ctiť (si), ctí, ctia, rozk. cti nedok.
1. (koho, čo) mať úctu k niekomu, k niečomu, vážiť si niekoho, niečo: c. si starcov, c. si prácu; bibl. cti otca svojho i matku svoju; (Mládež) pobehla za Štúrom, ctila v ňom akéhosi proroka. (Záb.)
● žart. ctia ho ako psa v kostole nevážia si ho;
2. ctiť (o veciach) robiť, pôsobiť niekomu al. niečomu česť: dielo ctí majstra (prísl.) podľa práce sa posudzuje i jej pôvodca; to ťa nectí;
opak. ctievať (si), -a, -ajú