cicať, cucať -ia nedok.
1. iba cicať ústami, papuľou vťahovať mlieko z materinských mliečnych žliaz: dojča, mláďa, teľa c-ia
2. podobným spôsobom vyťahovať tekutinu z niečoho, vyciciavať: c. si krv z rany; hmyz c-ia medovinu z kvetov
3. cumľať, cmúľať: c. si palec, cucať cukrík
● expr.: cicať niekomu krv a) vyčerpávať, ničiť ho b) vykorisťovať ho; c. si múdrosti z prsta vymýšľať si
cucať -cia -cajú -caj! -cal -cajúc -cajúci -caný -canie nedok.
cucať -cia -cajú -caj! -cal -cajúc -cajúci -caný -canie nedok. (čo) 1. ▶ vyťahovať jazykom tekutinu; syn. cicať: c. šťavu cez slamku; c. kosti 2. ▶ prehadzovať v ústach a pritom vydávať zvuk; syn. cumľať, cmúľať: c. cukrík; c. (si) palec ◘ fraz. cucať si múdrosti z prsta vymýšľať si ▷ opak. cuciavať -va -vajú -val
cicať vyťahovať jazykom mlieko z materských žliaz • nár. cecať: dieťa cicia materské mlieko; teliatko cicia, cecia kravu • vyciciavať • cucať (vyťahovať jazykom tekutinu vôbec): včely vyciciavajú, cucajú, cicajú nektár z kvetov • cmúľať • cumľať (poťahovať jazykom ako pri cicaní): má zlozvyk cmúľať, cumľať, cucať, cicať si prsty • expr.: cickať • cuckať: cickať, cuckať si palec • expr. mogať: dieťa si mogá prst • nár.: mlgať • mĺzť • zried. mogliť (Figuli) • nár. ľuľkať (Kálal) • poťahovať (cicať s prestávkami): poťahuje z prsníka • piť • subšt. sať
p. aj piť
cucať p. cicať, cumľať
cumľať prehadzovať al. držať v ústach, poťahovať pritom jazykom a pritom vydávať zvuk • expr. cmúľať: rád cumle, cmúľa cukríky • expr.: cmuľkať • cmukať: cmuľkať cumlík; dedko cmuká fajku • expr.: cucať • cuckať • cucľať: cucať, cuckať si prst • omáľať • žmoliť (v ústach): stále omáľa, žmolí niečo v ústach • ožúvať (žutím znehodnocovať): ožúva ceruzku • nár. omĺzať (Figuli) • nár.: mlzať • mĺzť (Kálal)
omáľať 1. v ústach niečo prehadzovať • premáľať • premieľať • prežúvať: omáľa kôrku; premáľa, premieľa v ústach koláč; jedlo dlho prežúva v ústach • cmúľať • cumľať • cucať • cucľať • cuckať (zároveň vyťahovať šťavu z niečoho): cmúľať cukrík • žmoliť (v ústach) • nár. omĺzať: chvíľu si jazyk omĺzal • nár. žužľať (Chudoba)
2. p. opakovať 1
cucať, -ia, -ajú nedok. nár. (čo) cumľať: cucala kôrku (Min.);
opak. cuciavať, -a, -ajú
cucať nedok. 1. cicať, sať: To maličkuo velmo dobre cuce (Hliník n. Hron. NB); Té kvietki maju takú slatkú šťavu a to ďeťi raďi cucaju (Slovany MAR) 2. čiast. strsl cumľať: Cucá si pau̯ce (Kociha RS); Stáľe bi ľem cukor cucau̯ (Pečenice LVI); Kata už do školi choďila, a ešťe si palce cucala (Ležiachov MAR)
cucať, cuclať ndk cicať: exugo: cuclati, wyssáti, wydogiti (WU 1750); sugo: cucati, prsy sát (AP 1769); nehryzte kosti, necucagte gich (RPM 1795) nevysávajte z nich špik; (zvieratá) ktere zubi ňemagj, cucagj a tak zigu (PR 18. st)