Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

cudzí príd.

1. patriaci inej osobe, inému kolektívu (napr. rodine, obci, národu, štátu), op. vlastný: c. majetok, c-ia práca, c. názor, vplyv; c-ie slovo, op. domáce; c. jazyk; c. štátny príslušník cudzinec; c. výrobok zahraničný

2. neznámy; nezvyčajný: ten človek mi je c.; cestovať po c-ích krajoch; povedať c-ím hlasom neprirodzeným

3. nezodpovedajúci povahe niekoho, niečoho, vzdialený: dobyvačná politika je nám c-ia; zmysel pre spravodlivosť mu nebol c.

4. nemajúci (citový) vzťah k niekomu, ľahostajný: sú si citove c.

5. nepatriaci do daného prostredia, nesúrodý: zobudil sa na akýsi c. zvuk; odb. c-ie teleso (v organizme ap.)

jesť c. chlieb, žiť na c-om chlebe byť závislý od niekoho; chváliť sa, pýšiť sa c-ím perím neodôvodnene si privlastňovať zásluhy, prednosti iného; žiť, zabávať sa, žartovať na c. účet, na c-ie konto na úkor iného; z c-ho krv netečie škoda iného nás nemrzí; v c-om oku vidí smeť a vo svojom brvno nevidí nevidí vlastné chyby;

cudzo prísl.: c. sa správať, cítiť niekde, c. pozerať; c. znieť;

cudzosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
cudzí; cudzo prísl.; cudzosť ‑i ž.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

cudzinec 1. príslušník cudzieho štátu • cudzozemec: turistické centrá zaplavili cudzinci, cudzozemci

2. neznámy, cudzí človek (op. tunajší) • cudzízastaráv. cudziar: stojí bokom ako cudzinec, cudzí, cudziar


cudzí 1. patriaci inému, iným; pochádzajúci od iného, iných (op. vlastný, svoj) • nevlastný: starať sa o cudzie, nevlastné dieťa; vystupovať pod cudzím, nevlastným menomzried. nesvoj (Škultéty)cudzozemskýcudzokrajnýzahraničnýdovozovýdovoznýimportný (pochádzajúci z inej krajiny, zo zahraničia; op. domáci, vnútorný): dostať sa na cudzozemské trhy; cudzokrajný tovar; zahraničné, dovozové, importné výrobkyimportovanýdovezenýprebratýprebraný (op. pôvodný, domáci): importovaná, dovezená kultúra; prebraté myšlienkyimplantovaný (prenesený z cudzieho prostredia, miesta): implantované názorynenašskýpejor. cudzinský (ktorý nie je príznačný pre rodné, domáce prostredie; op. našský, rodný, náš): nenašské, cudzinské zvykyzried. cudzoduchý: cudzoduchá výchova (Šoltésová)poet. cudzotný (Hviezdoslav)zried. inonárodnýcudzonárodný (vlastný inému národu): inonárodné, cudzonárodné mená

p. aj zahraničný

2. p. neznámy, vzdialený 1 3. p. zvláštny 1, neprirodzený 1 4. p. odlišný


cudzorodý narúšajúci rovnorodosť, jednotnosť, usporiadanosť • cudzíneorganický: cudzorodý, cudzí, neorganický prvok v systéme

p. aj odlišný


ľahostajný ktorý nemá o nič záujem; ktorý neprejavuje navonok záujem, citové pohnutie a pod.; ktorý svedčí o nezáujme • nevšímavýapatickýflegmatický: ľahostajný, nevšímavý človek; pacient je ku všetkému nevšímavý, apatický; nevšímavý, flegmatický výraz tváreneúčastnýnezúčastnený (ktorý nepociťuje, neprejavuje účasť): vrhol na smútiacich neúčastný, nezúčastnený pohľadochabnutýotupenýzatupený (ktorý stratil o všetko záujem): ochabnutá, otupená myseľ; otupený väzeňletargickýrezignovaný (úplne, až chorobne ľahostajný): letargické správanie pacientakniž. indolentnýodb. inertný (neschopný reagovať) • nepohnutý (bez citového pohnutia): pri správe o jeho smrti zostala nepohnutáchladnýstudený (bez citového vzplanutia): citovo chladný, studený človek; pohlavne chladný mužcudzíodcudzený (ktorý nemá al. ktorý stratil citový vzťah): boli si odrazu (citovo) cudzí, odcudzení (op. blízki) • indiferentný (nezaujímajúci ani jeden z protikladných postojov): byť indiferentný k národnostnej otázkeignorantský (svedčiaci o ignorancii) • vlažný (majúci al. prejavujúci voči niečomu veľmi malý záujem; svedčiaci o malom záujme): mať vlažný vzťah k politikepasívny (úplne bez záujmu; op. aktívny) • apolitický (ľahostajný vo vzťahu k politike): pasívny účastník prebiehajúcich udalostí; prezident zaujal apolitický postojhluchýslepý (úmyselne ľahostajný k veciam, javom a pod.): byť hluchý, slepý voči cudziemu nešťastiupohodlnýpubl. pejor. pohodlnícky (ktorý sa nenamáha prejaviť záujem, zaujať postoj): pohodlná, pohodlnícka reakcia na problémlaxnýnedbanlivýnedbalýnedbajskýnezodpovedný (ktorý berie na ľahkú váhu zodpovednosť, dôslednosť): mať laxný, nedbanlivý, nedbalý prístup k práci; nedbajská, nezodpovedná výchova


nepôvodný ktorý nie je prvotný, originálny, vlastný od pôvodu (op. pôvodný) • nevlastný: nepôvodné, nevlastné názoryepigónsky (ktorý je len napodobením): epigónska poéziaodvodenýdruhotnýkniž. sekundárny (pôvodom iný al. prevzatý): odvodené teórie; lingv. druhotné, sekundárne predložkydruhýiný (zmenený oproti prvému, pôvodnému): to je už druhý, iný majiteľimportovanýcudzí (presadený z iného prostredia; op. domáci): importované, cudzie umeniekniž. implantovaný: implantovaný názor


neprirodzený 1. ktorý nie je daný prírodnými zákonitosťami; odporujúci prirodzenej povahe vecí (op. prirodzený) • umelý: neprirodzená, umelá krása; umelé koryto rieky (op. prírodné) • neskutočný (prevyšujúci skutočnosť): neskutočná krásanásilný (zmenený, usmernený násilným zásahom): násilná smrť, násilný spoločenský vývinnezvyčajnýzvláštnyčudnýcudzí (iný ako je prirodzený, zvyčajný, svoj): neprirodzená, nezvyčajná poloha tela; mať zvláštny, čudný výraz tváre; prehovoriť neprirodzeným, cudzím hlasomdeformovanýdegenerovanýanomálny (chorobne a pod. zmenený oproti prirodzenému, správnemu): deformovaný, degenerovaný rast zubovnenormálnykniž.: abnormálnyanormálny (op. normálny): nenormálny, abnormálny stav vecíchorobnýnezdravý (zapríčinený chorobou; op. zdravý): chorobný, nezdravý výraz tváre; chorobné prejavy organizmuzvrátený (chorobne zmenený, obyč. čo sa týka morálky): zvrátené túžbyzried.: protiprírodnýprotiprirodzený

2. ktorý sa predstiera, ktorý nie je úprimný (op. prirodzený, bezprostredný) • predstieranýstrojenýhranýafektovaný: prejavovať neprirodzený, predstieraný, strojený záujem; hraný súcit; strojená, afektovaná mimikasilenýnútenýnásilnýumelý (op. spontánny, mimovoľný): silený, násilný plač; nútená, násilná, umelá veselosťvyumelkovanýpreumelkovaný (nadmieru skrášlený): vyumelkovaná rečupätýkožený (založený na prílišnej sebakontrole, zdržanlivosti; op. uvoľnený): upäté správaniekŕčovitýkniž. sardonický (uskutočňovaný s veľkým sebazaprením): kŕčovitý, sardonický úsmevprepiatyprehnaný: neprirodzená, prepiata, prehnaná uhladenosť

p. aj neúprimný


neústrojný 1. ktorý nie je vzájomne spätý, ktorý nie je súčasťou istého rovnorodého celku (op. ústrojný) • neorganický: neústrojné, neorganické zložky literárneho diela; neorganický slovný tvarcudzorodýcudzí: cudzorodé, cudzie prvky štruktúry

2. p. anorganický


nevlastný ktorý nie je vlastný od pôvodu, od začiatku (op. vlastný): nevlastní príbuzní (op. pokrvní) • adoptívny (získaný adopciou): adoptívny synnepôvodnýnepravý (op. pôvodný, pravý) • cudzí (op. svoj): nepôvodné, nepravé meno autora; nepôvodné myšlienky (op. originálne) • podvrhnutý (ktorý je falošne vydávaný za vlastný): podvrhnuté dieťa

p. aj cudzí

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

cudzí, -ia, -ie príd.

1. patriaci inému, do vlastníctva iného (op. vlastný, svoj): c. majetok, kapitál, c-ie záujmy; bojovať, pracovať za c-ie záujmy; gazdovať na c-om; dostať sa do c-ích rúk

učiť sa na c-ej škode zo skúseností iných; hovor. sadnúť na c-ie, do c-ieho zmocniť sa majetku niekoho iného; siahnuť po c-om, na cudzie kradnúť; jesť c. chlieb byť od niekoho závislý; žiť na c-om chlebe byť, žiť u cudzích ľudí; žiť na c. účet dať sa niekým vydržovať; c-ie prahy otĺkal o chudobnom; chváliť sa c-ím perím prisvojovať si zásluhy, prednosti niekoho iného; z cudzieho dávať ľahko (prísl.), z cudzieho krv netečie (prísl.), c-ie nebolí (prísl.) nemrzí nás škoda niekoho iného;

2. patriaci do inej rodiny, do iného domu (op. príbuzný, domáci): c. človek; byť, žiť u c-ích, zveriť niekoho, niečo na c-ích, byť odkázaný na c-ích;

3. patriaci do iného národného, štátneho, jazykového kolektívu, do iného kraja, inej obce a pod. (op. rodný, našský, náš): c-ie zvyky, mravy, c-ie peniaze; c. štátny príslušník; c. jazyk; hovoriť s c-ím prízvukom neovládať dobre správnu výslovnosť; lingv. c-ie slovo prebrané z iného jazyka; slovník c-ích slov; c-ia zem cudzina; byť v c-om svete v cudzine, medzi neznámymi ľuďmi; c-ím vstup zakázaný; byť v c-ích službách pracovať pre záujmy iného, nie vlastného štátu;

4. nezvyčajný, zvláštny, podivný, neprirodzený: povedať niečo c-ím hlasom;

5. neznámy; neoboznámený: cítim sa tu c., ako c.; byť niekde c., je mi to c-ie nepoznám to;

6. odlišujúci sa, nesúrodý: c. prvok v niečom; c-ie teleso;

7. bez citového vzťahu, chladný, ľahostajný: sme, zostaneme si c-í

ukázať niekomu c-iu tvár byť neprívetivý, chladný

Morfologický analyzátor

cudzí prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) cudzí; (bez) cudzieho; (k) cudziemu; (vidím) cudzieho; (o) cudzom; (s) cudzím;

(štyria) cudzí; (bez) cudzích; (k) cudzím; (vidím) cudzích; (o) cudzích; (s) cudzími;


(jeden) cudzejší; (bez) cudzejšieho; (k) cudzejšiemu; (vidím) cudzejšieho; (o) cudzejšom; (s) cudzejším;

(traja) cudzejší; (bez) cudzejších; (k) cudzejším; (vidím) cudzejších; (o) cudzejších; (s) cudzejšími;


(jeden) najcudzejší; (bez) najcudzejšieho; (k) najcudzejšiemu; (vidím) najcudzejšieho; (o) najcudzejšom; (s) najcudzejším;

(štyria) najcudzejší; (bez) najcudzejších; (k) najcudzejším; (vidím) najcudzejších; (o) najcudzejších; (s) najcudzejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) cudzí; (bez) cudzieho; (k) cudziemu; (vidím) cudzí; (o) cudzom; (s) cudzím;

(dva) cudzie; (bez) cudzích; (k) cudzím; (vidím) cudzie; (o) cudzích; (s) cudzími;


(jeden) cudzejší; (bez) cudzejšieho; (k) cudzejšiemu; (vidím) cudzejší; (o) cudzejšom; (s) cudzejším;

(dva) cudzejšie; (bez) cudzejších; (k) cudzejším; (vidím) cudzejšie; (o) cudzejších; (s) cudzejšími;


(jeden) najcudzejší; (bez) najcudzejšieho; (k) najcudzejšiemu; (vidím) najcudzejší; (o) najcudzejšom; (s) najcudzejším;

(tri) najcudzejšie; (bez) najcudzejších; (k) najcudzejším; (vidím) najcudzejšie; (o) najcudzejších; (s) najcudzejšími;


ženský rod

(jedna) cudzia; (bez) cudzej; (k) cudzej; (vidím) cudziu; (o) cudzej; (s) cudzou;

(dve) cudzie; (bez) cudzích; (k) cudzím; (vidím) cudzie; (o) cudzích; (s) cudzími;


(jedna) cudzejšia; (bez) cudzejšej; (k) cudzejšej; (vidím) cudzejšiu; (o) cudzejšej; (s) cudzejšou;

(dve) cudzejšie; (bez) cudzejších; (k) cudzejším; (vidím) cudzejšie; (o) cudzejších; (s) cudzejšími;


(jedna) najcudzejšia; (bez) najcudzejšej; (k) najcudzejšej; (vidím) najcudzejšiu; (o) najcudzejšej; (s) najcudzejšou;

(štyri) najcudzejšie; (bez) najcudzejších; (k) najcudzejším; (vidím) najcudzejšie; (o) najcudzejších; (s) najcudzejšími;


stredný rod

(jedno) cudzie; (bez) cudzieho; (k) cudziemu; (vidím) cudzie; (o) cudzom; (s) cudzím;

(dve) cudzie; (bez) cudzích; (k) cudzím; (vidím) cudzie; (o) cudzích; (s) cudzími;


(jedno) cudzejšie; (bez) cudzejšieho; (k) cudzejšiemu; (vidím) cudzejšie; (o) cudzejšom; (s) cudzejším;

(dve) cudzejšie; (bez) cudzejších; (k) cudzejším; (vidím) cudzejšie; (o) cudzejších; (s) cudzejšími;


(jedno) najcudzejšie; (bez) najcudzejšieho; (k) najcudzejšiemu; (vidím) najcudzejšie; (o) najcudzejšom; (s) najcudzejším;

(štyri) najcudzejšie; (bez) najcudzejších; (k) najcudzejším; (vidím) najcudzejšie; (o) najcudzejších; (s) najcudzejšími;

cudzí_1 cudzí cudzí_2 cudzí

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor