cvik1 -u m.
1. cvičenie na zdokonaľovanie teles. zdatnosti, duš. schopnosti; takto získaná zručnosť: to vyžaduje trpezlivosť a c., naučiť sa niečo c-om, nadobudnúť c., vyjsť z c-u
2. obyč. mn. pohyby pri teles. cvičení: c-y na náradí, loptové c-y, dychové c-y, c-y na uvoľnenie svalov
cvik2 -u m. hovor. klin (v dreve, na šatách ap.)
cvik -ku pl. N -ky m.
cvik1 -ku pl. N -ky m. 1. iba sg. ▶ činnosť, cvičenie na zdokonaľovanie duševnej schopnosti al. telesnej zdatnosti; takto získaná zručnosť, dokonalosť: mať, nadobudnúť, získať potrebný c.; to vyžaduje trpezlivosť a c.; chýba mu c.; to je len c.; to je vec cviku; dá sa to naučiť cvikom; Pretože vyšiel z cviku, hral neuveriteľne mizerne, no vyhlasoval to za nový štýl. [P. Karvaš] 2. obyč. pl. cviky ▶ pohyb končatín, trupu zameraný na zdokonalenie, zlepšenie fyzického stavu tela; pohyb pri telesnom cvičení: ľahký, ťažký c.; povinné, voľné cviky; gymnastické cviky; dychové, relaxačné, chrbticové cviky; urobiť zopár cvikov; cviky na uvoľnenie svalstva; cviky na žinenke, na náradí ◘ fraz. cvik robí majstra
cvik2 -ka m. ⟨nem.⟩ kart. ▶ kartová hra, pri ktorej musí každý hráč získať najmenej jeden štich: Hrám tarok, mariáš, ramšľu, cvik, očko, ferbľu, poker, makao, kaláber, všetko, čo len chcete, a hrám i na vreckovej harmonike. [J. Hrušovský]
cvik3 -ku pl. N -ky m. ⟨nem.⟩ 1. hovor. ▶ zahrotený predmet z dreva, kameňa al. kovu používaný na upevnenie al. rozrážanie iného predmetu, klin: vraziť, vtĺcť c. do dreva; vbíjať železný c. do pňa 2. hovor. ▶ plocha trojuholníkového tvaru: nakrájať koláč na cviky; patril im iba malý c. poľa pri ceste 3. hovor. ▶ látka trojuholníkového tvaru všitá do odevu, klin: c. na šatách 4. archit. ▶ trojuholníková, smerom dolu zahrotená plocha vymedzená architektonickými článkami, najčastejšie oblúkovitými dverami al. oknami
cvik1 -a m. ‹n› kart. kartová hra, pri ktorej každý hráč musí získať najmenej jeden štich
cvik2 -u m. ‹n›
1. hovor. vložiť, všiť látku klinovitého tvaru do odevu, klin, nástrih: vsadiť c. do nohavíc
2. archit. trojuholníková plocha zahrotená smerom dolu, vymedzená architektonickými článkami, z ktorých aspoň jeden je archivolta
3. cvičenie na zdokonaľovanie telesnej zdatnosti, duševnej schopnosti; takto získaná zručnosť: vyžaduje to trpezlivosť a c.
4. šport. pohyby pri telesnom cvičení: c-y na náradí, dychové c-y
cvik remeselná dokonalosť v nejakej duševnej al. telesnej činnosti • zručnosť • obratnosť: získať, mať v niečom cvik, zručnosť, obratnosť • zbehlosť • prax: trénujte, kým nenadobudnete potrebnú zbehlosť, prax • hovor. fortieľ: robil to s fortieľom • rutina: rutinu nenadobudneš ničnerobením
obratnosť 1. dobrá pohybová schopnosť a jej uplatnenie pri vykonávaní istej činnosti • šikovnosť • zručnosť: obratnosť, šikovnosť rúk; obratnosť, zručnosť pri domácich prácach • majstrovstvo • bravúra (mimoriadna zručnosť): majstrovstvo, bravúra pilota • umenie: umenie pohybu • hovor. fortieľ • hovor. expr. kumšt: pri práci s prútím využil všetok svoj fortieľ, kumšt • rutina • cvik (obratnosť získaná častým opakovaním): získať rutinu, cvik v hre, v tanci
2. vlastnosť toho, kto uplatňuje v konaní pohotovosť, múdrosť, bystrosť • šikovnosť • dôvtip: obratnosť, šikovnosť, dôvtip manažéra • umenie • hovor. expr. kumšt: bolo to jeho umenie, bol to jeho kumšt, že sa vec podarila • stratégia • taktika • diplomacia (obratnosť pri dosahovaní istého cieľa) • obyč. pejor.: chytráctvo • prefíkanosť • prešibanosť • ľstivosť (obratnosť spojená s klamstvom, lesťou a pod.)
cvik1, -u m.
1. cvičenie, zdokonaľovanie nejakej duševnej al. telesnej schopnosti, výcvik; zbehlosť, zručnosť: vyžadovať veľa c-u; naučiť sa niečo c-om; mať, získať, nadobudnúť, stratiť c.; prísť do c-u, vyjsť z c-u
● hovor. vziať niekoho do c-u prísne vychovávať;
2. tel. obyč. v mn. č. cviky jednotlivé výkony pri cvičení, jednotlivé druhy cvičenia: prostné c-y, c-y na náradí; dýchacie c-y;
cvikový príd.
cvik2, -u m. (nem.) ľud. klin (napr. v dreve, na šatách): c. poľa (Gab.)
cvek p. cvik
cvičok p. cvik2
cvik1 m. 1. výcvik, zdokonaľovanie sa v nejakej činnosti: Ňemá cviku f tej veci (Pucov DK); Zahrať, to ňejďe ľen tag, na to človeg musí ma_cvik (Ležiachov MAR) 2. disciplína: Naučím ťa ja cviku! (Pucov DK)
cvik2 m. (cvek) 1. zahrotený predmet (obyč. drevený al. kovový) používaný na upevnenie (utesnenie) iného predmetu, rozrážanie a pod., klin: Ces kladu boli tan na krajach takie drevenie cvike (Čajkov LVI); S prstenom a cvikom sa ten krk kosi priondev na kosisko (Rumanová HLO); Sut sa zboku podeprev s cvikma (Čachtice NMV); cvek (Hlboké SEN) 2. plocha (čiastka z celku) majúca trojuholníkový tvar: Ba mám ešte pokosiť takí malí cvik (Mur. Dl. Lúka REV); Tam ból takí cvig na table, to nescel nigdo kopat (Ružindol TRN); Osúch sa pokrájal na cviki a bola maškrta (Trenč. Závada TRČ); cvičok m. zdrob. k 1: Cvíčkami sa prejma upla do krosien (Lipt. Hrádok LM)
cviček p. cvik2
cvik1 m 1. cvičenie, učenie; výuka, výchova: to gest ten gedinky cwyk, w kteremžto mnozj pobludili (OCh 17. st); dass ditě ku ginemu k naučeňí, k cwyku; z dobreho cwyku pryndess k dobremu zwyku (GV 1755) 2. výcvik (vojenský): po celem ležeňj wogenskem naležitj wogenskj cwik uwedl (PT 1796)
cvik2 m nem 1. kratší klinec so širšou guľatou hlavičkou: na halku studne, kdy obyyali blachom, czwikuw d 8 (ŽILINA 1610) 2. kovový klin, klinok: cwiky zelezne (BYSTRIČKA 1743) 3. pozemok v tvare klina: do zalohu dawam czwiky tge, (ktoré) za lukami leza (NOVÁKY 1756); cviček [c-, č-] dem k 1: blechu a cwicžkow na filagoriu kupeno (ORAVA 1664); za 9 ssidwol holich a 22 čwičkow zeleznich d 15 (PRIEVIDZA 1797); k 2: poznamenany roboty skleneg - cvičky dal swoge ((P. BYSTRICA) 18. st)