cmar -u m. odtučnená smotana po zmútení: večerať zemiaky s c-om
● expr. mať c. v žilách, mať miesto krvi c. nevedieť sa rozohniť;
cmarový príd.: c. chlieb miesený s cmarom
cmar -ru L -re m.
cmar -ru L -re m. ⟨nem.⟩ ▶ tekutina, ktorá vznikne po zmútení smotany na maslo: kyslý c.; potravinársky c.; zapiť zemiaky cmarom; Keď sa tuk na mútnici zbíjal do hrčiek, zliala cmar do hlinenej rajničky. [V. Švenková] ◘ fraz. [biely/bledý] ako cmar a) (o človeku) neduživý, chorobne vyzerajúci b) (o veciach) farbou pripomínajúci cmar; mať cmar v žilách al. mať miesto krvi cmar byť bez temperamentu
cmar, -u, 6. p. -e m. tekutina, ktorá zostane po zmútení masla: sušený c.; dojčenský c. zvlášť upravená mliečna potrava pre dojčatá
● hovor. mať krv ako c., miesto krvi c., c. v žilách o človeku, ktorý sa nevie vzrušiť, rozohniť;
cmarový príd.
cmar m. (cmer, cmuor, cmor, cmur, cmiar) tekutina, ktorá zostane po zmútení smotany na maslo: Raďi zme sa napiľi frišňiho cmáru (Pukanec LVI); Nepi kelo cmiaru, bo ta preženia! (Kameňany REV); Edávali maslo na chlebe a pili cmuor (Čelovce MK); V léce sme sa napili cmeru místo vodi (Kúty SKA); Chlopi radzi piju cmor (Žakarovce GEL); Ja tag rada gruľe s cmurom (Torysa SAB) F. taká je ako cmár (Pukanec LVI) - bledá; cmarček i cmárok m. zdrob. expr.: Cmiaršoku bi si se nenapil? (Kameňany REV); Napi sa frišného cmárku (St. Hory BB)
cmer, cmiar p. cmar
cmor p. cmar
cmuor, cmur p. cmar
cmar [cmar, cmer, čmar] m, cmara ž nem tekutina, kt. zostane po zmútení smotany na maslo: cmar ge ostry, mleziwo ne (KoB 1666); namjsto sladkeho mleka zmary predložila (SP 1696); lac serosum: cmer (NP 17. st); napila sa čmaru (KC 1791)