cvičiť nedok.
1. robiť teles. cviky: c. rukami, c. na náradí; vedľa cvičia športovci
2. precvičovať, nacvičovať (na nadobudnutie zručnosti): rád c-í (na klavíri), c. násobilku; c. skok do vody trénovať
3. viesť niekoho, niečo na získanie, zdokonalenie vedomostí, schopností, zručnosti, trénovať: c. žiakov na verejné vystúpenie; c. psa poslúchať; c. si pamäť; c-li ho za pyrotechnika
// cvičiť sa opakovaním sa zdokonaľovať, trénovať sa: c. sa v hre na husliach; c. sa v trpezlivosti
cvičiť -čí -čia cvič! -čil -čiac -čiaci -čený -čenie nedok.
cvičiť sa -čí sa -čia sa cvič sa! -čil sa -čiac sa -čiaci sa -čenie sa nedok.
cvičenie -ia -ní s. 1. ▶ telesné cviky na upevnenie zdravia, zdatnosti, fyzickej odolnosti: pravidelné, nepravidelné c.; ranné, večerné c.; skupinové, individuálne c.; zdravotné, rehabilitačné c.; kondičné c. žien; akrobatické c.; c. na náradí; c. so švihadlom, s loptou, s tyčou; dychové cvičenia; jogistické cvičenia; cvičenia zamerané na všestranný telesný rozvoj 2. ▶ opakovanie istej činnosti vedúce k upevneniu vedomostí, návykov, zručností: rečnícke, pravopisné, slohové cvičenia; laboratórne, seminárne cvičenia; navštevovať prednášky a cvičenia; c. pamäti; prstové cvičenia na hudobných nástrojoch; c. cirkusových koní drezúra; odb. vojenské, požiarne, branné c.; povolať záložníkov na c. na manévre 3. ▶ látka na precvičovanie, obyč. v učebnici: konverzačné c.; praktické školské cvičenia; vypracovať ako domácu úlohu šieste c. ▷ ↗ i cvičiť
cvičiť -čí -čia cvič! -čil -čiac -čiaci -čený -čenie nedok. 1. (ø; na čom; čo) ▶ robiť telesné cviky: c. každé ráno; c. podľa hudby; c. v telocvični, na ihrisku; c. beh, preskoky, hod guľou; c. krasojazdu; c. na hrazde, na kladine, na kruhoch, na trampolíne; c. cviky na posilnenie brušných svalov 2. (na čom; čo; ø) ▶ opakovať niečo s cieľom získavať vedomosti, nadobúdať zručnosť, schopnosť, precvičovať, nacvičovať; syn. trénovať, zdokonaľovať sa: c. na klavíri; c. svoje rečnícke schopnosti; c. (si) pevnú vôľu; c. kabínové tlmočenie; c. piesňový repertoár; c. novú látku z matematiky učiť sa; kým sa stal husľovým virtuózom, pravidelne celé roky cvičil 3. (koho; čo) ▶ viesť niekoho, niečo k získaniu vedomostí, k zdokonaleniu zručností, schopností, precvičovať, nacvičovať, vychovávať; syn. trénovať: c. zverencov; c. pamäť, kombinačné schopnosti žiakov; c. orchester; c. koňa, psa drezúrovať; Si predsa dôstojníkom a ja ťa nemusím presviedčať, že vojakov treba cvičiť. [E. B. Štefan] 4. expr. (s kým) ▶ neprimerane zaťažovať, preháňať niekoho: matikárka s nimi riadne cvičila; Lialo a nadporučík Kuzma dobrých šesť-sedem minút cvičil so šoférom ako so sopľavým chlapcom. [J. Papp] ▷ opak. cvičievať -va -vajú -val; dok. k 2 ↗ nacvičiť, k 3 ↗ vycvičiť
cvičiť sa -čí sa -čia sa cvič sa! -čil sa -čiac sa -čiaci sa -čenie sa nedok. (v čom) ▶ opakovaním získavať vedomosti, nadobúdať zručnosť, schopnosť, učiť sa; syn. trénovať, zdokonaľovať sa: c. sa v hre na flaute; c. sa v speve, v tanci; Keď mal deväť rokov, dali ho na výchovu k sedliakovi, tam sa cvičil v ďalšom odriekaní, ale aj v tvrdej robote. [K. Lazarová] ▷ opak. cvičievať sa -va sa -vajú sa -val sa; dok. ↗ vycvičiť sa
cvičiť 1. opakovať niečo s cieľom nadobudnúť zručnosť, schopnosť, vedomosť • nacvičovať • precvičovať: cvičí, nacvičuje, precvičuje streľbu do cieľa, prednes básne; cvičí hru na husliach • trénovať (najmä pri športových výkonoch): trénuje skok do diaľky • učiť sa • zdokonaľovať sa: musíme sa učiť trpezlivosti, musíme sa zdokonaľovať v sebaovládaní, musíme cvičiť svoje sebaovládanie
2. viesť niekoho k získaniu zručnosti, schopnosti, vedomosti • nacvičovať • precvičovať: cvičiť, nacvičovať pieseň so spevákmi • drezírovať (tvrdo pritom zaobchádzať) • trénovať (pri športe): drezíruje, trénuje, cvičí so zverencami každý pohyb • učiť • vychovávať: učia, cvičia nás zachovať poriadok • hovor. muštrovať: matka stále cvičí, učí, muštruje svoje deti
študovať 1. vzdelávať sa na strednej al. vysokej škole; získavať vedomosti (v istom odbore) • hovor. zastar. al. expr. študírovať: študuje matematiku; expr. Čo študíruješ? • učiť sa (získavať vedomosti): ľahko, rád sa učí, študuje • fraz. expr. prehŕňať sa v knihách
p. aj učiť sa 1
2. vedecky zisťovať poznatky o niečom • bádať: študuje príčiny vyschýnania lesa; báda o vplyve prostredia na ľudský organizmus • skúmať: skúma dejiny svojho rodiska
3. sústredene, dôkladne pozorovať • skúmať • obzerať • prezerať: študuje, skúma, aká je situácia; obzerá, prezerá sa v zrkadle
4. štúdiom, cvičením, učením si osvojovať: divadelný súbor študuje novú hru • cvičiť • nacvičovať • učiť sa: herci cvičia, nacvičujú, učia sa svoje úlohy
cvičiť, -í, -ia nedok.
1. (bezpredm., čo i na čom) konať gymnastické cviky, robiť telocvik: c. nohami, rukami; tel. c. prostné, c. na hrazde, na bradlách, na kruhoch, na koni; chodiť c. chodiť na telocvik; c. na povel;
2. (na čom, čo i bezpredm.) konať cvičenie na získanie zručnosti, trénovať: c. na husliach, na klavíri; c. preskoky, hod guľou; c. ťahy (pri písaní, kreslení, rýchlopise a pod.); c. delenie, násobenie;
3. (koho v čom, čo s kým, čo) viesť k získaniu, zdokonaleniu vedomostí, schopností al. obratnosti, učiť, priúčať; trénovať: Bystrého chlapca otec cvičil v latinčine a gréčtine. (Vlč.); učiteľ cvičí pieseň so spevákmi; cvičiť (si) pamäť, pozornosť, obratnosť, hlas, svaly;
opak. cvičievať, -a, -ajú;
dok. k 1, 2 nacvičiť, k 3 vycvičiť
|| cvičiť sa (v čom i bezpredm.) opakovaním sa zdokonaľovať, učiť sa, trénovať sa: c. sa v trpezlivosti, v cudzej reči, v zbrani;
opak. cvičievať sa;
dok. vycvičiť sa
cvičiť nedok. (čvičic) 1. robiť telesné cviky: cviśiťi (Kociha RS); čvičic (Sokoľ KOŠ) 2. opakovaním získavať vedomosti, nacvičovať, učiť sa niečo: Deti cviša̋ divadlo (Rochovce ROŽ)
cvičiť [c-, č-] ndk 1. zdokonaľovať, upevňovať telesné al. vôľové vlastnosti: jích aj v sile cvičili (BR 1785); pustem tělo swe mrtwyl a cwičyl (MC 18. st) 2. učiť, vzdelávať, vychovávať: mecho sina date uczyt a zwyczity (PRÍBOVCE 1569); ditkj w sskole czwyczil (ŽILINA 1586); cwičij nás w dobrých mrawjch (BK 1612); erudio: wyučugem, učjm, cwičjm; paedagogo: čwičjm (KS 1763); dety katolictwy nechtel dat cwycsit (PRIEVIDZA 18. st) 3. (o zvieratách) drezúrou viesť k návyku na istú činnosť; (vola) člowek zwika a cwičy pod lechcjm bremenem (VP 1764); c. sa v čom opakovaním sa zdokonaľovať, učiť sa: wjmluwnj rečnjk k wjmluwnosty w psanj se cwicj (KoB 1666); w literním vmeny gse cwičity (LIPTOV 1763)