dajako, hovor. dáko zám. neurč. príslov. nejako, voľajako: my si už d. poradíme
dáko zám. neurčité príslovkové hovor. ▶ vyjadruje neurčitosť spôsobu, dajako: d. to skúsime; To mi už musíte dáko prepáčiť, veď sme ľudia. [P. Karvaš]
dáko p. nejako
nejako vyjadruje neurčitosť spôsobu, nejakým spôsobom; vyjadruje istú pochybnosť • dajako • voľajako • akosi: robotu do večera už nejako, dajako dokončíme; voľajako, akosi sa mi to nepáči • hovor.: dáko • dákosi • voľáko: dáko, voľáko sa už tam dostaneme • hovor.: nejak • dajak • voľajak: nejak, dajak, voľajak si už poradíme • ako-tak • tak a tak: do leta už ako-tak vydrží • poet. al. nár. jaksi • nár.: voľákosi (Krno) • jaksi-taksi • fraz. nejakým činom
porov. aj hocijako
dajako i dajak (hovor. i dáko) zám. prísl. nejako, voľajako: Neseďte na tom zrube, aby ste dajako nespadli! (Tim.) A starec nechal sa i dajak nútiť. (Hviezd.) Nechaj tak, ja už dáko zaplatím! (Jil.)
dáko p. dajako