cvalom prísl. cválajúc: bežať c.
cvalom prísl. 1. ▶ rýchlym behom, cválajúc: bežať, pustiť sa c.; kôň hybaj c. popri záhrade; Odišli sme z dediny cvalom, aby nás búrka nezastihla na ceste. [K. Tomaščík] 2. expr. ▶ priveľmi rýchlo, náhlivo: korektúry slovníka bolo treba robiť c.; keď sa niečo robí cvalom, ide to zvyčajne na úkor kvality
behom 1. (o človeku) rýchlo sa pohybujúc na nohách, v behu, bežiac • hovor.: bežiačky • bežky: behom, bežiačky zahol do vedľajšej ulice; bežky sa pustili hore dedinou • expr. bežkom: behom, bežkom vošiel do triedy • klusom • poklusom (miernym behom): klusom, poklusom sa dostali až na samý vrchol • cvalom • hovor. trapom • expr. galopom (zrýchleným behom): cvalom, trapom, galopom zmizli v dave
2. p. rýchlo, narýchlo, letmo 1 3. p. správ. cez 5, za 1
cvalom zrýchlene sa pohybujúc na nohách (o behu zvierat, najmä koní) • galopom • expr. výcvalom: cvalom, galopom prešli celú lúku • klusom • hovor. trapom (miernym cvalom): klusom, trapom prišiel k druhej prekážke • hovor.: sepkavo • sepkom (Kukučín, Rázusová-Martáková) • kniž. tryskom (zrýchleným cvalom): kone sa tryskom dostali do cieľa
p. aj behom 1
cvalom prísl. behom, galopom, uháňajúc (najmä o behu zvierat, hlavne koní); rýchle: jazdiť, bežať, utekať, pustiť sa c.; vyskočil a cvalom cval (Karv.) uháňal, cválal
(jeden) cval; (bez) cvalu; (k) cvalu; (vidím) cval; (ó) cval!; (o) cvale; (s) cvalom;
(tri) cvaly; (bez) cvalov; (k) cvalom; (vidím) cvaly; (ó) cvaly!; (o) cvaloch; (s) cvalmi;