cukor -kru m.
1. sladidlo z cukrovej repy al. z cukrovej trstiny: kryštálový, práškový c., kocka c-u; sladký ako c.
2. chem. cukry org. zlúčeniny uhlíka, vodíka a kyslíka obsiahnuté v rastlinách, sacharidy, glycidy: hroznový, ovocný c.
● expr. byť ako z c-u čistý, upravený; nie je z c-u nie je háklivý;
cukrový príd.: c-á voda; c-á vata z rozpusteného cukru; c-á repa cukrovka;
cukrík -a m.
1. zdrob. expr. k 1
2. drobný výrobok z cukru a rozlič. prísad: kyslý, tvrdý, ovocný c.; čokoládový c. bonbón;
cukríkový príd. k 2: c-á chuť; c-á farba (ružová) ako cukrík;
cukríček -čka m. zdrob. expr.
cukrík -ka pl. N -ky m. (i zdrob.)
cukor cukru L cukre m. ⟨nem. ‹ tal. ‹ arab. ‹ ind.⟩ 1. ▶ najbežnejšie prírodné sladidlo, obyč. z cukrovej repy al. z cukrovej trstiny: kryštálový, kockový, práškový c.; balíčkovaný c.; pálený c. karamel; vanilkový, vanilínový c. ochutený vanilínom; škoricový c. ochutený škoricou; zemiakový c. cukrovinka zo zemiakovej múčky; želatínovací c. určený na prípravu ovocného džemu, rôsolu a pod.; sladiť cukrom; pridať do čaju niekoľko kociek, lyžičiek cukru; piť kávu bez cukru; posypať koláče cukrom; Už to bolo tak v jej živote, že sa nezdržala, aby nepodala cudzím deťom jabĺčko alebo vrchovček z homôlky cukru. [M. Figuli] 2. často pl. cukry G -rov chem. ▶ organické zlúčeniny uhlíka, vodíka a kyslíka nachádzajúce sa v rastlinách a vytvárajúce sladkú chuť (sacharidy, glycidy, uhľohydráty): jednoduché, zložité cukry; ovocný c. fruktóza; mliečny c. laktóza; repný, trstinový c. sacharóza; sladový c. maltóza; hroznový c. glukóza; invertný c. zmes glukózy a fruktózy ◘ fraz. byť ako z cukru pekne, čisto upravený; byť [sladký] ako cukor al. byť samý cukor (o človeku) neúprimne vľúdny, milý; ísť za niekým ako muchy za cukrom lepiť sa na niekoho, vtierať sa, vnucovať sa niekomu; nie je z cukru nie je chúlostivý, háklivý, urážlivý ▷ cukrík1 -ka, cukríček1 -čka m. zdrob. expr. k 1: len pridaj viac toho cukríčka!; Nasype cukrovej múčky na tanier a takto fajnovo, po pansky, v prstíkoch jahôdku-malinku-černičku omočí v cukríku. [K. Horák]
cukrík2 -ka pl. N -ky m. ▶ drobný výrobok z cukru a z iných prísad, cukrovinka: kyslý, sladký c.; tvrdý, mäkký, gumový c.; ovocný, mentolový c.; čokoládový c. bonbón; cmúľať cukrík; kúpiť si vrecúško cukríkov ▷ cukríček2 -čka pl. N -čky m. zdrob. expr.: vždy má pri sebe nejaké cukríčky
cukrík drobný výrobok z cukru a iných prísad: ovocný cukrík • bonbón (plnený cukrík): čokoládový bonbón s koňakovou náplňou • zastaráv. cukrové • dražé (okrúhly ploský cukrík)
cukor, -kru, 6. p. -kre m.
1. sladidlo z cukrovej repy al. trstiny: kryštálový, kockový, práškový, vanilkový c.; sladiť, posýpať c-om; sladký, biely ako c.
● byť ako z c-u pekne, čisto upravený, oblečený; byť (k niekomu) ako c., sladký ako c., samý c. prehnane, neúprimne milý, vľúdny; nie je z cukru (o zmoknutom) nič sa mu nestane, dážď mu neuškodí;
2. chem. (mn. č. -kry) sladký uhľohydrát obsiahnutý najmä v rastlinách: ovocný, hroznový, močový c.;
3. kraj. cukrík, cukrové: Ja som Janka upokojil, aj som mu na cukor dal. (VHV);
cukrový príd.
1. z cukru: c-á poleva; c. roztok;
2. obsahujúci cukor: c-é jedlo; poľnohosp. c. hrach, melón, c-á dyňa; c-á repa cukrovka;
pren. často pejor. cukru niečím podobný, napr. sladký, príjemný: c-é pery; c. úsmev, c-é reči neúprimne milé, vľúdne;
cukorný príd. týkajúci sa cukru: c. priemysel, c-á kampaň;
cukrík1, -a i cukríček1, -čka m. zdrob. expr. k 1
cukrík1, cukríček1 p. cukor
cukrík2, -a m. drobný výrobok z cukru, ktorý nie je vyrobený pečením, cukrovinka, bonbón: čokoládový, kyslý, sladký, tvrdý c.; balené c-y
● byť ako c. pekný, roztomilý;
cukríkový príd.;
cukríček2, -čka m. zdrob. expr.
cukrík m. (cúkrik) 1. strsl, čiast. zsl nepečená sladká lahôdka, drobný výrobok z cukru a chuťových prísad, cukrovinka: Choďiľi ku nám mláďenci aj s pétej ďeďini, doňiesľi nám cukríki (Medzibrodie n. Or. DK); A čuo ťi kúpiť? Cúkrikuof, šak! (Habovka TRS); Na jarmoku či kúpím cukrík (Kameňany REV) 2. ozdobný pás na čepci: cukrík (Rybník LVI) L. smutní cukrík (Rybník LVI) - korálková ozdoba na smútočnom odeve