cnosť, čnosť -i ž.
1. kladná mravná vlastnosť: občianske c-i; náb. trvalá dispozícia konať dobro: ľudské c-i, božské č-i
2. dobrá vlastnosť, prednosť: presnosť je jeho veľká c.
● robiť z → núdze c.;
cnostný, čnostný príd.: c., č. človek, c., č. život;
cnostne, čnostne prísl.: c., č. žiť
cnosť, čnosť -ti ž. 1. ▶ pozitívna mravná vlastnosť, mravnosť: občianske cnosti; dať sa na cestu cnosti; Jeho domácky vypasená a rozkokošená samoľúbosť bola už starostlivo zahalená do oficierskych cností. [P. Karvaš]; Ak sa mohol tento odev čímsi honosiť, tak iba jednoduchosťou a chudobou, tie dve cnosti z neho priam presvitali. [A. Habovštiak] 2. iba čnosť náb. ▶ trvalá dispozícia konať dobro: kresťanská č.; starozákonné čnosti tradičná morálka; ľudské čnosti trvalé dokonalosti rozumu a vôle riadiace správanie človeka; božské, teologálne čnosti viera, nádej a láska 3. ▶ kladná stránka; syn. prednosť: rýchlosť a presnosť sú jeho cnosti; rozoberať tradičné cnosti slovanského národa ◘ fraz. robiť/urobiť z núdze cnosť predstierať spokojnosť s rozhodnutím, so situáciou; často iron. je stelesnená cnosť priveľmi cnostný, poctivý
cnosť i čnosť, ti ž.
1. kladná mravná vlastnosť: občianske, ľudské c-i; oplývať c-ami
● robiť, urobiť z núdze cnosť predstierať spokojnosť s tým, čo je nutné; často iron. je stelesnená, samá c. veľmi cnostný (-á);
2. zried. poctivosť, panenská nevinnosť, česť: c. panenky (Sládk.);
cnostný i čnostný príd. majúci kladné mravné vlastnosti, mravný: c. človek, c. život
(jedna) cnosť; (bez) cnosti; (k) cnosti; (vidím) cnosť; (ó) cnosť!; (o) cnosti; (s) cnosťou;
(štyri) cnosti; (bez) cností; (k) cnostiam; (vidím) cnosti; (ó) cnosti!; (o) cnostiach; (s) cnosťami;