clo -a ciel s. poplatok za istý tovar prevážaný cez hranice: vývozné, dovozné c., ochranné c., platiť c.;
colný príd.: c-á kontrola, správa, c-é vyhlásenie
colný -ná -né príd. ▶ súvisiaci s clom: c. sadzobník; c. spor; colné konanie; colné predpisy; colná kontrola; colná politika; colná dohoda; colná únia spojenie dvoch al. viacerých predtým samostatných colných území; c. doklad listina pre colné konanie; c. prístav na vykonávanie colnej kontroly cestujúcich a zásielok; colná stanica, správa orgány štátnej správy v oblasti colníctva; colná sadzba, tarifa výška colného zaťaženia
clo -a s. ‹n < l < g› poplatok vyberaný pri preprave tovaru cez štátne hranice; (predtým) poplatok za tovar prevážaný cez hranice určitého obvodu: dovozné, vývozné, tranzitné c.; práv. autonómne, prohibičné, protidumpingové c.;
colný príd.: c. orgán; c-á prehliadka; c. poplatok, sadzobník; c-é pásmo; c-á únia zmluvné spojenie štátov bez colných prekážok; c-á politika súhrn opatrení, ktoré štát používa na zabezpečenie svojich záujmov v hospodárskych vzťahoch; c-á vojna zvýšenie dovozných ciel, dodatočného zdanenia a pod.; hist. c. regál zvrchované právo feudálneho panovníka vyberať poplatky zo všetkého tovaru vyvážaného z krajiny;
colne prísl.
colný → clo
hraničný 1. ktorý predstavuje hranicu (v územnom zmysle) • pohraničný: hraničné, pohraničné pásmo, pohraničná zóna • demarkačný: demarkačná čiara, línia • medzný • kniž. pomedzný (oddeľujúci územie, pozemky): medzný, pomedzný kameň, stĺp • colný: colný priechod
2. ktorý predstavuje hranicu (javov, oblastí, hodnôt a pod.) • limitný • limitový: hraničné, limitné, limitové hodnoty • prahový: prahové veličiny • stropný • stropový (týkajúci sa najvyššej hranice): stropné, stropové ukazovatele • predelový • zlomový (predstavujúci predel, zlom): zlyhať v predelových, zlomových situáciách • kritický • krajný • medzný • medzníkový: kritický, krajný bod
p. aj krajný
clo, -a, 6. p. -e, ciel str. poplatok za tovar pri preprave cez hranice: vývozné, dovozné, finančné, ochranné c.; vysoké c.; podrobiť, podliehať clu; vyrúbiť, vyberať, platiť clo;
colný príd.: c. úrad, c. zákon, c. poplatok, c-á sadzba, c-á únia, c-á hranica, c-é hospodárstvo, c-é územie
colný p. clo
(jeden) colný; (bez) colného; (k) colnému; (vidím) colného; (ó) colný!; (o) colnom; (s) colným;
(štyria) colní; (bez) colných; (k) colným; (vidím) colných; (ó) colní!; (o) colných; (s) colnými;
(jeden) colný; (bez) colného; (k) colnému; (vidím) colný; (ó) colný!; (o) colnom; (s) colným;
(tri) colné; (bez) colných; (k) colným; (vidím) colné; (ó) colné!; (o) colných; (s) colnými;
(jedna) colná; (bez) colnej; (k) colnej; (vidím) colnú; (ó) colná!; (o) colnej; (s) colnou;
(dve) colné; (bez) colných; (k) colným; (vidím) colné; (ó) colné!; (o) colných; (s) colnými;
(jedno) colné; (bez) colného; (k) colnému; (vidím) colné; (ó) colné!; (o) colnom; (s) colným;