cudzinec -nca m.
1. príslušník cudzieho štátu, národa, cudzozemec: prílev c-ov
2. neznámy, cudzí človek: stal sa c-om vo vlastnom dome;
cudzinka -y -niek ž.;
cudzinecký príd.: c. ruch, c-á légia
cudzinec -nca pl. N -nci m.
cudzinec -nca pl. N -nci m. 1. ▶ príslušník cudzieho štátu; syn. cudzozemec: legálni, nelegálni cudzinci; krátkodobý, dlhodobý, trvalý pobyt cudzinca; zákon o pobyte cudzincov; zamestnávať cudzincov; umožniť cudzincom bezvízový styk; dcéra prišla s akýmsi cudzincom 2. ▶ neznámy, cudzí človek; op. tunajší: postáva bokom ako dajaký c.; cítiť sa cudzincom vo vlastnom meste ▷ cudzinka -ky -niek ž.
cudzinec 1. príslušník cudzieho štátu • cudzozemec: turistické centrá zaplavili cudzinci, cudzozemci
2. neznámy, cudzí človek (op. tunajší) • cudzí • zastaráv. cudziar: stojí bokom ako cudzinec, cudzí, cudziar
cudzinec, -nca m.
1. príslušník cudzieho jazyka, národa, štátu, cudzozemec;
2. neznámy, cudzí človek: je cudzincom vo vlastnej dedine (Kuk.); je c-om vo vlastnom dome; stal sa pre nás c-om;
cudzinka, -y, -niek ž.;
cudzinecký príd.: c. ruch návštevy cudzincov, najmä v turistike; c-á kancelária pre styk s cudzincami; c-á légia v niektorých kapitalistických štátoch vojenský útvar zložený obyč. z podozrivých živlov a najatých cudzincov (v kolóniách)
cudzinec m. gem príslušník iného štátu: Dákí cudzinec prišól do dedžini (Kameňany REV); Van je cudzinec, bo nemá príslušnos (Rochovce ROŽ)