Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

cudzí príd.

1. patriaci inej osobe, inému kolektívu (napr. rodine, obci, národu, štátu), op. vlastný: c. majetok, c-ia práca, c. názor, vplyv; c-ie slovo, op. domáce; c. jazyk; c. štátny príslušník cudzinec; c. výrobok zahraničný

2. neznámy; nezvyčajný: ten človek mi je c.; cestovať po c-ích krajoch; povedať c-ím hlasom neprirodzeným

3. nezodpovedajúci povahe niekoho, niečoho, vzdialený: dobyvačná politika je nám c-ia; zmysel pre spravodlivosť mu nebol c.

4. nemajúci (citový) vzťah k niekomu, ľahostajný: sú si citove c.

5. nepatriaci do daného prostredia, nesúrodý: zobudil sa na akýsi c. zvuk; odb. c-ie teleso (v organizme ap.)

● jesť c. chlieb, žiť na c-om chlebe byť závislý od niekoho; chváliť sa, pýšiť sa c-ím perím neodôvodnene si privlastňovať zásluhy, prednosti iného; žiť, zabávať sa, žartovať na c. účet, na c-ie konto na úkor iného; z c-ho krv netečie škoda iného nás nemrzí; v c-om oku vidí smeť a vo svojom brvno nevidí nevidí vlastné chyby;

cudzo prísl.: c. sa správať, cítiť niekde, c. pozerať; c. znieť;

cudzosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
cudzí; cudzo prísl.; cudzosť ‑i ž.

Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn

z r. 2006, 2011, 2015, 2021.

cudzí1 cudzia cudzie príd. 1. ▶ patriaci inému, nachádzajúci sa vo vlastníctve iného; op. vlastný, svoj: c. dom, pozemok; c. majetok; cudzie peniaze; využívať výsledky cudzej práce; vystupovať, skrývať sa pod cudzím menom; neoprávnene používať cudzie motorové vozidlo; Bolo pod jeho úroveň kradnúť cudzie kone. [V. Jamnická]
2. ▶ patriaci do inej rodiny, do inej obce, do iného kraja: c. chotár; cudzie pole; prísť do cudzej rodiny; spoliehať sa na cudzích ľudí; vydať sa, priženiť sa do cudzej dediny, do cudzieho mesta; rešpektovať cudzie zvyky, mravy; nežiadať cudziu pomoc; podliehať, nepodliehať cudzím tlakom
3. ▶ pochádzajúci z iného národa, z inej krajiny; syn. inonárodný, zahraničný; op. domáci, náš: c. výrobok; c. jazyk; c. štátny príslušník; cudzie mocnosti; slovník cudzích slov; cudzia kultúra; cudzie spravodajské služby; c. svet zahraničie, cudzina; prekročiť hranice cudzieho štátu; mať c. prízvuk; zamestnávať cudzie pracovné sily
4. v prísudku ▶ vzdialený istým predstavám, zvykom, istému zmýšľaniu: tento postup mi je c.; je mi to cudzie nepoznám to, odmietam to; Netaktnosť bola Márii cudzia. [J. Papp]; A ľudské slabosti mu veru neboli cudzie. Mal ich dosť. [R. Sloboda]
5. ▶ ktorý nepatrí do blízkeho, do známeho okruhu; syn. iný, neznámy: ísť, prísť do cudzieho prostredia; zveriť niečo do cudzích rúk; to nie je určené pre cudzie uši pre nezasväteného; dostať krv od cudzieho darcu ktorý nie je príbuzný; osvojovať si cudzie názory; Zahanbil som sa a už som sa nevládal na ňu pozerať, pripadala mi cudzia. [A. Mráz]; Keď sme sa vari po troch rokoch ešte ako študenti stretli, hľadeli sme už na seba inými, cudzími očami. [M. Urban]
6. 2. st. cudzejší ▶ iný ako prirodzený, zvyčajný; syn. nezvyčajný, neprirodzený: všetko pôsobilo cudzím dojmom; jej spôsob vyjadrovania bol odrazu akýsi c.; jeho tvár dostala cudzie črty; Telo mi lomcuje triaška, hlas mám cudzí, horím i mrznem, cítim, že sa mi do tváre nahrnula samá žlč. [L. Ťažký]
7. 2. st. cudzejší ▶ bez citového vzťahu; syn. chladný, ľahostajný: boli a zostali si úplne cudzí; Sú aj iní k sebe takíto cudzí? [A. Bednár]; Rodičia po rokoch zisťujú, že sa k sebe z rôznych príčin nehodia, sú si citove cudzí a rozchádzajú sa. [KŽ 1964]
8. ▶ nepatriaci, nezapadajúci do daného prostredia, odlišujúci sa; syn. nesúrodý: c. prvok; Zobudil ho nejaký cudzí zvuk, ktorý nezapadal do skučania vetra, boril sa s ním, prerážal ho. [V. Mináč]; odb. cudzie teleso, teliesko
◘ fraz. chváliť sa/pýšiť sa cudzím perím prisvojovať si zásluhy niekoho iného; jesť cudzí chlieb al. žiť na cudzom chlebe byť od niekoho závislý; otĺkať cudzie prahy žiť biedne, z milosti cudzích ľudí; učiť sa na cudzej škode zo skúsenosti iných; ukázať niekomu cudziu tvár byť neprívetivý; žiť na cudzí účet dať sa niekým vydržiavať ◘ parem. cudzia voš horšie hryzie zlo páchané inými vnímame ostrejšie; svoje veci nechváľ a cudzie nehaň

cudzí2 cudzieho pl. N cudzí m. ▶ kto patrí do inej rodiny, do iného kraja; kto pochádza z iného národa, z inej krajiny: bývať u cudzích; požiadať o pomoc cudzích; akceptovať cudzích; na svadbe bolo plno cudzích; Vyvetraj si, Peter. Zablúdi sem cudzí a zľakne sa ťa. [J. Papp] □ cudzím vstup zakázaný! upozornenie, nápis ◘ parem. lepší svoji pohnevaní, ako cudzí udobrení treba sa držať svojej rodiny

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

cudzinec 1. príslušník cudzieho štátu • cudzozemec: turistické centrá zaplavili cudzinci, cudzozemci

2. neznámy, cudzí človek (op. tunajší) • cudzí • zastaráv. cudziar: stojí bokom ako cudzinec, cudzí, cudziar

cudzí 1. patriaci inému, iným; pochádzajúci od iného, iných (op. vlastný, svoj) • nevlastný: starať sa o cudzie, nevlastné dieťa; vystupovať pod cudzím, nevlastným menom • zried. nesvoj (Škultéty) • cudzozemský • cudzokrajný • zahraničný • dovozový • dovozný • importný (pochádzajúci z inej krajiny, zo zahraničia; op. domáci, vnútorný): dostať sa na cudzozemské trhy; cudzokrajný tovar; zahraničné, dovozové, importné výrobky • importovaný • dovezený • prebratý • prebraný (op. pôvodný, domáci): importovaná, dovezená kultúra; prebraté myšlienky • implantovaný (prenesený z cudzieho prostredia, miesta): implantované názory • nenašský • pejor. cudzinský (ktorý nie je príznačný pre rodné, domáce prostredie; op. našský, rodný, náš): nenašské, cudzinské zvyky • zried. cudzoduchý: cudzoduchá výchova (Šoltésová) • poet. cudzotný (Hviezdoslav) • zried. inonárodný • cudzonárodný (vlastný inému národu): inonárodné, cudzonárodné mená

p. aj zahraničný

2. p. neznámy, vzdialený 1 3. p. zvláštny 1, neprirodzený 1 4. p. odlišný

cudzorodý narúšajúci rovnorodosť, jednotnosť, usporiadanosť • cudzí • neorganický: cudzorodý, cudzí, neorganický prvok v systéme

p. aj odlišný

ľahostajný ktorý nemá o nič záujem; ktorý neprejavuje navonok záujem, citové pohnutie a pod.; ktorý svedčí o nezáujme • nevšímavý • apatický • flegmatický: ľahostajný, nevšímavý človek; pacient je ku všetkému nevšímavý, apatický; nevšímavý, flegmatický výraz tváre • neúčastný • nezúčastnený (ktorý nepociťuje, neprejavuje účasť): vrhol na smútiacich neúčastný, nezúčastnený pohľad • ochabnutý • otupený • zatupený (ktorý stratil o všetko záujem): ochabnutá, otupená myseľ; otupený väzeň • letargický • rezignovaný (úplne, až chorobne ľahostajný): letargické správanie pacienta • kniž. indolentný • odb. inertný (neschopný reagovať) • nepohnutý (bez citového pohnutia): pri správe o jeho smrti zostala nepohnutá • chladný • studený (bez citového vzplanutia): citovo chladný, studený človek; pohlavne chladný muž • cudzí • odcudzený (ktorý nemá al. ktorý stratil citový vzťah): boli si odrazu (citovo) cudzí, odcudzení (op. blízki) • indiferentný (nezaujímajúci ani jeden z protikladných postojov): byť indiferentný k národnostnej otázke • ignorantský (svedčiaci o ignorancii) • vlažný (majúci al. prejavujúci voči niečomu veľmi malý záujem; svedčiaci o malom záujme): mať vlažný vzťah k politike • pasívny (úplne bez záujmu; op. aktívny) • apolitický (ľahostajný vo vzťahu k politike): pasívny účastník prebiehajúcich udalostí; prezident zaujal apolitický postoj • hluchý • slepý (úmyselne ľahostajný k veciam, javom a pod.): byť hluchý, slepý voči cudziemu nešťastiu • pohodlný • publ. pejor. pohodlnícky (ktorý sa nenamáha prejaviť záujem, zaujať postoj): pohodlná, pohodlnícka reakcia na problém • laxný • nedbanlivý • nedbalý • nedbajský • nezodpovedný (ktorý berie na ľahkú váhu zodpovednosť, dôslednosť): mať laxný, nedbanlivý, nedbalý prístup k práci; nedbajská, nezodpovedná výchova

nepôvodný ktorý nie je prvotný, originálny, vlastný od pôvodu (op. pôvodný) • nevlastný: nepôvodné, nevlastné názory • epigónsky (ktorý je len napodobením): epigónska poézia • odvodený • druhotný • kniž. sekundárny (pôvodom iný al. prevzatý): odvodené teórie; lingv. druhotné, sekundárne predložky • druhý • iný (zmenený oproti prvému, pôvodnému): to je už druhý, iný majiteľ • importovaný • cudzí (presadený z iného prostredia; op. domáci): importované, cudzie umenie • kniž. implantovaný: implantovaný názor

neprirodzený 1. ktorý nie je daný prírodnými zákonitosťami; odporujúci prirodzenej povahe vecí (op. prirodzený) • umelý: neprirodzená, umelá krása; umelé koryto rieky (op. prírodné) • neskutočný (prevyšujúci skutočnosť): neskutočná krása • násilný (zmenený, usmernený násilným zásahom): násilná smrť, násilný spoločenský vývin • nezvyčajný • zvláštny • čudný • cudzí (iný ako je prirodzený, zvyčajný, svoj): neprirodzená, nezvyčajná poloha tela; mať zvláštny, čudný výraz tváre; prehovoriť neprirodzeným, cudzím hlasom • deformovaný • degenerovaný • anomálny (chorobne a pod. zmenený oproti prirodzenému, správnemu): deformovaný, degenerovaný rast zubov • nenormálny • kniž.: abnormálny • anormálny (op. normálny): nenormálny, abnormálny stav vecí • chorobný • nezdravý (zapríčinený chorobou; op. zdravý): chorobný, nezdravý výraz tváre; chorobné prejavy organizmu • zvrátený (chorobne zmenený, obyč. čo sa týka morálky): zvrátené túžby • zried.: protiprírodný • protiprirodzený

2. ktorý sa predstiera, ktorý nie je úprimný (op. prirodzený, bezprostredný) • predstieraný • strojený • hraný • afektovaný: prejavovať neprirodzený, predstieraný, strojený záujem; hraný súcit; strojená, afektovaná mimika • silený • nútený • násilný • umelý (op. spontánny, mimovoľný): silený, násilný plač; nútená, násilná, umelá veselosť • vyumelkovaný • preumelkovaný (nadmieru skrášlený): vyumelkovaná reč • upätý • kožený (založený na prílišnej sebakontrole, zdržanlivosti; op. uvoľnený): upäté správanie • kŕčovitý • kniž. sardonický (uskutočňovaný s veľkým sebazaprením): kŕčovitý, sardonický úsmev • prepiaty • prehnaný: neprirodzená, prepiata, prehnaná uhladenosť

p. aj neúprimný

neústrojný 1. ktorý nie je vzájomne spätý, ktorý nie je súčasťou istého rovnorodého celku (op. ústrojný) • neorganický: neústrojné, neorganické zložky literárneho diela; neorganický slovný tvar • cudzorodý • cudzí: cudzorodé, cudzie prvky štruktúry

2. p. anorganický

nevlastný ktorý nie je vlastný od pôvodu, od začiatku (op. vlastný): nevlastní príbuzní (op. pokrvní) • adoptívny (získaný adopciou): adoptívny syn • nepôvodný • nepravý (op. pôvodný, pravý) • cudzí (op. svoj): nepôvodné, nepravé meno autora; nepôvodné myšlienky (op. originálne) • podvrhnutý (ktorý je falošne vydávaný za vlastný): podvrhnuté dieťa

p. aj cudzí

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

cudzí, -ia, -ie príd.

1. patriaci inému, do vlastníctva iného (op. vlastný, svoj): c. majetok, kapitál, c-ie záujmy; bojovať, pracovať za c-ie záujmy; gazdovať na c-om; dostať sa do c-ích rúk

● učiť sa na c-ej škode zo skúseností iných; hovor. sadnúť na c-ie, do c-ieho zmocniť sa majetku niekoho iného; siahnuť po c-om, na cudzie kradnúť; jesť c. chlieb byť od niekoho závislý; žiť na c-om chlebe byť, žiť u cudzích ľudí; žiť na c. účet dať sa niekým vydržovať; c-ie prahy otĺkal o chudobnom; chváliť sa c-ím perím prisvojovať si zásluhy, prednosti niekoho iného; z cudzieho dávať ľahko (prísl.), z cudzieho krv netečie (prísl.), c-ie nebolí (prísl.) nemrzí nás škoda niekoho iného;

2. patriaci do inej rodiny, do iného domu (op. príbuzný, domáci): c. človek; byť, žiť u c-ích, zveriť niekoho, niečo na c-ích, byť odkázaný na c-ích;

3. patriaci do iného národného, štátneho, jazykového kolektívu, do iného kraja, inej obce a pod. (op. rodný, našský, náš): c-ie zvyky, mravy, c-ie peniaze; c. štátny príslušník; c. jazyk; hovoriť s c-ím prízvukom neovládať dobre správnu výslovnosť; lingv. c-ie slovo prebrané z iného jazyka; slovník c-ích slov; c-ia zem cudzina; byť v c-om svete v cudzine, medzi neznámymi ľuďmi; c-ím vstup zakázaný; byť v c-ích službách pracovať pre záujmy iného, nie vlastného štátu;

4. nezvyčajný, zvláštny, podivný, neprirodzený: povedať niečo c-ím hlasom;

5. neznámy; neoboznámený: cítim sa tu c., ako c.; byť niekde c., je mi to c-ie nepoznám to;

6. odlišujúci sa, nesúrodý: c. prvok v niečom; c-ie teleso;

7. bez citového vzťahu, chladný, ľahostajný: sme, zostaneme si c-í

● ukázať niekomu c-iu tvár byť neprívetivý, chladný

Morfologický analyzátor

cudzí prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) cudzí; (bez) cudzieho; (k) cudziemu; (vidím) cudzieho; (o) cudzom; (s) cudzím;

(dvaja) cudzí; (bez) cudzích; (k) cudzím; (vidím) cudzích; (o) cudzích; (s) cudzími;


(jeden) cudzejší; (bez) cudzejšieho; (k) cudzejšiemu; (vidím) cudzejšieho; (o) cudzejšom; (s) cudzejším;

(štyria) cudzejší; (bez) cudzejších; (k) cudzejším; (vidím) cudzejších; (o) cudzejších; (s) cudzejšími;


(jeden) najcudzejší; (bez) najcudzejšieho; (k) najcudzejšiemu; (vidím) najcudzejšieho; (o) najcudzejšom; (s) najcudzejším;

(štyria) najcudzejší; (bez) najcudzejších; (k) najcudzejším; (vidím) najcudzejších; (o) najcudzejších; (s) najcudzejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) cudzí; (bez) cudzieho; (k) cudziemu; (vidím) cudzí; (o) cudzom; (s) cudzím;

(štyri) cudzie; (bez) cudzích; (k) cudzím; (vidím) cudzie; (o) cudzích; (s) cudzími;


(jeden) cudzejší; (bez) cudzejšieho; (k) cudzejšiemu; (vidím) cudzejší; (o) cudzejšom; (s) cudzejším;

(dva) cudzejšie; (bez) cudzejších; (k) cudzejším; (vidím) cudzejšie; (o) cudzejších; (s) cudzejšími;


(jeden) najcudzejší; (bez) najcudzejšieho; (k) najcudzejšiemu; (vidím) najcudzejší; (o) najcudzejšom; (s) najcudzejším;

(dva) najcudzejšie; (bez) najcudzejších; (k) najcudzejším; (vidím) najcudzejšie; (o) najcudzejších; (s) najcudzejšími;


ženský rod

(jedna) cudzia; (bez) cudzej; (k) cudzej; (vidím) cudziu; (o) cudzej; (s) cudzou;

(dve) cudzie; (bez) cudzích; (k) cudzím; (vidím) cudzie; (o) cudzích; (s) cudzími;


(jedna) cudzejšia; (bez) cudzejšej; (k) cudzejšej; (vidím) cudzejšiu; (o) cudzejšej; (s) cudzejšou;

(štyri) cudzejšie; (bez) cudzejších; (k) cudzejším; (vidím) cudzejšie; (o) cudzejších; (s) cudzejšími;


(jedna) najcudzejšia; (bez) najcudzejšej; (k) najcudzejšej; (vidím) najcudzejšiu; (o) najcudzejšej; (s) najcudzejšou;

(tri) najcudzejšie; (bez) najcudzejších; (k) najcudzejším; (vidím) najcudzejšie; (o) najcudzejších; (s) najcudzejšími;


stredný rod

(jedno) cudzie; (bez) cudzieho; (k) cudziemu; (vidím) cudzie; (o) cudzom; (s) cudzím;

(dve) cudzie; (bez) cudzích; (k) cudzím; (vidím) cudzie; (o) cudzích; (s) cudzími;


(jedno) cudzejšie; (bez) cudzejšieho; (k) cudzejšiemu; (vidím) cudzejšie; (o) cudzejšom; (s) cudzejším;

(štyri) cudzejšie; (bez) cudzejších; (k) cudzejším; (vidím) cudzejšie; (o) cudzejších; (s) cudzejšími;


(jedno) najcudzejšie; (bez) najcudzejšieho; (k) najcudzejšiemu; (vidím) najcudzejšie; (o) najcudzejšom; (s) najcudzejším;

(štyri) najcudzejšie; (bez) najcudzejších; (k) najcudzejším; (vidím) najcudzejšie; (o) najcudzejších; (s) najcudzejšími;

Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí

od Antona Bernoláka z r. 1825.
cudzí_1 cudzí cudzí_2 cudzí

Zvukové nahrávky niektorých slov

cudzí: →speex →vorbis

Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu

a zabil len cudzieho ≈ a zabil jen cizího
cudzieho hradu a o ≈ cizího hradu a o
do cudzieho hradu a ≈ do cizího hradu a
do cudzích lovcov poskrývaných ≈ do cizích lovců, poschovávaných
inscenuje vraždy cudzích politikov ≈ inscenuje vraždy cizích politiků
si už preplatil cudzieho ≈ už si přeplatil cizího
tu ten cudzí kláštor ≈ tu ten cizácký klášter
učiteľov cudzích jazykov a ≈ učitelů cizích jazyků a
...

Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu

alebo cudzej mene, alebo ≈ or foreign currency or
alebo transakcie v cudzích ≈ or transactions in foreign
cudzích jazykoch a umožňuje ≈ foreign languages and enables
cudzích jazykov a že ≈ foreign languages, and that
cudzích jazykov v rôznych ≈ foreign languages in various
cudzích pilotov, čo prichádzali ≈ transient pilots, and barnstormers
mien a cudzích ľudí ≈ names and foreign people
v cudzích menách alebo ≈ in foreign currencies or
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor