cukor -kru m.
1. sladidlo z cukrovej repy al. z cukrovej trstiny: kryštálový, práškový c., kocka c-u; sladký ako c.
2. chem. cukry org. zlúčeniny uhlíka, vodíka a kyslíka obsiahnuté v rastlinách, sacharidy, glycidy: hroznový, ovocný c.
● expr. byť ako z c-u čistý, upravený; nie je z c-u nie je háklivý;
cukrový príd.: c-á voda; c-á vata z rozpusteného cukru; c-á repa cukrovka;
cukrík -a m.
1. zdrob. expr. k 1
2. drobný výrobok z cukru a rozlič. prísad: kyslý, tvrdý, ovocný c.; čokoládový c. bonbón;
cukríkový príd. k 2: c-á chuť; c-á farba (ružová) ako cukrík;
cukríček -čka m. zdrob. expr.
cukor cukru L cukre pl. N cukry m.
cukor cukru L cukre m. ⟨nem. ‹ tal. ‹ arab. ‹ ind.⟩ 1. ▶ najbežnejšie prírodné sladidlo, obyč. z cukrovej repy al. z cukrovej trstiny: kryštálový, kockový, práškový c.; balíčkovaný c.; pálený c. karamel; vanilkový, vanilínový c. ochutený vanilínom; škoricový c. ochutený škoricou; zemiakový c. cukrovinka zo zemiakovej múčky; želatínovací c. určený na prípravu ovocného džemu, rôsolu a pod.; sladiť cukrom; pridať do čaju niekoľko kociek, lyžičiek cukru; piť kávu bez cukru; posypať koláče cukrom; Už to bolo tak v jej živote, že sa nezdržala, aby nepodala cudzím deťom jabĺčko alebo vrchovček z homôlky cukru. [M. Figuli] 2. často pl. cukry G -rov chem. ▶ organické zlúčeniny uhlíka, vodíka a kyslíka nachádzajúce sa v rastlinách a vytvárajúce sladkú chuť (sacharidy, glycidy, uhľohydráty): jednoduché, zložité cukry; ovocný c. fruktóza; mliečny c. laktóza; repný, trstinový c. sacharóza; sladový c. maltóza; hroznový c. glukóza; invertný c. zmes glukózy a fruktózy ◘ fraz. byť ako z cukru pekne, čisto upravený; byť [sladký] ako cukor al. byť samý cukor (o človeku) neúprimne vľúdny, milý; ísť za niekým ako muchy za cukrom lepiť sa na niekoho, vtierať sa, vnucovať sa niekomu; nie je z cukru nie je chúlostivý, háklivý, urážlivý ▷ cukrík1 -ka, cukríček1 -čka m. zdrob. expr. k 1: len pridaj viac toho cukríčka!; Nasype cukrovej múčky na tanier a takto fajnovo, po pansky, v prstíkoch jahôdku-malinku-černičku omočí v cukríku. [K. Horák]
cukor -ru m. ‹n < t < arab < ind›
1. sladidlo z cukrovej repy al. z cukrovej trstiny
2. chem. c-y organické zlúčeniny uhlíka, vodíka a kyslíka nachádzajúce sa v rastlinných a živočíšnych bunkách, sacharidy, glycidy: jednoduché c-y
cukor, -kru, 6. p. -kre m.
1. sladidlo z cukrovej repy al. trstiny: kryštálový, kockový, práškový, vanilkový c.; sladiť, posýpať c-om; sladký, biely ako c.
● byť ako z c-u pekne, čisto upravený, oblečený; byť (k niekomu) ako c., sladký ako c., samý c. prehnane, neúprimne milý, vľúdny; nie je z cukru (o zmoknutom) nič sa mu nestane, dážď mu neuškodí;
2. chem. (mn. č. -kry) sladký uhľohydrát obsiahnutý najmä v rastlinách: ovocný, hroznový, močový c.;
3. kraj. cukrík, cukrové: Ja som Janka upokojil, aj som mu na cukor dal. (VHV);
cukrový príd.
1. z cukru: c-á poleva; c. roztok;
2. obsahujúci cukor: c-é jedlo; poľnohosp. c. hrach, melón, c-á dyňa; c-á repa cukrovka;
pren. často pejor. cukru niečím podobný, napr. sladký, príjemný: c-é pery; c. úsmev, c-é reči neúprimne milé, vľúdne;
cukorný príd. týkajúci sa cukru: c. priemysel, c-á kampaň;
cukrík1, -a i cukríček1, -čka m. zdrob. expr. k 1
cukor m. 1. csl sladidlo z cukrovej repy al. trstiny: Pokim čele tuvoka lietaju, obadale be cukor aj čele z druhih dbou̯cou (Čelovce MK); Rostopili zme cukru, dali pret ku̯áti (Turá Lúka MYJ); Dzeučata priňeśľi každa muki, chtora cukru priňesla (Sokoľ KOŠ) L. krištáloví cuker, kockoví cuker, klobúkoví cuker (Trakovice HLO) - spracovaný do rozličných tvarov; mletí cukor (Sklabiná MK), múčkóv cuker (Šurany NZ), tlčení cuker (Nitr. Hrádok NZ) - práškový cukor; vanilkovi cuker (Hranovnica POP) - s vanilkovou príchuťou; zašťaní cuker (V. Maňa VRB) - expr. nerafinovaný F. biď ako cukor (Rim. Píla RS) - dobrý al. čistý; bieli jak cuker (Markušovce SNV) - čistý; dzifča jak s cukru (Vištuk MOD) - pekné, čisté 2. cukrík: Ďeťi be kcele iba cukre jesť (Kociha RS); Daj trocha s tích cukrú aj sestre! (Záh. Bystrica BRA) L. promincloví cuker (Lapáš NIT) - mentolový cukrík; švápkoví cukor (Kraľovany DK), krumplóv cuker (Šurany NZ) - druh cukroviniek zo zemiakovej múčky
cukorný p. cukor
cukor [-or, -(e)r] m orient/nem prirodzené sladidlo: ffiky s zukrem (UHROVEC 1545); dalo se za czukor ((KRUPINA) 1695); gako bi se gegi slini na sam cukr obratilj (Le 1730); z mléka delany cukr (TT 1745) laktóza L. biely, domáci, kuchársky, kuchynský c. rafinovaný: bieleho cukru pol lotha; cukru kucharskeho 2 quintliky; z kuchinskym cukrem (RT 17. st); wezmi slamu z gečmenu a domacyho cukru (RTA 17. st); L. červený, ružový c. surový: maličko ružoweho czukru (OCh 17. st); čerweneho cukru pul kwintljka (HT 1760); olovený, olovový c. octan olovnatý: cuker oloweny (RT 17. st); olowowy cukr (TT 1745); pekneho kanarskeho cukru pol funta (RTA 17. st) rafinovaného cukru; elaeosacchara: olegowaté cukry; cukrz zeleza uhličitan železnatý s cukrom (TT 1745); theé s liadkowjm cukrom (HT 1760); -ný príd: w meste temto dwesto mliny cukerne (KrP 1760) cukrovary