátstva. [J. C. Hronský]; Dávať sa do takého spolku, ani nevieme, o čo ide. [Ľ. Smrčok]
4. (s neurčitkom) ▶ z vlastnej vôle, dobrovoľne sa podrobovať určitému úkonu; pripúšťať vykonanie istej činnosti: dával sa strihať celkom nakrátko; dávate sa pravidelne očkovať proti chrípke?; d. sa najímať na sezónne práce; To nie je správne, že sa ľudia dávajú podplácať. [Ľ. Zúbek]; Bolo módou dávať sa portrétovať u Skuteckého. [Inet 2005]
◘ fraz. dávať sa na krivé chodníčky mravne upadať, spúšťať sa; dávať sa do poriadku a) upravovať svoj zovňajšok b) zviechať sa
▷ dok. ↗ dať sa

dávať si -va si -vajú si -vaj si! -val si -vajúc si -vajúci si -vanie si nedok. 1. (čo/čoho; ø) ▶ niečo jesť al. piť, dožičiť si jedlo, nápoj: dáva si zákusky a k nim kolu; ráno si vždy dávali kávu; V staničnej reštaurácii nám kúpili párky a sami si začali dávať slivovicu. [K. Jarunková]
2. hovor. (čo) ▶ dohovárať sa na niečom, dohodovať si niečo, obyč. stretnutie s niekým: d. si s niekým stretnutie; d. si znamenie; Veď preto si schôdzku dávali a jasne sa dohovorili, že ak nepríde, bude to pre Miloša výstraha. [E. B. Štefan]
3. (čo; s neurčitkom) ▶ robiť, prijímať niečo dobrovoľne al. ako povinnosť; vynakladať úsilie, obyč. pri niečom mimoriadne dôležitom; venovať niečomu osobitnú pozornosť, starostlivosť: d. si náročné úlohy, záväzky, novoročné predsavzatia; d. si na niečom záležať; dáva si s tým veľkú námahu; Nestačí chodiť po vyšliapaných chodníkoch, ale dávať si smelšie ciele. [Vč 1993]
4. ▶ ako formálne sloveso tvorí s pripojeným podstatným menom lexikalizované spojenie: d. si pozor byť opatrný; d. si za vinu obviňovať sa
◘ fraz. dávať si pozor na jazyk hovoriť opatrne; expr. dávať si do nosa popíjať; nedávať si servítku pred ústa hovoriť nevyberane
▷ dok. ↗ dať si

dávať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok. 1. (komu čo, zried. i koho; s neurčitkom) ▶ poskytovať niekomu niečo hmotného al. nehmotného charakteru s istým zámerom al. z určitého dôvodu: d. niekomu informácie; dával bratovi pravidelne stravu, ubytovanie; rodičia mu dávali peniaze na štúdium; zem dáva bohatú úrodu; dávali mu každý mesiac injekcie; Museli mu dávať krv zo zdravých ľudí. [Ľ. Zúbek]; Chatár Doubek, ktorý nám dával farbu, sa vždy čudoval, čo s ňou preboha robíme. [A. Bednár]; Opasok drží teplo v plášti, dáva pocit sily. [L. Ťažký] □ zastar. dáva sa na známosť, že... oznam verejnosti
2. (ø; komu čo) ▶ poskytovať ako dar, odmenu; odovzdávať do vlastníctva (zadarmo, bez náhrady, protislužby a pod.): d. niekomu často kvety; dávali na dobročinné účely značné sumy; dával, hoci to nik od neho nežiadal; Posledné dávam. Ďakuje mi hvizd. [Š. Pártošová]; Dávajú ženám dary a zdanlivo tak priznávajú svoju vinu na ich nešťastnom údele. [Sme 2001]
3. (čo komu) ▶ podaním vkladať, približovať niečo niekam, do niečích rúk; syn. podávať, odovzdávať: d. niekomu ruku na pozdrav; nedávajte mu to do rúk; Dáva mu pekný hrnček, veľký so zlatými okami. [M. Rázus]
4. (čo kam) ▶ klásť, vkladať na určité miesto al. uschovávať na určitom mieste: d. potraviny do chladničky; d. koláč do rúry; nedávaj si ruku do vrecka; nedávajte tie knihy na stôl; Dievčatko vzalo misku a viac po pamäti bralo a dávalo si do úst kapustné strapce. [M. Jančová]
5. (čo kam) ▶ z rozličných dôvodov odovzdávať a potom nechávať na určitom mieste (často v inštitúcii): d. často televízor do opravy; d. odev do čistiarne; d. rukopis do tlače; dával usporené peniaze do banky, na vkladnú knižku; Do domácnosti dáva mesačne okolo šesťsto korún. [R. Sloboda]
6. (koho kam) ▶ z rozličných dôvodov zverovať niekoho niekomu do opatery; prenášať zodpovednosť za niekoho na niekoho iného; umiestňovať niekoho niekam: dáva pričasto dieťa do opatery starým rodičom; Slaboch som, nemám toľko vôle, koľko tam treba, nedávajte ma do družstva. [R. Moric]
7. (koho za koho/do čoho/na čo) ▶ umožňovať niekomu získať vzdelanie al. absolvovať učenie; posielať niekoho do roboty, do služby: nedávajte ho na gymnázium, vysokú školu; Trochu počkajte, až budete mať syna sami, toho si dávajte na priemyslovku. [F. Hečko]
8. (na koho, na čo) ▶ rešpektovať niečí názor, riadiť sa mienkou niekoho, uznávať ho: d. na slová rodičov; veľa dáva na klebety, na kolegov; nedáva na rozumné návrhy, zákazy; nedávajte príliš na štýl, píšte tak, ako by ste písali dobrému priateľovi
9. hovor. (čo (za čo)) ▶ vydávať al. poskytovať niekomu niečo za peniaze al. za inú protihodnotu: dáva zeleninu po 20 korún predáva; dáva súkromné hodiny angličtiny; po čom to dávajú?; expr. d. niečo za nekresťanské peniaze; Na omše už nič nedávaj, lebo to koštuje len peniaze. [R. Jašík] □ dávať (niekomu niečo) na dlh, na pôžičku, na úver predávať niekomu niečo s posunutou lehotou splatnosti finančnej náhrady
10. ((komu) čo; s neurčitkom) ▶ prikazovať al. zariaďovať, aby sa niečo stalo, urobilo: d. žiakom veľa úloh; d. podozrivého neustále sledovať; dávali každý týždeň do predaja nový tovar; kedysi dávala polícia aj strieľať do demonštrantov; d. šoférovi znamenie; Preto si dával aj jedlo posielať hore. [E. B. Štefan]; Jej sa Jožko páči a vždy ho dáva pozdravovať, keď prídu Bohunskovci k nám na návštevu. [K. Jarunková]
11. v zápore (komu s neurčitkom; komu čo) ▶ nedovoľovať, nepripúšťať, aby sa niečo stalo: nedávať niekomu niečo pocítiť; bolesti, starosti mu nedávali spávať
12. hovor. (čo) ▶ uvádzať v divadle, kine, v televízii a pod.: dnes večer dávajú Krútňavu; čo dávajú dnes v televízii?; dávajú futbal, hokej, koncert; Večer dávali v telke Počestnú pobehlicu. [K. Jarunková]; Neprekážalo mu, že dávali samé metalurgické a laboratórne filmy. [V. Bednár]
13. ▶ ako formálne sloveso tvorí s pripojeným podstatným menom al. s iným slovným druhom lexikalizované spojenie: d. bozky bozkávať; zastar. d. do árendy prenajímať; d. dohromady, dokopy niečo a) skladať rozhádzané b) vytvárať niečo úplne nové; d. do novín uverejňovať; d. do obehu (obyč. peniaze, známky a pod.) rozširovať vo verejnosti, zavádzať ako nové; d. góly strieľať lopty do bránky; d. k dispozícii poskytovať možnosť použitia niečoho; d. meno pomenúvať; d. možnosť umožňovať; d. nádej niekomu vzbudzovať v niekom očakávanie v pozitívny priebeh; d. najavo (verejne) prejavovať; d. na vedomie upovedomovať; d. odpoveď odpovedať; d. na papier písať; d. podnet podnecovať; d. pokyn, príkaz, rozkaz prikazovať; d. príklad byť vzorom; d. ponaučenia poúčať; d. popud iniciovať; d. pozor a) byť opatrný b) dozerať; d. niekomu, niečomu prednosť uprednostňovať niekoho, niečo; d. sľuby sľubovať; hovor. d. šancu poskytovať ešte príležitosť; d. teplo hriať; d. vinu niekomu obviňovať niekoho; d. záruku zaručovať
◘ fraz. dávať krídla podnecovať; dávať do jedného vreca hodnotiť rovnako; dávať niečo do parády do poriadku; dávať niečomu pečať charakteristický znak; expr. dávať niekoho do laty karhať niekoho, učiť niekoho poriadku; dávať niekoho s niekým dohromady zoznamovať niekoho s niekým, obyč. s cieľom prípadného manželstva; dávať niekomu plané sľuby zavádzať niekoho; dávať niekomu rozumy poúčať niekoho; dávať niekomu za pravdu súhlasiť s niekým; dávať niekomu zbohom lúčiť sa s niekým; tam, kde si líšky/vlky dávajú dobrú noc na odľahlom mieste; subšt. dávať bacha mať sa na pozore ◘ parem. Bože náš, Bože náš, nerovno nám dávaš, jednému nakydáš, druhému nič nedáš o nerovnosti medzi ľuďmi; keď [ti] dávajú, ber, keď [ťa] bijú, utekaj al. keď ti dávajú, len ber, ani sa nepýtaj; kto viac dáva, viac žiada; kto mne dáva, učí ma dávať; lepšie dávať, než pýtať; z cudzieho ľahko dávať
▷ dok. k 1 – 11, 13 ↗ dať

nechávať sa -va sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vanie sa nedok. (s neurčitkom) správ. ▶ dávať sa z vlastnej vôle, dobrovoľne sa podrobovať určitému úkonu, pripúšťať vykonanie istej činnosti: rada sa necháva obskakovať; správ. rada sa dáva obskakovať; nenechávajte sa takto tyranizovať správ. nedávajte sa takto tyranizovať; necháva sa najímať na sezónne práce správ. dáva sa najímať na sezónne práce ▷ dok. ↗ nechať sa

nechávať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok. 1. (koho ako/akého; čo ako/aké; koho, čo s neurčitkom) ▶ nemeniť existujúci stav, nezasahovať do deja, do situácie, spôsobovať, že niečo zostane v danom stave; syn. ponechávať: n. bránu otvorenú; n. bežať motor; n. veci na svojom mieste; n. chlapca hladného, bez jedla; nové ustanovenie necháva podmienky nezmenené; všetko necháva na poslednú chvíľu; nenechávajte lampu zbytočne svietiť; A povedal, že im [narcisom a klincom v skleníku] náročky necháva na noc zapnuté rádio. [V. Šikula]
2. (koho, čo (ako; kde)) ▶ vzďaľovať sa, odchádzať od niekoho, niečoho, nezostávať v blízkosti niekoho, niečoho, opúšťať; syn. zanechávať, ponechávať: n. deti bez dozoru; nenechávajte ho samého; Ťažko bolo Jurovi nechávať doma rodinu, ale čo mal robiť, keď z toho, čo horko-ťažko vydrel, sa nedalo vyžiť. [A. Habovštiak]; Akoby jej duša kamsi odlietala, v bystrickom byte nechávala len telo bez vôle a bez pohybu. [K. Jarunková]
3. (čo (kde)) ▶ nebrávať niečo so sebou, k sebe, odkladať na isté miesto; syn. ukladať, uschovávať: n. jedlo v chladničke; n. batožinu v úschovni; n. odkazy pre manžela; vreckovku si necháva pod vankúšom; kľúč nechávajte na vrátnici; topánky si nenechávaj predo dverami; Škola nemala šatňu, žiaci si nechávali kabáty na chodbách. [J. Lenčo]
4. (čo (čím)) ▶ prestávať niečo robiť, vykonávať, zaoberať sa niečím; syn. vzdávať sa, zanechávať: n. prácu prácou; necháva jedlo jedlom a odchádza; všade rozhlásiš, že štúdium nechávaš tak, že máš už všetkého dosť [J. Lenčo]
5. (čo (po kom, po čom; za kým, za čím)) ▶ vytvárať, spôsobovať niečo zámerne al. neuvedomelou činnosťou; syn. zanechávať: n. po sebe neporiadok; mača necháva po byte mláčky; čistidlo nenecháva fľaky; rozvodnené rieky nechávajú za sebou spúšť; Na švédskych stoloch za sebou nechávala ohorky s odtlačkami pier. [M. Hvorecký]
6. (čo kde) ▶ neúmyselne, nechtiac odkladať niečo niekde, nebrávať so sebou; syn. zabúdať: neraz si mobilný telefón necháva v práci; nákupný zoznam zostavený večer ráno pravidelne nechávam na stole; deti si často nechávali potrebné veci doma
7. (čo (komu)) ▶ netrvať na vlastníctve niečoho, dobrovoľne sa vzdávať niečoho v prospech niekoho, prenechávať niekomu niečo; syn. dávať, ponechávať: n. veľké prepitné; vždy necháva drobné predavačke; Vravela, že keď zomrie, v testamente napíše, že mi necháva peniaze na klavír. [LT 1998]
8. (čo (komu; na čo)) ▶ nepoužívať všetko, odkladať niečo nabok, pre niekoho, na iný účel a pod., schovávať: n. si fotografie na pamiatku; n. si finančnú rezervu; To bola jej najlepšia slivovica, nechávala ju na svadbu. [L. Ťažký]; Niektorí ľudia si nechávali po svojich deťoch prvé vlásky. [A. Bednár]
9. (čo (na kedy)) ▶ posúvať vykonanie niečoho na neskorší čas; syn. odkladať: vždy si necháva to najlepšie na koniec; konečné rozhodnutie nechávajú na zajtra
10. (čo na koho, na čo) ▶ dávať niekomu niečo vybaviť, zariadiť; spoliehať sa s niečím na niekoho, na niečo; syn. zverovať sa, ponechávať: n. rozhodnutie na iných; nenechávaj všetko na mňa!; Nemusela by, ale ona nechávala mladšiu perepúť na opateru starším a vždy, keď mohla, odbehla na hodinku-dve trochu pomôcť. [A. Lauček]
11. (s neurčitkom) správ. ▶ dávať prikazovať, aby sa niečo stalo, urobilo; starať sa o to, aby niekto niečo urobil: n. si čistiť šaty v čistiarni správ. dávať si čistiť šaty v čistiarni; susedia vás nechávajú pozdravovať správ. susedia vás dávajú pozdravovať
12. ▶ ako formálne sloveso tvorí s pripojeným podstatným menom al. s iným slovným druhom lexikalizované spojenie: n. niekoho nažive neusmrcovať; n. niekoho na slobode neuväzňovať; n. niečo bez odpovede neodpovedať na niečo; n. niečo bez povšimnutia nevšímať si niečo, nereagovať na niečo; n. niečo bez poznámky nevyjadrovať sa k niečomu; n. niekoho bez pomoci nepomáhať niekomu
◘ fraz. nechávať niečo, niekoho bokom nezaoberať sa niečím, niekým, nevenovať niečomu, niekomu pozornosť; nechávať niekomu voľnú ruku umožňovať niekomu konať samostatne, podľa vlastného uváženia; nechávať si niečo pre seba nehovoriť o niečom iným, zamlčiavať; nechávať si zadné dvierka/vrátka [otvorené] rátať aj s inou možnosťou, rátať aj s ústupom, taktizovať; nenechávať nikoho na pochybách, [že...] presviedčať všetkých o niečom ◘ parem. čo môžeš urobiť dnes, nenechávaj na zajtra
▷ dok. ↗ nechať

dať, dá, dajú dok.

1. (komu čo, zried. i koho) odovzdať s nejakým cieľom, najmä do vlastníctva, darovať; udeliť, poskytnúť, venovať: d. niekomu peniaze, šaty, jedlo; d. niekomu na chlieb, na cigarety; d. do daru niekomu niečo; d. dcére niečo do vena; hovor. d. ohňa niekomu pripáliť cigaretu al. fajku; d. niekomu odmenu, d. niekomu nocľah, d. niekomu byt, ubytovanie; d. niekomu pôžičku požičať peniaze; d. niekomu potvrdenie vydať; d. do prenájmu niekomu niečo; d. niekomu náhradu za niečo; d. do opatery niekomu niekoho, niečo

● d. niekomu niečo na dôvažok pridať, priložiť; dal by i poslednú košeľu, i to by dal, čo nemá je veľký dobrák, je veľmi štedrý; d. niekomu dcéru za ženu vydať zaňho; d. niekomu niečo čierne na bielom potvrdiť niečo písomne; d. niekomu svoje srdce zaľúbiť sa doňho; d. niekomu košík, kôš odmietnuť ho; d. niekomu tromfa prevýšiť, pretromfnúť ho; d. niekomu na niečo slovo záväzne sľúbiť niečo; d. niekomu slovo a) sľúbiť niekomu niečo, b) hovor. zasnúbiť sa s niekým; zrušiť dané slovo nedodržať sľub; hovor. nedať niekomu ani zlého slova nepovedať mu nič zlého (o dobrom vzťahu k niekomu); hovor. nedať slova niekomu neprehovoriť s ním; slovo dalo slovo a) rozhovorili sa, b) povadili sa; d. niekomu zaucho, po hlave, po tvári, po ústach, hovor i po papuli, po pysku udrieť ho; d. život niekomu porodiť ho; dal by dušu, život a) za niekoho všetko je ochotný obetovať zaňho, b) za niečo veľmi dychtivo túži po niečom; d. za niekoho, za niečo život umrieť za niekoho, za niečo; hovor. dám, dal by som na to hlavu, krk som o tom presvedčený; d. niekomu niečo za úlohu uložiť, prikázať; d. radu niekomu poradiť; d. meno niekomu, niečomu pomenovať niekoho, niečo; d. niekomu odpoveď odpovedať mu; d. niekomu rozkaz, príkaz rozkázať, nariadiť mu; d. niekomu pokyn, znamenie pokynom, znamením rozkázať; hovor. d. niekomu lekciu a) vyhrešiť ho, b) nabiť ho, v športe poraziť ho; d. popud, podnet k niečomu (na niečo) vyvolať, zapríčiniť začiatok nejakej činnosti; d. niečomu pečať niečoho charakterizovať niečo niečím; d. niekomu niečo na vedomie oznámiť, upovedomiť niekoho; hovor. d. ďalej niečo povedať to iným; d. niečo najavo, d. výraz niečomu prejaviť niečo; dať, nedať niekomu za pravdu súhlasiť (nesúhlasiť) s ním; d. niekomu čas na rozmyslenie nechať ho rozmyslieť si niečo; d. niekomu ponaučenie poučiť ho; d. záruku niekomu zaručiť sa; d. niekomu výpoveď zrušiť s ním pracovný al. nájomný pomer; d. prednosť niekomu, niečomu a) uprednostniť niekoho zo zdvorilosti, b) rozhodnúť sa pre niečo, pre niekoho; d. niekomu možnosť umožniť mu niečo; daj, dajte pozor na niekoho, na niečo výzva, príkaz opatrovať al. s pozornosťou sledovať niekoho, niečo; d. si pozor na niečo, na niekoho byť opatrný, s pozornosťou sledovať niečo, niekoho; dať si rady, nedať si rady s niekým, s niečím vedieť, nevedieť si poradiť; dať, nedať pokoj niekomu nevyrušovať, vyrušovať ho; d. si pokoj s niekým, s niečím nezačínať si s niekým, s niečím, nepúšťať sa do niekoho, do niečoho; d. si záležať na niečom starostlivo urobiť niečo; dajme tomu povedzme, predpokladajme; ale ste mu dali! výraz súhlasu s tým, čo si niekto dovolil voči niekomu; ja ti dám! výraz hrozby; d. niekomu dobrú noc pozdravom zaželať; hovor. d. niekomu, niečomu zbohom rozlúčiť sa s niekým, s niečím, odobrať sa od niekoho, od niečoho; šport. d. gól dostať loptu al. puk do brány súpera;

2. (čo, zried. i koho) položiť, vložiť, uložiť niekam: d. obed na stôl, d. šaty do skrine, d. si pero za klobúk; d. dieťa spať uložiť do postele

● hovor. nedá si to za rám, za klobúk s tým sa nepochváli; hovor. žart. daj si to za rám! výraz odmietnutia, opovrhnutia; d. list na poštu podať, odovzdať; d. niečo dohromady, dokopy zložiť, poskladať to; hovor. d. niečo na papier napísať; d. niečo do novín uverejniť; hovor. d. hlavy dovedna, dokopy spoločne sa poradiť; d. niekomu niečo (niekoho) do rúk odovzdať; ľud. d. niekoho na bubon pripraviť ho o majetok; hovor. d. niekoho do laty veľmi ho vyhrešiť; d. niečo do poriadku usporiadať to, urobiť poriadok v niečom; d. deti, syny, dcéru do poriadku oženiť, vydať; d. niekoho do väzby uväzniť ho; cirk. d. niekoho do kliatby uvaliť kliatbu na niekoho; d. do obehu nové platidlá, peniaze vydať; d. tovar do predaja uvoľniť ho pre predaj;

3. (komu čo) podať: d. niekomu ruku; Daj mi tú knihu!

● d. niekomu na niečo ruku prisľúbiť mu niečo;

4. (komu) spôsobiť, zapríčiniť prácu, starosť, námahu ap. (o veciach i o osobách): dalo mi to veľa práce, starostí, námahy; dalo mi to robotu;

5. i nedok. (na koho, na čo) dbať, venovať pozornosť niekomu, niečomu: hovor. d. na seba dbať, starať sa o seba; d. na niekoho počúvať, uznávať niekoho, dôverovať niekomu; veľa dá na reči verí tomu, čo sa rozpráva; d. na slovo niekoho poslúchnuť; Nič nedal na kuvičie proroctvá. (Vaj.)

6. (s neurč., zried. i čo) rozkázať, uložiť niekomu urobiť, vykonať niečo: d. zakúriť do kachieľ, d. popíliť drevo; d. si ušiť šaty; d. zavolať políciu; d. podpísať niekomu niečo

● hovor. d. pozdravovať (bozkávať) niekoho uložiť niekomu, aby odovzdal tretej osobe pozdrav (bozk); hovor. d. si obed, pivo a) v reštaurácii objednať, b) v domácnosti zjesť, vypiť;

7. (s neurč. a s 3. al. 4. p. zvrat zám. si, sa) z vlastnej vôle sa podrobiť niečomu: d. sa fotografovať, d. sa operovať, d. sa poistiť; d. si zub vytrhnúť, d. si vlasy ostrihať

● hovor. daj sa vypchať! vyjadrenie odmietnutia, opovrhnutia, výsmechu; daj sa (ti) mi bože, daj sa (ti) mi svete výrazy opovrhovania, podceňovania, bagatelizovania;

8. (s neurč.) pripustiť, dovoliť niečo, umožniť niečo, nechať (často v zápore): dať, nedať niekomu niečo pocítiť prejaviť voči nemu niečo; dať sa, nedať sa využiť; dať sa, nedať sa presvedčiť; dať sa, nedať sa biť; dať sa, nedať sa odradiť

● d. niekomu vedieť o niečom, o niekom podať zprávu, oznámiť niečo; nedá (dá) sa prosiť o ochotnom (neochotnom) človeku; nedajte sa prosiť, núkať! zdvorilostná formula pri núkaní; nedať (dať) si ujsť niečo využiť (nevyužiť) príležitosť; hovor. nedá (dá) sa vodiť za nos nedá (dá) sa klamať; d. niekomu voľnú ruku dovoliť, umožniť mu voľne konať; starosť, bolesť ap. mu nedá spať, neos. nedá mu spať nemôže spať (pre starosť, bolesť ap.); zvedavosť mi nedá neviem sa ubrániť zvedavosti; hovor. arch. dal by pánboh! kiež by sa to stalo!

9. (koho na čo, za čo i s neurč.) umožniť niekomu vyučiť sa v škole, v remesle ap.; poslať do zamestnania, do služby ap.; d. niekoho na remeslo; dali ho za učiteľa, za lekára, za kováča; d. niekoho vyučiť;

10. hovor. (čo, zried. i koho) predať al. vymeniť za niečo: dajte mi za korunu droždia; d. niekomu niečo na úver predať bez platenia v hotovosti

● d. niečo za babku, za facku lacno predať; nedá (nedal by) niečo, niekoho (ani) za svet za nič na svete sa toho (ho) nezriekne;

11. (za čo, za koho) vydať peniaze, zaplatiť: za dom dal tridsaťtisíc Kčs

● hovor. nedám (nedal by som) za to (zaňho) ani deravý groš nevážim, necením si to (ho);

nedok. dávať

|| dať sa

1. (do čoho, na čo, s neurč., arch. i v čo) začať niečo robiť, pustiť sa do niečoho, podujať sa, podobrať sa na niečo: d. sa do roboty, do spevu, do tanca, do reči, do smiechu, do plaču, do kriku; d. sa do jedla; d. sa do pohybu, do behu; d. sa s niekým do známosti zoznámiť sa s ním; d. sa na pokánie; d. sa na útek začať utekať: d. sa vnohy utekať; Chlapi pohádžu pušky a dajú sa skákať. (Heč.)

● dali sa do vlasov pobili sa; d. sa na cestu vypraviť sa; d. sa na zlú cestu (na zlé cesty) začať robiť niečo zlého (najmä o nemravnom živote); hovor. d. sa za pasy začať sa biť, pasovať;

2. pobrať sa, ísť, zamieriť smerom niekam: d. sa do sveta; d. sa krížom cez horu; d. sa doprava, doľava, napravo, naľavo; d. sa poľom, cestou;

3. (s neurč.) vyjadruje možnosť nejakého deja (v jednočlenných al. dvojčlenných pasívnych vetách): peniaze sa dajú ľahko stroviť; usilovnosťou sa dajú dosiahnuť veľké veci; neos. dá sa tušiť, predpokladať, očakávať, že...; naňho, na to sa dá (nedá) spoliehať; kúpil všetko, čo sa dalo

● urobíme, čo sa dá čo bude možné; nedá sa nič robiť!, čo sa dá robiť! výrazy rezignácie; o tom sa nedá rozprávať to nemožno slovami vyjadriť;

4. poddať sa; obyč. v zápore nedať sa odporovať, brániť sa: Bratia, nedajme sa! (Botto) Zasa zapáral do Jura, ktorý sa mu verabože nedal. (Jégé)

5. (medzi koho) spojiť sa, združiť sa s niekým: Keď sa dáš medzi nás, nič sa ti nestane. (Jégé);

nedok. dávať sa

|| dať si

1. (čo, čoho) dopriať si: Nedá si chvíľky oddychu. (Tim.) Nedal som si pokoja, kým som si i hlávku pijavice špendlíkom nevytiahol. (Ondr.)

● hovor. expr. d. si do nosa opiť sa;

2. hovor. (čo) dohovoriť sa s niekým o niečom: d. si schôdzku, zraz;

nedok. dávať si

dávať, -a, -ajú nedok.

1. (komu čo, zried. i koho) odovzdávať s nejakým cieľom, najmä do vlastníctva; udeľovať, poskytovať: d. niekomu peniaze, šaty; d. niekomu na chlieb; d. niekomu niečo do daru; krava dáva denne 5 l mlieka; zem dáva dobrú úrodu

● d. niekomu radu radiť; d. niečomu pečať niečoho charakterizovať niečo; d. niekomu niečo na vedomie oznamovať, upovedomovať niekoho; d. niečo najavo, d. výraz niečomu prejavovať niečo; dávať (nedávať) niekomu za pravdu súhlasiť (nesúhlasiť) s ním; d. prednosť niekomu, niečomu a) uprednostňovať niekoho zo zdvorilosti, b) rozhodovať sa pre niečo, pre niekoho; d. niekomu možnosť umožňovať mu niečo; dávaj, dávajte pozor na niekoho, na niečo výzva, príkaz opatrovať al. s pozornosťou sledovať niekoho, niečo; d. si pozor na niečo, na niekoho byť opatrný, s pozornosťou sledovať niečo, niekoho; d. hodiny súkromne vyučovať; d. dobrý, zlý príklad niekomu príkladom pobádať niekoho, byť dobrým, zlým príkladom, vzorom pre niekoho; d. niekomu voľnú ruku nechávať voľnosť v konaní; d. niekomu (niečomu) vinu zvaľovať vinu na niekoho (na niečo); kupujú, akoby zadarmo dávali bez rozváženia, všetko; Blázon dáva, múdry berie (prísl.) o nerozvážnej štedrosti al. o tom, kto sa zdráha prijať dar; Zomrel dávno, čo dával darmo (prísl.) za všetko treba platiť;

2. (čo, zried. i koho) klásť, vkladať, ukladať niekam: d. jedlo na stôl, d. šaty na vešiak

● d. niečo dohromady, dokopy skladať to; hovor. d. hlavy dovedna, dokopy spoločne sa radiť; d. niekomu otázku pýtať sa;

3. (čo komu) podávať: d. niekomu ruku;

4. (komu) spôsobovať, zapríčiňovať prácu, starosť, námahu ap. (o veciach i o osobách): dáva mi to veľa práce, starostí, námahy;

5. (na koho, na čo) dbať, počúvať, unávať niekoho: d. na starších, skúsených; d. na slovo niekoho;

6. (s neurč.) rozkazovať, ukladať niekomu urobiť, vykonať niečo: d. si šiť šaty, topánky na mieru

● hovor. d. pozdravovať (bozkávať) niekoho ukladať niekomu, aby odovzdal tretej osobe pozdrav (bozk);

7. (s neurč. a s 3. al. 4. p. zvrat. zám. si, sa) z vlastnej vôle sa podrobovať niečomu: d. si strihať vlasy; d. sa fotografovať;

8. (s neurč.) pripúšťať, dovoľovať niečo, umožňovať niečo, nechávať (často v zápore): dávať, nedávať niekomu niečo pocítiť prejavovať voči niekomu niečo; dávať sa, nedávať sa prosiť; d. sa unášať niečím;

9. hovor. (čo) predávať al. vymieňať za niečo: d. vajcia po korune

● d. na úver predávať bez platenia v hotovosti; hovor. d. niečo za babku, za facku lacno predávať;

10. hovor. (čo) hrať, predvádzať v divadle, premietať v kine; usporadovať: dávajú Hamleta, Predanú nevestu; d. obed, večeru, banket;

dok. dať

|| dávať sa

1. (do čoho, na čo, s neurč., arch. i v čo) začínať niečo robiť, púšťať sa do niečoho: d. sa do reči; d. sa do práce; d. sa do pohybu; d. sa do známosti; d. sa do jedla; d. sa na cestu začínať cestovať

● d. sa na zlú cestu začínať žiť nemravne; d. sa na márnosti (Kuk.) začínať ľahkomyseľne žiť; d. sa vnohy začínať utekať;

2. poberať sa, ísť smerom niekam: Dával sa dúbravou k roli. (Hor.)

3. (medzi koho) spájať sa, združovať sa s niekým: d. sa medzi zbojníkov;

dok. dať sa

|| dávať si p. dať si

dávať nedok.
1. csl odovzdávať do vlastníctva: Okrem toho sa dávali merice aj bochteru, kraviaru (Lišov KRU); Oni im dávali dicki aj penáze po grajcari tín dzetom (Dobrá Voda PIE); Madz davala jednej dzevce i pejdz i šejzdz obruski (Kokšov-Bakša KOŠ)
F. ke_davaju, ber, ked biju, ta ucekaj! (Žakarovce GEL) - nedaj sa veľa ponúkať; blázen, chto dáva, ešče vaččí, chto ňeberie (Bošáca TRČ) - keď dávajú, ber
2. csl prinášať, podávať jedenie, krm, pitie: Teraz ľen kúske vipekajú a mäsá ďejakie dávajú (Lišov KRU); Ľipoví čäj fše na prieduški zme dávaľi ďeťom (Žaškov DK); Aj víno zme im dávali k temu (Bernolákovo BRA); Akurád dával konom, ked začalo horet (Brestovany TRN); Obedi davaľi v židouskej karčme (Sobrance)
L. dávať prsä (Žaškov DK), dávať prse (Kšinná BÁN), davac cicki (Sobrance) - dojčiť
3. csl poskytovať, odovzdávať, prenajímať: Ňímau̯ to chto kosiťi, tak to vojenskí páňi dávaľi ľuďom (V. Lom MK); Nevládzeme už robiť, mosíme dávad do árendi (Vaďovce MYJ); Kravi dojiľi śe, po vedroj mľika davaľi (Sobrance)
F. boľi takí huncúťi medzi nami, tag nán ňedávaľi pokoja, pochabiľi sa (Lišov KRU) - znepokojovali nás; a toto ci davam na znamosc, že ci ňedovoľim vźadz jeho dzifku za ženu (Haniska PRE) - oznamujem ti
4. csl klásť, vkladať, zakladať ap.: Nu máčäľi sä handrički a takto sä dávali opkladi aj na nožički (Žaškov DK); Aj do brda sa dávaľi po dve ňitki (Detva ZVO); Penäze si dávám do kešenki (Betliar ROŽ); Ribi sa dávali na tri kopi (Mnešice NMV); Śeno mi davaľi na pujt (Dl. Lúka BAR)
5. venovať pozornosť, všímať si: Piaťi dávaľi naňho pozor, že čo buďe robiť (Detva ZVO)
L. dával starost, žebe sme dobre kopale (Ábelová LUČ) - staral sa
6. csl zastupuje iné sloveso, ktorého význam je jasný z kontextu: Dávalo sa (platilo sa) tak po dvacať korún (Detva ZVO); Tag nán uš poton dávau̯ (predával) horár hore tie buki na tie bahre (Tek. Breznica NB); Edon dávau̯ (podával) z voza do obloka (V. Lom MK); Ale mu dával! (nadával, príp. aj bil) (Bošáca TRČ)
F. rucic kameň tak, žebi kački daval (Studenec LVO) - aby poskakoval po vode; z velkim brechom prileťel, čo už ohlaz dával (Kráľ. Lehota LM) - hlásil sa; musíme si poľíhať, už aj lampa dáva dobrú noc (Pukanec LVI) - zhasína; mi śe doznaľi a davaj za ňima! (Ostrov SOB) - utekali sme; na šenkárovén dvóre ho dávali do lati (Brestovany TRN) - bili ho; dávavať opak. k 1: Zme na kontíngen dávavaľi (Príboj MK)

dávať sa nedok. csl začínať niečo, púšťať sa do niečoho: Ta už i oňi śe davaľi do śpievu (Sedlice PRE)
F. ve_ca mi to fur_takto dáva do otpoveďi a papuľuje (Dol. Lehota DK) - odvráva; že sa na takie pletki dávaš! (Detva ZVO) - o nevhodnom podnikaní; dávac ca do známosci (Brestovany TRN) - prihovárať sa

dávať si nedok. v spoj. dávac ci na čas (Brestovany TRN) - neponáhľať sa; Že si nedávám na seba pozor (Blatné MOD) - nie som opatrný

dávať ndk
1. odovzdávať, poskytovať: o tych, kterzyz wiena nedawagi (ŽK 1473); (pán) odmenu dával (ASL 1687); kedy volom prichodel dawat (JASENICA 1704) kŕmiť ich; rjchtarowj obez to poručzjla, abj wojakow na hospodj na noc porad po gazdoch dawal (KOŠECA 1748) rozdeľoval; chudobná pánna, s kterú nic nedáwagú (KS 1763) kt. nedostáva veno
L. ješte jí jednu dobrú noc dávám (ASL 1603-04) lúčim sa; guss nepritely chrbet dáwaly (PeP 1771) ukazovali, utekali; my ewangelicy obecnemu lidu w powolawanj predek nedawame (CS 18. st) neuprednostňujeme ho; d. (ú)plnú moc (a vládu), slobodu komu, d. plnomocenstvo, plnomocnosť komu, v čom splnomocňovať niekoho: tehda dawami plnu mocz wierziteli nassiemu (KREMNICA 1449); gym dawame mocz, aby (Č. KAMEŇ 1507 SČL); dawam plnu mocz a prawo timto listem wierzitelom swym (STARHRAD 1508 SČL); on dáwa mocz k rozhresseňy knežým (CC 1655); dawame gemu uplnu moc a wladu, abi (L. MIKULÁŠ 1673); dawam plnomocenstwi, abi (P. BYSTRICA 1689); dawam plnomocnost panu bratowy, aby (s. l. 1662); dawame tu slobodu Geho Welikomožnosty, aby (D. STRHÁRE 1733); d. v moc a v (ú)plnú vládu čo/koho komu odovzdávať do vlastníctva: pol cztwrtinu domu w mocz dawagi; (pol domu) w mocz a w vplnu wladu dawa (P. ĽUPČA 1567; 1568); nedáwag nás diablu w moc (CC 1655) nevydávaj napospas;
x. adm d. čo na lichvu, na peňažný zisk, na úžeru požičiavať na úrok: od tych penez bude dawati na vžeru syrotie fl 1 (P. ĽUPČA 1587); na peňežny zysk dáwám; na lichwu dáwám, possťáwám (KS 1763)
F. blazen dawa, mudry bere; dwakrat dawa, kdo rýchlo dawa; hedwabne slowa dawa má sladké reči (SiN 1678)
2. adm odvádzať naturálnu al. finančnú daň vrchnosti: (sedliaci) dawagy po dwom dobrimy kapuni (s. l. 1552); ya sem wam penize dawal, mam na to ceduly wasse (TOVARNÉ 1610); s každeg role mieru rownu merici pressporskeg sme dawali (ZUBROHLAVA 1796 E)
3. platiť: z bistriczkeho zbozy aby w Hriczowe a z hryczowskeho w Bistrziczy myta nedawaly (TRENČÍN 1483 SČL); ffoyt hotowe za wino dawal d 88 (ŽILINA 1586); dan z owjecz platia a dawagu (s. l. 1663); dvojnasobne tolko davat a zbyvat musime (ČIČMANY 1771 LP)
4. komu vydávať (potvrdenie, svedectvo ap.): aby ten list nedawaly (P. BYSTRICA 1493 SČL); pro lepssy gistotu swuog list vrozenym panom dawam (BRATISLAVA 1561)
L. d. svedectvo, svedomie, vysvedčenie (komu o kom) vystavovať úradné svedectvo, potvrdenie: swedectwi o nem takowe dawame, že (H. ŽDAŇA 1602); o tom wiswečzenye dawayu (TRENČÍN 1640); dawame gemu počtywe swedomy (KOVARCE 1670) svedectvo o zachovalosti; čo se bolo dalo na wesely, na co dawame tento spis a swedomy ze sebe (TOPOĽČIANKY 1732)
5. vydávať (nej. ženu): pan Diuriss pastorka zenil a pastorkinu dawal (ZVOLEN 1658); abi dceru Yuditu nedawalj za gineho mimo p. Szylassie, nebo tri prstene geho wzala (ŠTÍTNIK 1700)
L. za muž(a) d. vydávať: pan richtar dawal diwku za muss (TRENČÍN 1580); za muža dáwám (KS 1763)
6. (o liehových nápojoch) predávať, šenkovať, čapovať: wyno na krcžme dawaly (ŽARNOVICA 1578); nedawal ten napog tak, yako mel sprawedliwe žeitl dawatj, gedyne skupo 3 fierdunky (S. ĽUPČA 1603); žaden nesmel palene dawaty (KLÁŠTOR p. Z. 1773)
L. d. krčmu, na krčmársky predávať v krčme: dawal w ten cžas krcžmu (KRUPINA 1643); (dvorský) swoge piwo na krčzmarski dawal (JASENICA 1704)
7. čo (komu) za čo vymieňať: dom swoy dawam Petrassowy za geho dom (ŽK 1454); dawa swug plac swemu bratu za placz ocsowsky (ZVOLEN 1684); cžuo mislite, ked dobru zem za podlu dawate (TURIEC 1756)
8. vynášať, prinášať (úrodu, úžitok): Široka dava sena okolo vozuv 25 (ORAVA 1625 U2); kazda kopa zyta po trech korcich dawala (TRENČÍN 1640); (sviňa) welki uzitek dawa (PR 18. st)
9. práv [čo, komu] (testamentárne) odstupovať, cedovať: Jan duom Gardossowi Ssteffanowi dawa a postupuge (ŽK 1479); manzielowi swemu grunthownie poruczugi a dawam (dom), zeby ten vzywal, yak neylepe rozumeti bude (ŽILINA 1565); ja Matthey Lado dawam sswagrowy swemu y potomkom geho naweky tuto zemy (L. TRNOVEC 1620)
10. podávať: wsseliké remedia k užjwanj gemu ráczy dáwati ((BYTČA) 1613); w angine magi se poliewky dawati (RT 17. st); trstinu namjsto králowskég palici do ruku dawali (BlR 18. st)
L. tu su sobie obe strany rucě dawali (BYTČA 1484 SČL) práv podaním rúk potvrdzovali platnosť niečoho
11. koho kam umiestňovať, vkladať niekam (do väzenia ap.): richtar gich do kaznye dawa (s. l. 1663); do temnici, do wezeňa kladem, dáwam (KS 1763);
x. pren náb d. do kliatby, pod kliatbu koho uvaľovať naň cirk. trest falessna cyrkew pobožne krestany do klatby dawa (CO 17. st); (pápež neposlušných) pod kliadbu dawa (CS 18. st)
12. čo do čoho; k čomu pridávať: (farao) dawal plewi a mrwu do blata (KT 1753); deň, ktery w každem sstwrtém roku k februáru se dawa (KS 1763)
13. komu privoľovať k pohlavnému styku: kdibich chlapcom nedavala, umrela bich tussim (KC 1791)
14. (o prírodných javoch) dopúšťať: Buh krupi dáwá (KS 1763)
15. komu čo, do koho/čoho nadávať: že se u neho zlost dege a že každemu dawa (NIŽNÁ 1635); yako bj byla lala a sspatne slowa dawala pany Kajaly Andrasky Galicžka (KRUPINA 1692); do blaznou gjm dáwal; kdy sy ženy do starich suk dawalj (TURIEC 1724; 1754)
16. nariaďovať, prikazovať, ukladať niekomu vykonať niečo: pani nedavali nam konopi zpravovati (PAPRADNO 1673); gedlowe hori dawal wipalat (JASENICA 1704)
17. čo (komu) určovať, stanovovať; udávať, uvádzať: vkazateli listu rok dawame (VEĽKÁ 1559) určujeme lehotu; (Boh) dáwa čas a misto (MP 1718); slisste, gaku pričinu toho dáwa sw. Pismo (SRo 1766); mali spívaťi péseň, kterú aj prorok mal spísanú, abi jím takt dával (BR 1785) aby ich dirigoval
18. (o bitke)
L. na geho twár plwali, hrozňe, vkrutňe polyčki dawali (CC 1655) udierali, bili ho po tvári
19. (k) čomu čo spôsobovať, zapríčiňovať: koren wareny a pyty sen twrdy a sskodlywy mozku dawa (HL 17. st); wino dawa chut k gidlu (RN 17.-18. st)
20. s inf dovoľovať, pripúšťať, umožňovať vykonať nej. dej; nechávať: dawa mu tu zem zaugety (P. ĽUPČA 1579); odpočinku mňe nedawagu (MC 18. st) nedopriavajú
L. dawa se partibus na wuolu, aby se porownaly (KRUPINA 1691) necháva sa im na uváženie; plnu dobru wuoli dawagicze (P. BYSTRICA 1484 SČL) vyslovujúc súhlas; nedawal po wulj očam swim (KT 1753) neponechával im voľnosť
21. na koho dôverovať niekomu, rešpektovať mienku niekoho: dawame moczne na vas (BYTČA 1484 SČL)
22. koho/čo za akého, čo vydávať, uznávať: za sprawedliwého dáwám (KS 1763); prawdu za lež dawame (BR 1785)
23.
L. latino: po latinsky dáwám (KS 1763) hovorím
F. d. na pamäť, na pamiatku, na vedomie, na vedomosť, na znamenie, na/v známosť, na obec; d. vedieť, znať; d. (komu) správu, svedomstvo, vedomosť, známosť; d. známo; d. čo do vedomosti; d. k známosti oznamovať: my foyt Martin y wssiczka rada miesta zilinskeho wedieti dawame, kterak (ŽK 1454); Jacub Bosman, foit z Bytcze, na pamiet dawame tiemto listem (BYTČA 1484 SČL); ya Gregorius Karman na znameni dawam, ze (RUŽOMBEROK 1571); Wasse Opaternosty prosime a wam dawame znaty, ze (ŽIAR n. H. 1586); tymto psanim Wašim Milostem znamo dawam, že (MARTIN 1587 E); dawa se w znamost, ze (SLIAČE 1604); davame na vedomost, že (JUR p. B. 1631 E); v znamost uvozujeme tymto našim listom a na pamatku davame všem, kterak (LIKAVA 1632 U2); k temu sprawu dawa, ze (TRENČÍN 1640); ya Mateg Mikussowye dawam znamost tymto mym zapisem, že (S. ĽUPČA 1657); na znamost se dawa, že (ČAJKOV 1686); do wedomosti dawa se W. M., yze ((TORYSA) 1686 E); dawam na wedomga, ze (RADVAŇ 1694); ja nissie podpisany dawam wedomosty wssem prinalesejczim, ze (NOVÁKY 1702); z toho apostolove, tak evangyélistove jednak svedomsztvó dávalyi (HPS 1752); publico: wyhlassugem, ohlassugem, na obec dáwám (KS 1763); gak ty komu dobre čyňiss, k znamosťi nedawag (GP 1782); d. česť, poctivosť, počestnosť, úctivosť komu vzdávať úctu, poctu niekomu: prikazuge se, abi se ucztiwost dawala panom fararom (TRENČÍN 1713); (instans) Geho Milost welikou bečelownostou predchazel, cest gemu dawal; Jeszenszky Györgyowi slussnu a naležitu pocztiwost dawal (MARTIN 1731); powinen bude oprawdiwému Bohu wssetkú počesnost dawaty (PeP 1771);
x. iron traffy se, že mu w hospode pocžestnost dawagy z holy pres zada (SH 1786) dostáva bitku, bijú ho; d. miesto (k) čomu, v čom brať do úvahy, na zreteľ: we wssem mysto dawagicz, tez podobne sam od sebe ten pol domu panu fararowi oddal (P. ĽUPČA 1568); ale Hornyane tomu miesta nedawalj, ze by to bola hradska czesta (TRENČÍN 1587); k tomu dáwám mjsto, neb Krysta pána diwowé k tomu směrowali (FP 1744) pripúšťam to; d. počet, rachúnok (z čoho) predkladať vyúčtovanie, zhodnotenie: dworsky ss czeho poczet dawat gima (s. l. 1552 E); ponere calculum: rachúnek nebo počet dáwati (KS 1763); d. (za) vinu komu obviňovať: tehda gye dawal wynu Swabowy Jakssowy; czoz gemv za winu dawagi o nepocztiwost (ŽK 1454, 1473); Michael Richtarowicz odpor dawa pred pocztiwim prawom (NIŽNÁ 1635) práv odpovedá na žalobu; pakli by se wydala, aby gi odbyli a ditky od statku nedawali (ŽILINA 1587) nezbavovali majetku, nevydeďovali; obrana ma biti w samem hadrowany, kde sobe dawaly reczy za reczy (ILAVA 1642); dohadovali sa; (vojaci) strijlegj (:ohen dawagj:) z mussket (OP 1685) o streľbe; dávavať frekv k 1: poniže oznameneg holy (je hoľa), kteruže panstwo za gysty plat dawawa (LIPTOV 1772); dáwáwám, často dáwám (CL 1777)

dávať sa ndk
1. do čoho, v čo oddávať sa, včleňovať sa do niečoho: kdy se pan farar do bratrstwa dawal (ZVOLEN 1635); služby naše velici i mali slibujeme a v moc a poddanost se davame (POLOMA 1649 LP); tobe se w moc dáwam; do zbrogi nebeské se dáwá, z kterú swet diabla premáha (CC 1655); kdi Judin muž do dyesiatku se dawal (KRUPINA 1726); dobrowolne dawam se Geho Welkomožnosti do poddanstwa (SOBOTIŠTE 1732 E); dedo me in familiaritatem: stowaryssugem se, do towarystwa seba dawam (KS 1763)
L. nenj možna wec s takowym slobodnykem se do praw dawati (K. N. MESTO 1691) súdiť sa s ním
2. stávať sa nejakým, uznávať sa za nejakého: yako gsem kolwek zhressyl, winnowaty se dawam w tuto hodinu (BAg 1585); winný se dáwám, že gsem často a mnoho zhressyl (NB 1743); winnen sa dáwam od ňekoho (KS 1763)
L. do vadem: za rukogewnjka se dáwám (KS 1763) ručím
3. začínať niečo robiť, púšťať sa do niečoho; poberať sa, chystať sa: (Ježiš) v hru s diablem se dával (ASL 1728); committo me viae: dáwám se do cesti; commolior: ze wsseckég syli do welikég weci se dáwám (KS 1763); do nočnyho odpočjnku seba dáwat (BlR 18. st)
F. nedaweg se bez wesla na more (SiN 1678)
4. prenikať: hlas tichy do ussú lybežne se dáwagicy (PT 1778)

dávať si ndk do čoho nadávať si: kdy sy ženy do starich suk dawalj (TURIEC 1754)