ctený príd. vážený: c-é obecenstvo, c-í rodičia (v oslovení)
ctený -ná -né príd. ▶ požívajúci vážnosť, úctu, rešpekt; syn. vážený: ctení poslucháči, hostia; vstúpiť do cteného spolku; mesto nesie ctené meno zakladateľa; platiace ctené publikum [P. Karvaš]; pren. iron. zdvihnite svoje ctené zadky! vstaňte!; Tak si ponechám vaše ctené kabáty. [J. Kot] □ ctení rodičia, ctení prítomní oslovenie
ctený p. vážený, dôstojný 1
dôstojný 1. ktorý má vážnosť, úctu (o človeku) • ctený • vážený: dôstojný, ctený, vážený učenec • kniž. ctihodný: ctihodný človek • kniž. velebný (v oslovení kňaza): dôstojný, velebný pane, otče
2. svedčiaci o dôstojnosti, vážnosti, vznešenosti • vážny • seriózny (i o človeku): je taký dôstojný, vážny, seriózny; dôstojný, vážny, seriózny výzor • vznešený • expr. kráľovský: vznešený, kráľovský zjav • úctyhodný • kniž. ctihodný: úctyhodný, ctihodný vek; ctihodná staroba • slávnostný: prehovoriť slávnostným hlasom • kniž. patriarchálny (starecky dôstojný): patriarchálna postava
3. p. primeraný, zodpovedajúci
milostivý 1. prejavujúci milosť, dobrotu, odpustenie, zľutovanie, obyč. voči niekomu slabšiemu, spoločensky nižšie postavenému (často aj iron.); svedčiaci o tom • blahosklonný • blahovoľný: svoje pohŕdanie slabšími zakrýval milostivým, blahosklonným, blahovoľným správaním; blahosklonné, blahovoľné gesto odpustenia • dobrý • láskavý • kniž. dobrotivý: milostivý, dobrotivý Boh; láskavý, dobrotivý ochranca biednych • zhovievavý • tolerantný • kniž. benevolentný: k deťom budú zhovievaví, tolerantní, benevolentní
2. hist. v oslovení al. pomenovaní ako prejav úcty a pokory voči vysokopostaveným osobám; v úctivom a veľmi zdvorilom oslovení (obyč. žien): náš milostivý kráľ; milostivá pani, dovoľte, aby… • ctený (v úctivom oslovení): ctené publikum, páni a dámy; milostivé, ctené panstvo • vážený (v úctivom oslovení osoby, ktorú dôverne nepoznáme): milostivá, vážená pani • milý • milovaný • drahý (v úctivom oslovení citovo blízkej osoby): milí, milovaní, drahí rodičia
vážený požívajúci vážnosť, úctu, rešpekt • ctený: starší vážený, ctený muž; vážení, ctení rodičia • uznávaný: uznávaný odborník • vážny: najvážnejší zástupcovia mesta • dôstojný: dôstojný učenec • úctyhodný: stará úctyhodná rodina • kniž. ctihodný: ctihodný starec • slávny • zastar. preslávny (obyč. v oslovení): slávny súd, preslávna obec • kniž.: veľavážený • veľactený • hlbokovážený • hlbokoctený (obyč. v oslovení): veľavážené, veľactené publikum • veľadôstojný • zastar. velebný (v oslovení duchovnej osoby): veľadôstojný pán farár • zastar.: vysokovážený • vysokoctený (obyč. v oslovení): vysokovážená spoločnosť, vysokoctená porota • kniž. zastar.: slovutný • preslovutný (obyč. v oslovení): slovutný pán predseda, preslovutný muž (Hviezdoslav) • poet. ctný (Timrava)
ctený príd. požívajúci vážnosť, vážený: byť každým c.; trochu zastar. c. pán, c-á pani, slečna a pod. oslovenie v úctivej reči, v listoch, na adresách, vážený
(jeden) ctený; (bez) cteného; (k) ctenému; (vidím) cteného; (ó) ctený!; (o) ctenom; (s) cteným;
(traja) ctení; (bez) ctených; (k) cteným; (vidím) ctených; (ó) ctení!; (o) ctených; (s) ctenými;
(jeden) ctený; (bez) cteného; (k) ctenému; (vidím) ctený; (ó) ctený!; (o) ctenom; (s) cteným;
(štyri) ctené; (bez) ctených; (k) cteným; (vidím) ctené; (ó) ctené!; (o) ctených; (s) ctenými;
(jedna) ctená; (bez) ctenej; (k) ctenej; (vidím) ctenú; (ó) ctená!; (o) ctenej; (s) ctenou;
(tri) ctené; (bez) ctených; (k) cteným; (vidím) ctené; (ó) ctené!; (o) ctených; (s) ctenými;
(jedno) ctené; (bez) cteného; (k) ctenému; (vidím) ctené; (ó) ctené!; (o) ctenom; (s) cteným;
(dve) ctené; (bez) ctených; (k) cteným; (vidím) ctené; (ó) ctené!; (o) ctených; (s) ctenými;